Historický moment: NASA chce už čoskoro dopraviť na Zem vzorky z Marsu

Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) a Európska vesmírna agentúra (ESA) plánujú v roku 2033 dopraviť z Marsu na Zem 30 vzoriek hornín. NASA to oznámila v stredu. TASR správu prebrala z agentúry AFP a webovej stránky NASA.

Robotické vozidlo Perseverance (Vytrvalosť) pristálo na Marse vo februári 2021 a doteraz zozbieralo 11 vzoriek horniny. Ich analýza  by mala potvrdiť alebo vyvrátiť existenciu dávneho života na Marse. Dopraviť na Zem na dôkladné preskúmanie sa ukazuje ako veľmi zložitá úloha.

Historická spiatočná cesta

Doteraz sa plánovalo vyslať na Mars ďalšie automatické vozidlo, ktoré by vyzdvihlo vzorky z Perseverance a dopravilo do robotického pristávacieho modulu Mars Ascent Vehicles (MAV; Vozidlá pre výstup na Mars).

Pôvodný zámer sa má teraz zmeniť tak, aby vzorky dopravil k modulu samotný Perseverance. Vzorky sa potom vystrelia na obežnú dráhu, kde ich prevezme kozmická loď Earth Return Orbiter (ERO). Jej vývoj má na starosti Európska vesmírna agentúra (ESA).

„ESA pokračuje plnou rýchlosťou vo vývoji ERO – ktorá uskutoční historickú spiatočnú cestu zo Zeme na Mars a späť – a ramena na prenos vzoriek, ktoré roboticky umiestni vzorky na palubu pred vypustením z povrchu červenej planéty,“ povedal David Parker, riaditeľ ESA pre výskum ľudí a robotov.

Modul MAV by mal odštartovať zo Zeme v roku 2028 a pristáť na Marse v polovici roka 2030. Ako záložný plán v prípade nepredvídateľnej udalosti – napríklad znehybnenia marsochodu Perseverance – majú mať vo výbave dva vrtuľníky.

Možnosť lietať v atmosfére Marsu potvrdila helikoptéra Ingenuity (Vynaliezavosť), ktorá je súčasťou vozidla Perseverance. Doteraz uskutočnila 29 letov. Dve nové helikoptéry budú ťažšie a vybavené kolesami, aby sa mohli pohybovať aj po povrchu Marsu.

V tomto scenári by marsochod Perseverance najprv „vysypal“ vzorky na povrch Marsu, helikoptéry by ich prebrali pomocou mechanickej ruky a previezli na modul MAV. Na Zem by sa mali vzorky dostať v roku 2033.

Vesmírna stanica

O Mars má záujem aj Čína. Tá vypustila v nedeľu druhý z troch modulov potrebných na dokončenie výstavby svojej novej vesmírnej stanice. Ide o najnovší krok Pekingu v jeho ambicióznom vesmírnom programe. Píše o tom agentúra AFP s odvolaním sa na čínske štátne médiá.

Bezposádkovú kozmickú loď nazvanú Wen-tchien vyniesla na orbitu raketa Dlhý pochod 5B o 02.22 h miestneho času (08.22 h SELČ) z kozmodrómu Wen-čchang na čínskiom tropickom ostrove Chaj-nan.

zdroj: TASR/Guo Zhongzheng/Xinhua via AP

Základný modul Tchien-che bol vynesený na obežnú dráhu v apríli 2021 a po vynesení Wen-tchienu by mal v októbri nasledovať tretí modul, nazvaný Meng-tchien. K základnému modulu sa neskôr pripojí autonómna nákladná loď Tchien-čou 5 a v decembri ďalšia loď s posádkou Šen-čou 15.

Vesmírna stanica s názvom Tchien-kung (Nebeský palác) bude prvá viacmodulová čínska stanica na obežnej dráhe Zeme. Predchádzajúce stanice Tchien-kung 1 a Tchien-kung-2 boli totiž len malé experimentálne moduly.

Skúmali sa nimi napríklad možnosti dlhodobých pilotovaných kozmických letov či postupy pri spájaní kozmických telies v automatickom i pilotovanom režime.

Ich ďalším experimentálnym účelom bolo zásobovanie stanice a doplňovanie paliva či testovanie ďalších technológií potrebných na stavbu väčšieho orbitálneho komplexu.

Súčasťou čínskej vesmírnej stanice má byť aj voľne lietajúci teleskop Sün-tchien (Prieskum nebies). Dokončená stanica bude podobná sovietskej stanici Mir, ktorá obiehala okolo Zeme v rokoch 1986 – 2001.

Čína v rámci svojho ambiciózneho vesmírneho programu už vyslala prieskumné vozidlo na Mars i sondy k Mesiacu. Okrem vesmírnej stanice plánuje Peking postaviť aj základňu na Mesiaci a Národný vesmírny úrad uviedol, že jeho cieľom je do roku 2029 vyslať lunárnu misiu s posádkou.