Európou sa rýchlo šíri jeden z najsmrteľnejších patogénov planéty. Pre ľudí naň nie je takmer žiaden účinný liek

Svet zaznamenáva nárast plesňových infekcií spôsobených kvasinkou Candida auris. Ako informuje portál tvnoviny.sk, tento problém sa najvýraznejšie prejavuje v Nemecku.

Server Tagesschau uviedol, že v roku 2023 vedci evidovali 77 prípadov, čo predstavuje šesťnásobný nárast.

Podľa webu Focus.de táto huba neohrozuje zdravých ľudí. „Problematickou sa stáva, keď postihne ľudí, ktorých imunitný systém je oslabený, napríklad pre určité už existujúce ochorenia. Pokiaľ sa huba dostane do tela, môže spôsobiť vážne ochorenia a postihnúť niekoľko orgánov,“ uvádza server. 

Keď kvasinka prenikne do krvného obehu, stáva sa mimoriadne nebezpečnou. Môže vyvolať otravu krvi. Infekcia sa prejavuje horúčkou, akútnou zmätenosťou, dýchavičnosťou, nízkym alebo klesajúcim krvným tlakom a zrýchleným pulzom.

„Každá hodina bez lekárskej starostlivosti zvyšuje riziko úmrtia o sedem percent,“ uvádza web. Ďalej dopĺňa, že vo viac než 50 percentách prípadov je infekcia hubou dokonca až smrteľná. 

Odolnosť takmer voči každému lieku

Problém spočíva v tom, že takmer žiaden liek nie je účinný. Candida je multirezistentná, čo znamená, že si vie vybudovať odolnosť voči rôznym antimykotickým liekom.

Štát „klepne po prstoch“ 110-tisícom Slovákov. Za rozšírenú praktiku hrozia vysoké pokuty

Odborníci predpokladajú, že v nasledujúcich rokoch bude počet prípadov rásť. Preto navrhujú rozšíriť povinnosť hlásiť aj tieto infekcie.

Takto by bolo možné včas identifikovať nekontrolované ohniská v nemocniciach a zabrániť ďalšiemu šíreniu, píše Tagesschau.

Až 10 000 úmrtí denne 

Európa má problém aj s kardiovaskulárnymi ochoreniami. Tie sú príčinou až 40 percent úmrtí v Európe, uviedla v stredu Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Európanov zároveň vyzvala na zníženie príjmu soli, píše TASR na základe agentúry AFP.

Srdcovo-cievne ochorenia spôsobujú 10 000 úmrtí denne, čo sú štyri milióny ročne. „Zavedenie cielených opatrení na zníženie príjmu soli o 25 percent by mohlo do roku 2030 zachrániť približne 900 000 životov,“ uviedol vo vyhlásení Hans Kluge, riaditeľ európskej pobočky WHO.

V Európe má každý tretí dospelý vo veku medzi 30 až 79 rokov hypertenziu (vysoký krvný tlak), často spôsobený nadmernou konzumáciou soli. Pritom až 51 z 53 krajín v regióne má priemerný denný príjem soli vyšší ako odporúča WHO – päť gramov alebo jedna čajová lyžička. Dôvodom sú najmä spracované potraviny.

zdroj: Unsplash/Darrien Staton

„Vysoký príjem soli zvyšuje krvný tlak, ktorý je hlavným rizikovým faktorom kardiovaskulárnych ochorení, ako sú infarkty a mŕtvice,“ dodala WHO.

V Európa je najvyšší výskyt vysokého krvného tlaku na svete. Podľa správy WHO o Európe je pravdepodobnosť úmrtia mužov v tomto regióne na kardiovaskulárne ochorenia takmer 2,5-krát vyššia ako u žien.

Existuje aj geografický rozdiel – pravdepodobnosť úmrtia v mladom veku (30 – 69 rokov) na tieto ochorenia je vo východnej Európe a strednej Ázii takmer päťkrát vyššia v porovnaní so západnou Európou.

Šesť zachránených životov za minútu

Vďaka celosvetovému úsiliu v oblasti očkovania sa podarilo za uplynulých 50 rokov zachrániť najmenej 154 miliónov životov. Oznámila to v stredu Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), podľa ktorej majú z očkovania najväčší prínos malé deti. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

V priemere to za toto obdobie predstavuje šesť zachránených životov za minútu, uviedla WHO. Táto agentúra OSN v štúdii publikovanej v časopise Lancet poskytla komplexnú analýzu účinku 14 vakcín používaných v rámci rozšíreného programu očkovania (EPI), ktorý bude mať v máji 50. výročie. Ide napríklad o vakcíny proti žltačke typu B, osýpkam, rubeole, tuberkulóze, rotavírusu či tetanu.

„Vakcíny patria medzi najmocnejšie vynálezy v dejinách, vďaka ktorým je možné predchádzať kedysi obávaným chorobám,“ uviedol šéf WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus. Zároveň pripomenul, že vďaka vakcínam sa podarilo vyhubiť napríklad pravé kiahne a výrazne obmedziť počet prípadov detskej obrny.

S prispením vývoja nových vakcín sa tiež posúvajú hranice pri chorobách ako sú rakovina krčka maternice či malária. „Pokračovaním vo výskume, investíciami a spoluprácou môžeme dnes a o ďalších 50 rokov zachrániť milióny ďalších životov,“ povedal Tedros.

Podľa štúdie bolo za uplynulých 50 rokov zachránených až 101 miliónov životov malých detí. Skúmaných 14 vakcínam za uplynulého pol storočia priamo prispelo k zníženiu úmrtnosti malých detí o 40 percent a v Afrike až o vyše 50 percent.