Európske metropoly má prepojiť ultrarýchly vlak, prechádzať má aj cez Slovensko

Táto sieť má spájať európske hlavné mestá a malo by vďaka nej prísť k okresaniu času cesty na polovicu. Taktiež má potenciál prispieť k tomu, že na týchto trasách sa doprava lietadlami stane zbytočnou a zastaralou.

Minimalizáciou potreby lietania ako aj počtu vozidiel na cestách by tento návrh mohol pomôcť znížiť uhlíkovú stopu Európy a zároveň spojiť nedostatočne obsluhované hlavné mestá či potenciálne členské štáty EÚ, najmä v juhovýchodnej časti kontinentu.

V správe sa uvádza niekoľko hlavných trás. Rýchlovlak by premával medzi Dublin – Paríž, pričom by bolo možné sa v Londýne pripojiť na Cork, Írsko, Brest a Francúzsko. Ďalšia trasa by predstavovala Lisabon – Helsinki, prechádzala by cez Poľsko, pobaltské krajiny na južnej strane, Štokholm a Kodaň na severe. Počíta sa aj s trasou Brusel – Valleta, Malta či Berlín – Cyprus s pripojením v Londýne na Piraeus a Paphos v Grécku a prechádzaním cez Viedeň. Cez Slovensko by podľa správy mal rýchlovlak prechádzať na 99 kilometroch.

zdroj: GEOATLAS.com/ ac.at

„Minimalizácia leteckej osobnej dopravy v EÚ približne o polovicu má potenciál na zníženie celosvetových emisií CO2 z komerčnej leteckej dopravy o približne štyri až päť percentuálnych bodov,“ uvádza sa v správe inštitútu.

Európa už má niekoľko vysokorýchlostných železničných spojení, napríklad medzi Parížom a Štrasburgom či vo Francúzsku alebo Madride. Ide však o národné, nie kontinentálne projekty a len málo z nich môže dosiahnuť rýchlosť 300 km/h.

zdroj: Unsplash/@lu1187490788

Ak by vlaky mohli premávať rýchlosťou 250 – 350 km/h, „ušetrilo by to cestujúcim polovicu súčasného času cestovania, napríklad z Paríža do Berlína by cesta trvala približne štyri hodiny,“ uvádza dokument.

Rýchlovlaky začínajú vážne konkurovať leteckej doprave

Do rýchlovlakov najviac investuje Čína, práve tu je vybudovaná najpokročilejšia infraštruktúra a tento spôsob dopravy je tu využívaný v masívnej miere. Je priamou konkurenciou leteckej dopravy, hlavne ak berieme do úvahy maximálnu vzdialenosť do 1 000 kilometrov.

Najnovší rýchlovlak Fuxing premávajúci na preťaženej linke medzi Pekingom a Šanghajom dokáže zvládnuť vzdialenosť 1 247 kilometrov len za 4 hodiny a 28 minút pri maximálnej rýchlosti 351 km/h. V Číne však funguje od roku 2004 ešte rýchlejší stroj.

Je ním vlak Transrapid, ktorý využíva magnetickú levitáciu, ktorá funguje na princípe odporu magnetov. Môže dosiahnuť rýchlosť až 430 km/h. Takýto vlak samozrejme nemá kolesá, ale sústavu magnetov, ktorá umožňuje jeho vznášanie sa nad koľajnicami. V priemere je to okolo 5 centimetrov.

V Japonsku je to 10 centimetrov. Rýchlosť takéhoto vlaku je prakticky neobmedzená. Čo bráni v dosiahnutí maxima je odpor vzduchu a množstvo elektrickej energie. Číňania začali pracovať na novej generácii týchto vlakov, ktoré by mali atakovať rýchlosť 600 km/h. V Európe však máme tiež svoje „lastovičky“. Funguje tu vysokorýchlostný prepravca Eurostar a technologicky najpokročilejšou rýchlovlakovou traťou na starom kontinente disponuje Francúzko.