Zelenskyj pozval prezidentku Čaputovú na Ukrajinu

Fínsky prezident Sauli Niinistö a premiérka Sanna Marinová v spoločnom vyhlásení vo štvrtok oficiálne oznámili, že podporujú vstup svojej krajiny do NATO. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry AP. 

„Členstvo v NATO by posilnilo bezpečnosť Fínska. Ako člen NATO by Fínsko posilnilo celú túto obrannú alianciu. Fínsko musí bezodkladne požiadať o členstvo v NATO. Veríme, že potrebné kroky na štátnej úrovni, aby k tomuto rozhodnutiu došlo, budú vykonané v najbližších dňoch,“ uvádza sa v spoločnom vyhlásení prezidenta a premiérky zverejnenom na internetovej stránke prezidenta.

Ako vysvetľuje AP, toto oznámenie znamená, že Fínsko prakticky s určitosťou požiada o vstup do NATO, i keď si to bude vyžadovať ešte niektoré konkrétne kroky.

Švédsko má svoje rozhodnutie o prípadnom vstupe do Aliancie oznámiť v najbližších dňoch.

21:41 Zelenskyj pozval Čaputovú na Ukrajinu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok pozval prezidentku SR Zuzanu Čaputovú na návštevu Ukrajiny. Informoval o tom samotný Zelenskyj v príspevku zverejnenom na sociálnej sieti Twitter.

„Telefonoval som s prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Hovorili sme o pokroku v súvislosti s nadobudnutím štatútu kandidátskej krajiny Európskej únie, podporili sme narastajúce sankcie. Diskutovali sme aj o dovoze paliva zo Slovenska,“ uviedol Zelenskyj na Twitteri. 

„Poďakoval som sa za humanitárnu a obrannú pomoc a pozval som ju na Ukrajinu,“ uzavrel Zelenskyj svoj príspevok.

20:48 CNN: V Čiernom mori horí ďalšia ruská loď, tvrdia Ukrajinci

V Čiernom mori horí podľa ukrajinských vojenských predstaviteľov ďalšia ruská loď. Má ísť o podporné plavidlo Vsevolod Bobrov, ktoré sa ruské námorníctvo rozhodlo odtiahnuť z oblasti Hadieho ostrova do prístavu v meste Sevastopoľ. Informovala o tom vo štvrtok spravodajská stanica CNN, ktorá sa odvolala na hovorcu odeskej oblastnej vojenskej správy Serhija Bratčuka.

Internetový portál týždenníka Newsweek citoval poradcu ukrajinského rezortu vnútra Antona Geraščenka, ktorý na sociálnej sieti Twitter napísal, že aj podľa jeho zdrojov začala ruská loď horieť.

„Rusko prišlo v Čiernom mori o ďalšiu loď. Podľa mojich zdrojov bola loď zasiahnutá a vypukol požiar. Je to úplne nová pomocná loď projektu 23120 Vsevolod Bobrov,“ napísal Geraščenko na Twitteri.

Informácie o zasiahnutí lode a následnom požiari nebolo možné nezávisle overiť. (TASR)

19:48 OSN: Z Ukrajiny pred vojnou utieklo už viac ako 6 miliónov ľudí

Pre ruskú inváziu na Ukrajinu, ktorá sa začala v závere februára, už z krajiny utieklo viac ako 6 miliónov ľudí. Vyplýva to z najnovších údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), ktorý o tom informoval vo štvrtok. Úrad však dodal, že na určitý čas alebo úplne sa na Ukrajinu vrátilo viac ako 1,6 milióna jej obyvateľov.

zdroj: TASR/AP Photo/Petros Giannakouris

UNHCR poznamenal, že tento údaj odzrkadľuje cezhraničný pohyb a nemusí znamenať trvalé návraty. V utorok vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi na mikroblogovacej sieti Twitter napísal, že z Ukrajiny utieklo 5,7 milióna ľudí, čiže rovnaký počet ako počas jedenásťročnej vojny v Sýrii. (SITA)

19:42 Asi 3000 civilistov z Mariupola zadržiavajú vo väzniciach

Približne 3000 civilistov z obliehaného ukrajinského mesta Mariupol zadržiavajú vo väzniciach ovládaných proruskými separatistami na východe Ukrajiny, uviedla vo štvrtok splnomocnenkyňa ukrajinského parlamentu pre ľudské práva Ľudmyla Denisovová. TASR správu prevzala od agentúry AP.

Denisovová na sociálnych médiách tvrdila, že Kyjev vie o najmenej dvoch väzniciach zriadených vo východnej Doneckej oblasti. Jedna sa nachádza v oblastnej metropole Doneck a ďalšia na jej predmestí Olenivka zhruba 20 kilometrov juhozápadne od jej centra.

Kyjev podľa ombudsmanky získal tvrdenia ľudí, ktorí boli „mučení, vypočúvaní, vyhrážali sa im popravou a nútili ich spolupracovať“. Ďalší po takomto vypočúvaní zmizli, cituje ju AP.

Denisovová ďalej uviedla, že títo väzni boli držaní v „neľudských podmienkach“ s obmedzeným prístupom na toalety a nedostatočným priestorom na spanie.

Niektorých zadržiavaných podľa nej prepustili po 36 dňoch po tom, čo museli podpísať bližšie nešpecifikované dokumenty.

Ukrajinské úrady vyzývajú Organizáciu Spojených národov (OSN) na intervenciu, uvádza AP. Viac než 100.000 civilistov naďalej zostáva v zničenom Mariupole, ktorý mal pred vojnou zhruba pol milióna obyvateľov.

Ukrajinské úrady tiež predtým opakovane uviedli, že „tisíce Ukrajincov“ sú násilne odvádzané do Ruska. Vojaci z práporu Azov pokračujú v odolávaní v areáli oceliarní Azovstaľ, poslednej bašte ukrajinského odporu v tomto meste. (TASR)

19:39 Udržať obranu v Azovstali nie je možné, tvrdia obrancovia a žiadajú pomoc

Udržať obranu v komplexe oceliarní Azovstaľ v obliehanom prístavnom meste Mariupol je nemožné a Kyjev by mal všetkých svojich vojakov zachrániť. Vláda však nereaguje dostatočne. Povedal to jeden z veliteľov ukrajinského pluku Azov Sviatoslav Palamar. TASR správu prevzala vo štvrtok z webovej stránky španielskeho denníka ABC.

Ukrajinské sily v tejto oblasti čeliacej ruskému bombardovaniu podľa Palamara hlásia 6000 bojovníkov, ktorí utrpeli ťažké zranenia, a tento počet sa zvyšuje. Nie je tam dostatok antibiotík ani ďalšieho materiálu a každý deň dochádza k úmrtiam, píše ABC. Vzdať sa však podľa Palamara neplánujú.

Ukrajinská vláda podľa jeho slov mala reagovať skôr a nemala dovoliť, aby sa ruské sily dostali k prístavnému mestu Mariupol. Sila nepriateľa je podľa neho dominantná a odpor kladú obrancovia v oceliarni Azovstaľ. „Nariadili nám udržiavať obranu a naďalej to plníme v nesmierne náročných podmienkach,“ povedal.

Vláda by mala urobiť všetko, čo je v jej silách, zdôraznil veliteľ. „Tvrdia, že robia všetko, čo môžu. Udržať však obranu v týchto podmienkach nie je možné a ja chcem, aby tiež urobili i nemožné na záchranu svojich vojakov,“ povedal. Obrancovia sa podľa jeho slov spoliehajú na možnosť evakuácie na základe medzinárodných záruk.

Obrancovia Azovstaľu sú však podľa Palamara presvedčení, že ich obeta nie je zbytočná. „Čelíme mnohým vojakom, ktorí bojujú s veľkým množstvom munície, delostreleckých granátov a ďalších zbraní a keby sme ich nezneškodnili, posunuli by obrannú líniu,“ povedal.

Táto obranná línia je v súčasnosti podľa jeho slov najrozsiahlejšia na Ukrajine. Obeta obrancov podľa Palamarových slov priniesla mimoriadne prínosy Ukrajine i celému svetu. „Zastavili sme nepriateľa a to nám poskytlo čas, aby naša krajina dostala zbrane a Rusi nepostupovali,“ povedal.

Obrancov bojujúcich v Azovstali označil za ozajstných hrdinov, na ktorých by všetci mali byť hrdí. Velenie podľa jeho slov robí všetko, čo je v jeho silách, na záchranu života všetkých vojakov.

Palamar takisto vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby okamžite zasiahlo. „Situácia je náročná a kritická,“ povedal a dodal, že svetoví lídri by mali na ruského prezidenta Vladimira Putina vytvoriť nátlak a prinútiť ho dodržiavať všetky medzinárodné zmluvy, ako napríklad Ženevské konvencie. (TASR)

18:41 AP: Rusko letecky zaútočilo na ropnú rafinériu v meste Kremenčuk

Štyri ruské letecké útoky sa vo štvrtok zamerali na ropnú rafinériu v meste Kremenčuk v ukrajinskej Poltavskej oblasti. Oznámil to oblastný gubernátor Dmytro Lunin. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.

Lunin na sociálnej sieti napísal, že v Poltavskej oblasti vo vnútrozemí Ukrajiny bolo možné počuť explózie z týchto útokov.

Lunin začiatkom apríla oznámil, že rafinéria v Kremenčuku po ruskom útoku už nie je funkčná. Moskva na konci apríla tvrdila, že túto rafinériu opätovne zasiahla a zničila ďalšie zariadenia na spracovanie a uskladnenie ropy.

18:34 Minister zahraničných vecí Haavisto: Fínsko je vážne znepokojené správaním Ruska

Fínsky minister zahraničných vecí Pekka Haavisto vo štvrtok povedal, že Fínsko je vážne znepokojené nepredvídateľným správaním Ruska. TASR o tom informuje na základe správ agentúry AP a stanice BBC.

„Vojna začatá Ruskom ohrozuje bezpečnosť a stabilitu celej Európy,“ povedal Haavisto prostredníctvom videokonferencie poslancom Európskeho parlamentu.

Fínsko podľa ministra možnosti členstva v NATO na úrovni parlamentu zvažuje už niekoľko rokov. „Myslím, že 18 rokov tvrdíme, že ak sa bezpečnostná situácia v blízkosti Fínska alebo v oblasti Baltského mora zmení, sme pripravení uvažovať o členstve v NATO,“ povedal Haavisto pre BBC.

„Psychicky sme na to pripravení, no ešte sa neobjavila potreba zlepšiť bezpečnosť, nemali sme pocit ohrozenia,“ priblížil minister. Názor mnohých Fínov sa však podľa jeho slov zmenil po 24. februári tohto roka, keď Rusko začalo inváziu na Ukrajine.

„Fíni sú veľmi orientovaní na bezpečnosť. Pýtame sa, čo keby sa toto stalo nám? Čo keby sa toto stalo na našich hraniciach?“ povedal minister. Fíni si podľa jeho slov takéto isté otázky kládli aj v súvislosti so situáciou v Bielorusku, keď táto krajina vysielala migrantov na hranice s Poľskom či pobaltskými krajinami.

Haavisto pripomenul, že spolupráca s Ruskom na spoločných hraniciach je už mnoho rokov „dobrá“. Súčasné vzťahy medzi oboma krajinami však označil za „chladné“. Fíni majú podľa neho pocit solidarity s Ukrajinou, pretože Sovietsky zväz v období druhej svetovej vojny napadol Fínsko. Tým sa začala sa začala tzv. zimná vojna.

Rusko by sa však nemalo cítiť ohrozené vstupom Fínska a Švédska do NATO.

„Sme mierumilovná krajina, udržiavame si s Ruskom pokojné hranice a očakávame budúcnosť, keď bude môcť pokračovať normálna spolupráca s Ruskom,“ povedal šéf fínskej diplomacie. (TASR)

17:30 RUSKO: Gazprom po sankciách Kremľa prestal posielať plyn potrubím cez Poľsko

Ruský štátny plynárenský gigant Gazprom uviedol, že prestane posielať ruský plyn plynovodom Jamal vedúcim cez Poľsko. Ako referuje spravodajský web CNN, učinil tak po tom, čo Kremeľ uvalil sankcie na viaceré zahraničné spoločnosti. Gazprom vyhlásil, že na ruskom sankčnom zozname je aj spoločnosť EuroPol Gaz, ktorá vlastní poľskú časť plynovodu Jamal-Európa.

„Bol zavedený zákaz transakcií a platieb v prospech osôb, na ktoré sa vzťahujú sankcie. Pre Gazprom to znamená zákaz používania plynovodu, ktorý vlastní EuroPol Gaz na prepravu ruského plynu cez Poľsko,“ uviedol predstaviteľ Gazpromu.

zdroj: SITA/AP, Anton Novoderezhkin

Tento krok predstavuje najnovšie napätie týkajúce sa plynu medzi Ruskom a Poľskom. Minulý mesiac Gazprom úplne zastavil dodávky poľskej plynárenskej spoločnosti PGNiG a bulharskému Bulgargazu po tom, čo odmietli splniť požiadavku Moskvy platiť v rubľoch.

Spomenutý plynovod vedie z Ruska cez Bielorusko do Poľska a Nemecka. Podľa analýzy think-tanku Bruegel však pokrýva len malú časť tokov ruského plynu do Európy a jeho využitie od začiatku vojny na Ukrajine prudko klesá. (SITA)

17:01 Satelitné snímky ukazujú ruskú loď naloženú kradnutou pšenicou z Ukrajiny

Ruskú obchodnú loď naloženú obilím ukradnutým na Ukrajine vrátili najmenej z jedného stredomorského prístavu a v súčasnosti sa nachádza v sýrskej Lázikíji, vyplýva z vyjadrení ukrajinských predstaviteľov a prepravných zdrojov. TASR správu prevzala od stanice CNN, ktorá loď identifikovala ako prepravcu hromadného nákladu Matros Pozinič.

Loď ešte 27. apríla zdvihla kotvy pri pobreží Krymského polostrova a vypla svoj transpondér. Na druhý deň bola na základe fotografií a satelitných snímok videná v hlavnom krymskom prístavnom meste Sevastopol.

Plavidlo Matros Pozinič je jednou z troch lodí, ktorá sa podieľa na obchodovaní s kradnutým obilím, vyplýva podľa CNN z prieskumu otvorených zdrojov a tvrdení ukrajinských predstaviteľov.

A Russian merchant ship loaded with grain stolen in Ukraine has been turned away from at least one Mediterranean port and is now in the Syrian port of Latakia, according to shipping sources and Ukrainian officials. https://t.co/AvO7A96TYq

— Natasha Bertrand (@NatashaBertrand) May 12, 2022

Krym, ktorý v roku 2014 anektovalo Rusko, produkuje málo pšenice z dôvodu nedostatočného zavlažovania. Ukrajinské regióny na severe, okupované ruskými silami od začiatku marca, však produkujú každý rok milióny ton obilia. Ukrajinskí predstavitelia tvrdia, že tisíce ton sa teraz vozia kamiónmi na Krym.

Kateryna Jaresková, novinárka z projektu SeaKrime ukrajinskej online publikácie Myrotvorec, pre CNN uviedla, že projekt zaznamenal prudký nárast exportu obilia zo Sevastopola na približne 100.000 ton v marci aj apríli.

Zo Sevastopola podľa satelitných snímok a údajov o trase, ktoré preskúmala CNN, prekonala loď Matros Pozinič Bosporský prieliv a dostala sa do egyptského prístavu Alexandria. Podľa ukrajinských predstaviteľov na ňu naložili takmer 30.000 ton ukrajinskej pšenice.

Ukrajinci však boli o krok vpred, uvádza spravodajská stanica. Egypt podľa predstaviteľov včas varovali, že obilie je kradnuté, a zásielka bola vrátená. Plavidlo smerovalo do libanonskej metropoly Bejrút, avšak s rovnakým výsledkom.

Loď si opätovne zapla svoj transpondér 5. mája, satelitné snímky spoločností Maxar Technologies a Tankertrackers.com však preukázali, že sa plavila do sýrskeho prístavu Lázikíja, píše CNN.

Ukrajinské ministerstvo obrany odhaduje, že od začiatku ruskej invázie (24. februára) bolo z Ukrajiny ukradnutých a odvezených najmenej 400.000 ton obilia. (TASR)

16:52 Putin: Západné sankcie proti Rusku vyvolávajú celosvetovú ekonomickú krízu

Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok povedal, že západné sankcie proti Rusku vyvolávajú celosvetovú ekonomickú krízu. Informovala o tom tlačová agentúra AP.

Putin na stretnutí o ekonomických záležitostiach uviedol, že západné krajiny „poháňajú pri zavádzaní sankcií príliš veľké politické ambície a rusofóbia“, pritom tieto sankcie „poškodzujú ich vlastné ekonomiky a blahobyt ich vlastných občanov“.

Ruský prezident vyhlásil, že „sankcie vyvolávajú celosvetovú krízu“ a budú viesť k „vážnym následkom pre Európsku úniu a tiež pre niekoľko najchudobnejších krajín sveta, ktoré už čelia nebezpečenstvu hladu“.

Vyslovil aj obvinenie, že „západné elity sú ochotné obetovať zvyšok sveta, aby si udržali celosvetovú nadvládu“.

Ruský líder trval na tom, že ruská ekonomika úspešne odoláva vplyvu západných sankcií a že ruské spoločnosti zaplnia medzery, ktoré zostali po stiahnutí západných podnikov.

Západ vrátane EÚ uvalil na Rusko sankcie za to, že podniká nevyprovokovanú inváziu na Ukrajine, kde jeho vojaci zabíjajú aj civilistov a dopúšťajú sa brutalít. (TASR)

15:25 Medvedev: Dodávky zbraní na Ukrajinu môžu zapríčiniť jadrovú vojnu

Politik a bývalý ruský prezident Dimitrij Medvedev varuje Západ pred hrozbou jadrovej vojny, ktorú podľa neho zapríčiňujú dodávky zbraní na Ukrajinu zo strany Spojených štátov a Severoatlantickej aliancie.

„Štáty NATO pumpujú Ukrajinu zbraňami, trénujú jej vojakov, aby mohli používať západné zbrane a posielajú tam svojich žoldnierov. Navyše, cvičenia krajín Aliancie neďaleko našich hraníc zvyšujú pravdepodobnosť priameho a otvoreného konfliktu medzi Ruskom a NATO,“ napísal Medvedev na platforme Telegram.

„Pri takomto konflikte hrozí, že prerastie do plnohodnotnej jadrovej vojny. Bude katastrofický scenár pre všetkých,“ podčiarkol bývalý ruský prezident. Informuje o tom agentúra Reuters.

14:13 Johnson: Neviem si predstaviť normalizáciu vzťahov s Putinom

Predseda britskej vlády Boris Johnson pochybuje, že bude možné opätovne normalizovať diplomatické vzťahy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom po tom, čo svojím príkazom zaútočiť na Ukrajinu „hrubo porušil“ ľudské práva a medzinárodné pravidlá. TASR informáciu prebrala od agentúry Reuters.

„Nič nie je nemožné, ale neviem si predstaviť, ako by sme mohli teraz normalizovať vzťahy s Putinom,“ povedal Johnson v rozhovore, ktorý odvysielala britská rozhlasová stanica LBC vo štvrtok. Predmetný rozhovor sa uskutočnil v stredu, keď bol britský premiér na pracovnej návšteve Švédska a Fínska.

Johnson upozornil, že normalizácia vzťahov s Kremľom by bola chyba, pričom poukázal na udalosti po ruskej anexii Krymského polostrova pred ôsmimi rokmi. Medzinárodné spoločenstvo vtedy síce konanie ruskej armády odsúdilo a uvalilo na Moskvu sankcie, zároveň však s Ruskom ďalej vyjednávalo a spolupracovalo, čo Kremeľ posmelilo v jeho agresii voči Ukrajine, vysvetlil Johnson.

„Ak by teraz Ukrajinci uzavreli s Putinom akúkoľvek dohodu, existuje riziko, že by urobil presne to isté. A oni to vedia. Takže skrátka – nie, žiadna normalizácia vzťahov. Spojené kráľovstvo má v tom úplne jasno,“ povedal britský premiér.

14:07 EBOR získala 1 miliardu eur pre Ukrajinu

Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) získala tento týždeň na svojom výročnom valnom zhromaždení od darcov pomoc pre Ukrajinu vo výške jednej miliardy eur. Oznámila to vo štvrtok prezidentka inštitúcie Odile Renaud-Bassová na tlačovej konferencii v marockom meste Marakéš. TASR o tom informuje na základe správy AFP.

14:06 Švédsko: Fínsky postoj k vstupu do NATO zohľadníme pri našom rozhodovaní sa

 Švédsko bude brať do úvahy štvrtkové rozhodnutie najvyšších predstaviteľov susedného Fínska o podpore vstupu do NATO aj pri svojom vlastnom rozhodovaní sa o prípadnom podaní žiadosti o členstvo v Aliancii. Vyhlásila to švédska ministerka zahraničných vecí Ann Lindeová v príspevku na sociálnej sieti Twitter, informuje TASR.

„Je to dôležitý odkaz prezidenta Fínska Sauliho Niinistöa a prezidentky Sanny Marinovej. Fínsko je najbližším brannobezpečnostným partnerom Švédska, a tak musíme brať fínske hodnotenie situácie do úvahy. Švédsko sa rozhodne po predložení správy z konzultácií týkajúcich sa bezpečnostnej politiky,“ napísala Lindeová.

13:50 Medvedev varoval pred priamou vojnou s NATO

V komentári na komunikačnej aplikácii Dmitrij Medvedev tiež vyzval USA a ich spojencov, aby premýšľali o možných dôsledkoch svojich činov a „nedusili sa vlastnými slinami v záchvatoch rusofóbie“.

13:10 Slovenský premiér podporil vstup Fínska do NATO

Slovenský premiér Eduard Heger vo štvrtok vyjadril podporu vstupu Fínska do Severoatlantickej aliancie (NATO). Tento vstup podľa neho posilní nielen bezpečnosť Fínska, ale aj celej demokratickej Európy.

„Len silná Severoatlantická aliancia dokáže udržiavať ruský imperializmus v bezpečnej vzdialenosti od slobodného demokratického sveta,“ napísal predseda vlády na sociálnej sieti.

Ruský prezident Vladimír Putin dokázal niečo, čo po dlhé roky vyzeralo veľmi nepravdepodobné. Je tým fakt, že fínska spoločnosť spojí svoju bezpečnosť s NATO, skonštatoval premiér. „Tomu sa hovorí politika nezamýšľaných dôsledkov. Putin je v nej majstrom,“ poznamenal.

Fínsky prezident Sauli Niinistö a premiérka Sanna Marinová v spoločnom vyhlásení vo štvrtok oficiálne oznámili, že podporujú vstup svojej krajiny do NATO. To znamená, že Fínsko prakticky s určitosťou požiada o vstup do NATO, i keď si to bude vyžadovať ešte niektoré konkrétne kroky.

12:42 Kremeľ vníma kroky Fínska smerom k NATO ako hrozbu pre Rusko

Rozširovanie NATO neprispieva k bezpečnosti v Eurázii a vstup Fínska do Aliancie je pre Rusko určite hrozbou. Pred novinármi to vo štvrtok vyhlásil tlačový tajomník prezidenta Ruskej federácie Dmitrij Peskov.

Ako informovala agentúra Reuters, Peskov súčasne vyhlásil: „Všetky strany sa chcú vyhnúť priamemu stretu medzi Ruskom a NATO, čo už viackrát zaznelo v Moskve, Washingtone aj Bruseli“.

Peskov informoval, že Rusko bude analyzovať situáciu súvisiacu so vstupom Fínska do NATO a vypracuje potrebné opatrenia na zaistenie svojej bezpečnosti.

Dodal, že kroky Fínska sú pre Rusko dôvodom na symetrickú reakciu. Spresnil, že ruská reakcia bude závisieť od miery priblíženia sa vojenskej infraštruktúry aliancie NATO k ruským hraniciam.

Svojimi vyhláseniami Peskov reagoval na spoločné vyhlásenie fínskeho prezidenta Sauliho Niinistöa a premiérky Sanny Marinovej, v ktorom vo štvrtok oficiálne oznámili, že podporujú vstup svojej krajiny do NATO.

11:43 Vo vojne na Ukrajine nie je nikto svätý, obe strany majú používať zakázanú muníciu

10:35 Kuleba: Ukrajina chce záruku miestenky v EÚ

Kyjev žiada, aby mu Európska únia rezervovala miesto, a to aj keby mal prístupový proces trvať nejaký čas. Vo štvrtok to v Berlíne uviedol šéf ukrajinského rezortu diplomacie Dmytro Kuleba. TASR prevzala správu od agentúr AFP a Reuters.

„Nejde o čo najrýchlejšie členstvo Ukrajiny v EÚ. Ale je pre nás veľmi dôležité, aby Ukrajina to miesto mala zarezervované,“ povedal Kuleba v rozhovore pre nemeckú televíziu ARD. „Často počúvame, že Ukrajina patrí do Európy, patrí do európskej rodiny – a teraz ide o vyhradenie tohto miesta,“ dodal.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v pondelok vyhlásil, že bude trvať desaťročia, kým sa Ukrajina stane členom Európskej únie, a namiesto toho naznačil možnosť vytvorenia „európskeho politického spoločenstva“, v ktorom by mohla byť Ukrajina či postbrexitová Británia. 

„Táto nová európska organizácia by umožnila demokratickým európskym štátom… nájsť si nový priestor pre politickú spoluprácu, bezpečnosť, spoluprácu v energetike, doprave, investíciách, infraštruktúre či pohyb ľudí,“ uviedol Macron.

10:34 Výbuch munície na vojenskej základni si vyžiadal jednu obeť a zranených

Jednu obeť a sedem zranených si vyžiadal výbuch munície na vojenskej základni na ruskom Ďalekom východe. Vo štvrtok o tom informovala agentúra AFP s odvolaním sa na ruskú agentúru TASS.

„V dôsledku explózie strelného prachu počas vykladania munície bolo zranených sedem osôb. Utrpeli mierne poranenia. Jedna osoba prišla o život,“ uviedol pre TASS zdroj z núdzových služieb. Rovnaký zdroj dodal, že po výbuchu vypukol požiar, ktorý sa hasiči momentálne usilujú zneškodniť.

Miestne ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že dvoch zranených previezli do nemocnice s vážnymi popáleninami.

Z predbežných informácií o príčine nehody vyplýva, že ju zrejme spôsobilo nedbanlivé zaobchádzanie s výbušninami.

AFP konštatuje, že incidenty podobného typu v skladoch zbraní sú v Rusku pomerne bežným javom. Dôvodom sú laxné bezpečnostné pravidlá a takisto veľké množstvo starej munície, ktorá tam zostáva naďalej uskladnená.

10:07 Predstavitelia varujú pred ruskými prípravami na útok na Pobaltie

Estónsko víta možný vstup Fínska a Švédska do Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO), zároveň však varuje pred dlhodobými prípravami Ruska na útok na pobaltské štáty. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Podľa jeho informácií poprední predstavitelia estónskeho ministerstva obrany vyzvali na ďalšie posilnenie zo strany NATO. To by malo zahŕňať aj urgentnú potrebu jednotiek protivzdušnej obrany.

9:33 Ukrajina ovládla v Charkovskej oblasti ďalšiu obec

Ukrajina oznámila, že znovu dobyla obec Pytomnyk, ktorá leží v Charkovskej oblasti severne od mesta Charkov a približne na polceste k hranici s Ruskom. TASR o tom informuje vo štvrtok na základe správy britského denníka The Guardian.

Brigádny generál Oleksij Hromov, zástupca náčelníka hlavného operačného riaditeľstva generálneho štábu ozbrojených síl Ukrajiny, informoval, že ukrajinské jednotky zaznamenávajú úspechy v Charkovskej oblasti, kde sa im darí vytláčať ruské jednotky a oslobodzovať obce a mestá. V stredu tak Ukrajina oznámila oslobodenie obcí a miest Rubižne, Bajrak, Čerkaski Tyšky a Ruski Tyšky.

Britské ministerstvo obrany vo svojej najnovšej aktualizácii vývoja konfliktu na Ukrajine okrem iného konštatuje: „Tým, že Rusko uprednostnilo operáciu v Donbase, zostali jednotky rozmiestnené v Charkovskej oblasti nechránené pred mobilnými a vysoko motivovanými ukrajinským silami„.

Ukrajinské ministerstvo obrany zverejnilo i fotografie – podľa neho – zničených ruských tankov a ďalšej výzbroje v obci Bilohorivka ležiacej neďaleko strategicky dôležitého mesta Lysyčansk, ktoré sa nachádza sa v Luhanskej oblasti a je pod kontrolou Ukrajiny. Podľa situačnej správy ukrajinského generálneho štábu pretrváva aj hrozba raketových a bombových útokov podnikaných z územia Bieloruska.

9:13 Spoločnosť Siemens odíde z ruského trhu

Nemecký priemyselný konglomerát Siemens vo štvrtok oznámil, že v dôsledku vojny na Ukrajine odíde z ruského trhu. Vo vyhlásení, na ktoré sa odvoláva spravodajský portál BBC, uviedol, že trh opustí „riadnym znížením aktivít“.

Spoločnosť už v marci oznámila, že zastaví všetok obchod a medzinárodné dodávky do Ruska, ale bude pokračovať v miestnych službách a činnostiach súvisiacich s údržbou, pričom zabezpečí „prísne dodržiavanie sankcií“. Vo štvrtkovom vyhlásení však tvrdí, že „komplexné medzinárodné sankcie… ovplyvňujú obchodné aktivity spoločnosti v Rusku, najmä železničné služby a údržbu“.

Siemens má styky s Ruskom už od 50. rokov 19. storočia a donedávna bol zástancom väčšieho ekonomického zblíženia medzi Nemeckom a Ruskom.

8:39 Veliteľ brigády námornej pechoty v Azovstali žiada o pomoc Elona Muska

Veliteľ 36. brigády námornej pechoty ukrajinských ozbrojených síl Serhij Volyna v stredu požiadal najbohatšieho muža na svete Elona Muska, aby pomohol s evakuáciou ľudí z komplexu oceliarní Azovstaľ v obliehanom prístavnom meste Mariupol. Vo štvrtok o tom informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

 Volyna uviedol, že si vytvoril účet na sociálnej sieti Twitter iba preto, aby sa skontaktoval s Muskom. „Ľudia hovoria, že si prišiel z inej planéty, aby si naučil ľudí veriť v nemožné,“ napísal Volyna v príspevku na Twitteri smerom k Muskovi.

„Naše planéty sú vedľa seba, keďže ja žijem tam, kde je takmer nemožné prežiť. Pomôž nám dostať sa z Azovstaľu do sprostredkovateľskej krajiny. Ak nie ty, kto potom?“ pokračoval ukrajinský veliteľ.

Volyna zároveň vyzval „každého človeka na planéte Zem“, aby pomohol tejto správe dostať sa k Muskovi.

Kyjev tento týždeň oznámil, že v komplexe oceliarní Azovstaľ je stále uväznených viac ako tisíc ukrajinských vojakov, pričom je viacero z nich zranených.

 Ženy, deti a starí ľudia boli z tohto metalurgického komplexu evakuovaní v rámci humanitárnych misií, ktoré sprostredkovala Organizácia Spojených národov a Medzinárodný výbor Červeného kríža.

Musk podporil Ukrajinu svojou satelitnou internetovou službou Starlink, ktorá krajine pomáha získať prístup na internet v prípade zlyhania alebo zničenia telekomunikačných sietí.

8:10 Andriuščenko: Ruské jednotky zablokovali všetky evakuačné trasy z mesta Mariupol

Poradca starostu juhoukrajinského mesta Mariupol Petro Andriuščenko v stredu povedal, že ruské jednotky zablokovali všetky evakuačné trasy z mesta. Uviedla to agentúra AP.

Po týždňoch ostreľovania a bombardovania je v Mariupole len málo budov vhodných na bývanie. Je aj veľmi málo potravín a pitnej vody, informoval Andriuščenko s tým, že niektorí ľudia, ktorí zostali v meste, spolupracujú s ruskými okupačnými silami výmenou za potraviny.

Agentúra AP pripomenula, že ruské jednotky stále bojujú o získanie kontroly nad rozsiahlym areálom oceliarní Azovstaľ, ktorý ako svoju poslednú baštu bránia ukrajinskí ozbrojenci – príslušníci pluku Azov, národnej gardy a ďalších zložiek ukrajinských ozbrojených síl.

Títo vojaci sa odmietajú vzdať, pretože tvrdia, že by ich ruskí vojaci mučili alebo zabili. Žiadajú však evakuáciu svojich ranených druhov.

 V súvislosti s tým Ukrajina Rusku navrhla výmenu ranených obrancov Azovstaľu za ruských vojnových zajatcov. „Dohoda zatiaľ nebola dosiahnutá. Rokovania pokračujú,“ dodala ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková. 

3:59 Na Ukrajine majú súdiť prvého ruského vojaka obvineného z vojnového zločinu

Na Ukrajine sa má začať súdny proces s prvým ruským vojakom, ktorý je v súvislosti s prebiehajúcou ruskou inváziou v tejto krajine obvinený zo spáchania vojnového zločinu. Oznámila to v stredu ukrajinská generálna prokurátorka Iryna Venediktovová, ktorú citovala spravodajská stanica Sky News.     

Zmienený 21-ročný ruský vojak, identifikovaný ako Vadim Šišimarin, je momentálne vo väzbe. Obvinený je podľa slov prokurátorky zo zabitia 62-ročného neozbrojeného civilistu.

Šišimarin, ktorý bol príslušníkom tankového práporu, mal tohto civilistu zastreliť 28. februára cez okno auta v obci Čupachivka v Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. Civilistovi, ktorý sa viezol na bicykli, tak chcel údajne zabrániť v tom, aby ho usvedčil z krádeže auta.

Venediktovová priblížila, že ruskému vojakovi v prípade usvedčenia hrozí až 15-ročné väzenie, uvádza Sky News.

Ukrajinská generálna prokurátorka ešte v apríli informovala, že úrady evidujú „obrovské množstvo prípadov“ zabitia ukrajinských civilistov ruskými vojakmi. Uviedla pritom, že spolu so svojim tímom sa zaoberá takmer 8000 prípadmi vojnových zločinov hlásenými z celej krajiny.

2:56 Rusko obvinilo Ukrajinu z ostreľovania dediny; hlási 1 mŕtveho a 6 zranených

Gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov v stredu povedal, že v dôsledku ukrajinského ostreľovania ruskej dediny Solochi v tejto pohraničnej oblasti prišiel o život jeden civilista a šiesti ďalší utrpeli zranenia. Informovala o tom agentúra AP.

Gladkov v príspevku zverejnenom na platforme Telegram tiež uviedol, že v dedine bol v dôsledku ostreľovania čiastočne zničený jeden z domov. Dodal, že tamojších obyvateľov evakuujú do bezpečia. Situáciu v Belgorodskej oblasti pritom označil za vôbec „najťažšiu“ od vtedy, ako ruský prezident Vladimir Putin vyslal 24. februára ruské vojská na Ukrajinu.

Rusko v ostatných týždňoch obvinilo Ukrajinu z ostreľovania viacerých ruských dedín a obcí ležiacich v pohraničných oblastiach. Kyjev sa k útokom priamo neprihlásil, poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak však nedávno označil takéto incidenty za „karmu“. Deklaroval pritom, že „Ukrajina sa bude brániť akýmkoľvek spôsobom“, aj útokmi „na vojenské sklady a základne“.

00:32 Taliansko: Proruskí hackeri napadli webstránky Senátu a ďalších inštitúcií

Proruskí hackeri zaútočili na webové stránky viacerých talianskych inštitúcií vrátane tamojšieho Senátu. K zodpovednosti za tento kybernetický útok sa prihlásila hackerská skupina s názvom Killnet. Informovala o tom v stredu agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na tlačovú agentúru ANSA.

Terčom kybernetického útoku sa stal aj taliansky Národný zdravotnícky inštitút (ISS) a tamojšia asociácia vodičov Automobile Club d’Italia. Webové stránky Senátu a ISS boli mimo prevádzky približne do 20.00 h SELČ. Polícia bez bližších podrobností uviedla, že prípad vyšetruje.

Predsedníčka Senátu Elisabetta Casellatiová na Twitteri uviedla, že kybernetický útok nespôsobil nijaké škody. „Sú to vážne incidenty, ktoré netreba podceňovať,“ dodala.

Talianske ministerstvo obrany, ktorého webstránka bola v predmetnom čase taktiež nedostupná, uviedlo, že dôvodom bola „dlho plánovaná údržba“.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z konca februára zvýšili mnohé západné vlády úroveň svojej ostražitosti v očakávaní prípadných kybernetických útokov na svoje IT systémy a infraštruktúru, pripomína Reuters.

Talianska železničná spoločnosť Ferrovie dello Stato Italiane (FS) koncom marca napríklad dočasne zastavila niektoré služby predaja lístkov pre obavy, že sa stala terčom kybernetického útoku.