Haščákovi zaplatí Slovensko tisícky eur, rozhodol Európsky súd pre ľudské práva

Európsky súd pre ľudské práva (EĽSP) vyhlásil rozsudok v prípade Haščák proti Slovenskej republike týkajúcom sa odpočúvania.

Rozsudok pokrýva tri sťažnosti podané sťažovateľom v rokoch 2012 a 2016 v súvislosti s odpočúvaním Slovenskou informačnou službou (SIS) v rokoch 2005 až 2006 v rámci tzv. akcie Gorila.

„Pokiaľ ide o otázku spravodlivého zadosťučinenia, sťažovateľ požadoval 66-tisíc eur z titulu nemajetkovej ujmy. ESĽP priznal sťažovateľovi z tohto titulu 9 750 eur a zvyšok nároku zamietol,“ uviedlo ministerstvo spravodlivosti v tlačovej správe.

Sťažností mal viac

Jaroslav Haščák sa na ESĽP sťažoval na základe článku osem Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na „realizáciu dvoch súhlasov na odpočúvanie, na vytvorenie a uchovávanie rôznych materiálov na základe tohto odpočúvania, na nedostatok záruk proti zneužitiu, na údajný únik informácií a na neexistenciu účinného prostriedku nápravy“.

Ďalej sa sťažoval na dĺžku trestného konania, ktoré bolo údajne proti nemu v tejto súvislosti vedené a na porušenie práva na prezumpciu neviny. Tvrdil, že v rámci vyšetrovania tzv. kauzy Gorila, v priebehu ktorého bol opakovane vypočúvaný ako svedok, bol v skutočnosti materiálne obvinenou osobou.

Ďalej tvrdil, že verejné vyjadrenia štátnych predstaviteľov vo vzťahu k jeho osobe v tomto ohľade porušili jeho právo na prezumpciu neviny.

Neprijateľné

ESĽP vo svojom rozsudku odkázal vo veľkej miere na svoje závery v rozsudku Zoltán Varga proti Slovenskej republike z 20. júla 2021, ktoré sa podľa neho primerane vzťahujú aj na námietky sťažovateľa v tomto prípade, s výnimkou jeho námietok podľa článku šesť ods. jeden a dva Dohovoru.

Poznamenal, že námietky sťažovateľa týkajúce sa vydania príkazov na odpočúvanie krajským súdom boli pred notifikáciou vláde vyhlásené za neprijateľné a nie sú predmetom ďalšieho posudzovania.

Pokiaľ ide o sťažovateľom namietaný údajný únik informácií, ESĽP podotkol, že pred vnútroštátnymi orgánmi ani pred súdom nebola formulovaná žiadna sťažnosť týkajúca sa údajného nesplnenia pozitívneho záväzku, ktorý by štát prípadne mohol mať v súvislosti s objavením sa predmetného materiálu na verejnosti.

Preto takéto tvrdenia, rovnako ako aj otázky týkajúce sa zvukového záznamu zaisteného vyšetrovateľmi v roku 2018, nespadajú do rozsahu predmetu tohto prípadu.

Ako ďalej vyplýva z rozhodnutia ESĽP, námietky sťažovateľa podľa článku šesť ods. jeden a ods. dva Dohovoru vláda argumentovala, že sťažovateľ v súvislosti s kauzou Gorila nebol nikdy formálne ani materiálne obvinený a tieto jeho námietky nespadajú pod rozsah uvedených ustanovení Dohovoru.

ESĽP podotkol, že sťažovateľom podané sťažnosti sa týkali vyšetrovania tzv. kauzy Gorila a nie obvinenia sťažovateľa v roku 2020 a prípadných verejných vyjadrení v súvislosti s týmto obvinením.

ESĽP ďalej vyjadril názor, že ani napadnuté verejné vyhlásenia, ani žiadne iné okolnosti, na ktoré sťažovateľ poukázal, a ani jeho výpovede v procesnom postavení svedka ho nestavajú do postavenia osoby materiálne obvinenej v trestnom konaní týkajúcom sa vyšetrovania kauzy Gorila. Túto časť sťažnosti preto ESĽP odmietol z dôvodu nezlučiteľnosti s ustanoveniami Dohovoru.