Historický prepad Hlasu: „Skončia ako SNS za Slotu, alebo z parlamentu úplne vypadnú,“ tvrdí expert

Boli časy, keď strana Hlas-SD konštantne viedla prieskumy volebných preferencií, aktuálne však padla na svoje historické minimum. Ako sme nedávno informovali, podľa prieskumu agentúry Ipsos pre Denník N by strana ministra Matúša Šutaja Eštoka získala v máji iba 8,4 % voličských hlasov.

Ak to porovnáme s výsledkami prieskumov napríklad z roku 2022, keď strana dosahovala výsledky nad 20 %, alebo aj s volebným výsledkom Hlasu-SD v predčasných parlamentných voľbách v roku 2023, keď získali 14, 7 % voličských hlasov, tak ide o značný prepad. Čo stojí za týmto pádom preferencií? V Hlase sa za posledných pár rokov udialo viacero zmien, najväčšou bola zmena na poste predsedu strany.

Niekdajší líder strany Peter Pellegrini sa totiž v minulom roku stal prezidentom a vo funkcii šéfa strany ho vystriedal minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Začiatkom tohto roku tiež zo svojich radov strana vylúčila súčasného ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuela Migaľa a tajomníka na Migaľovom rezorte Radomíra Šalitroša. Obidvaja predtým kritizovali pomery v strane.

Štefančík: Od Hlasu odchádzajú ľudia, ktorí uverili myšlienke modernej prozápadnej sociálnodemokratickej strany

„Hlas založil Peter Pellegrini a na Slovensku to tak býva zvykom, že pokiaľ otec zakladateľ odíde, strana začne klesať v prieskumoch verejnej mienky, pretože na Slovensku máme dosť vysokú mieru personalizácie voličského správania. To znamená, že ľudia volia strany kvôli osobnostiam a nie kvôli programu alebo ideovej orientácii,“ hovorí pre Startitup politológ Radoslav Štefančík.

„Ak by som hľadal ďalší trend padajúcich preferencií, tak je za tým určite aj politika súčasného predsedu Šutaja Eštoka,“ tvrdí politológ. Podľa Štefančíka bol Hlas kedysi založený ako alternatíva pre Smer, mali byť modernou sociálnou demokraciou, ktorá bude mať jednoznačne prozápadne smerovanie a bude mať úplne jasno nielen v otázkach zahraničnej, ale aj domácej politiky. 

zdroj: TASR/Martin Baumann

„Pán Šutaj Eštok túto ideu nevie uchopiť, svojou rétorikou sa podobá viac na Roberta Fica než na Petra Pellegriniho. Od Hlasu pomaly odchádzajú ľudia, ktorí uverili myšlienke modernej prozápadnej sociálnodemokratickej strany,“ myslí si expert.

Štefančík vysvetľuje, že rétorika Šutaja Eštoka tieto parametre momentálne nespĺňa. A tým, že sa Hlas v súčasnosti oveľa viac podobá na Smer ako v dobe, keď bola strana založená, tak voliči, ktorí vtedy prestúpili od Smeru k Hlasu, sa môžu teraz naspäť vracať k Smeru. 

Expert: Hlas buď skončí ako SNS za Slotu, alebo úplne vypadne z parlamentu

Dlhodobý klesajúci trend preferencií Hlasu vyvoláva otázku, či sa strana môže postupne dostať až pod hranicu 5 %, ktorá stranám zaručuje splnenie volebného kvóra na vstup do parlamentu.

Podľa odborníka hovoria historické fakty jasnou rečou. „Každá strana s výnimkou jednej, ktorá išla do vlády so Smerom, tak v tom volebnom období nebola schopná prekročiť hranicu 5 %.“

Ako vraví, jediná strana, ktorej sa to kedysi podarilo, bola SNS pod vedením Jána Slotu. Bolo to v prvom volebnom období Roberta Fica ako predsedu vlády. „HZDS, Sieti, Mostu-Híd, SNS pod vedením Danka sa to nepodarilo po tom, ako išli do vlády s Robertom Ficom,“ analyzuje odborník.

„Hlas buď skončí ako SNS za Slotu, že tesne dosiahnu 5 %, alebo úplne vypadne z parlamentu,“ uzatvára.

Podľa vyššie spomínaného prieskumu agentúry Ipsos by voľby vyhralo Progresívne Slovensko, získali by 21,9 % hlasov. Smer-SD by sa umiestnil na druhom mieste so ziskom 19,6 %. Tretia priečka by patrila hnutiu Republika, ktoré aktuálne dosahuje podporu 9,3 %, čím predbehlo Hlas, ktorý klesol na 8,4 %. 

Do parlamentu by sa podľa prieskumu dostali aj KDH so ziskom 7,5 %, hnutie Slovensko so 7,3 % a strana SaS, ktorú by podporilo 6,6 % voličov. Pod hranicou zvoliteľnosti by zostali Aliancia (4,8 %), Demokrati (4,7 %), Sme rodina (3,6 %) a SNS (3 %). 

Čítajte viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality