Platy Slovákov v ohrození: Slovensko stráca pozíciu atraktívnej ekonomiky, experti bijú na poplach

Čo sa stane s platmi a pracovnými miestami, keď zahraniční investori prestanú vidieť Slovensko ako krajinu, do ktorej sa oplatí vložiť peniaze? Práve pred týmto scenárom varuje Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ).

Podľa nej sa investičná atraktivita Slovenska prudko prepadá a krajina začína prehrávať súboj o investorov so svojimi susedmi.

Záujem znova investovať sa zrútil

Najvýrečnejšie sú čísla o dôvere samotných investorov. Tie podľa zamestnávateľov ukazujú dramatický obrat počas posledných rokov.

Kým v roku 2021 deklarovalo záujem opätovne investovať na Slovensku viac ako 82 % zahraničných investorov, dnes je to už len približne 59 %. Za pár rokov tak Slovensko stratilo dôveru takmer štvrtiny investorov, ktorí tu už pôsobia.

Ešte výraznejší je opačný tábor. Podiel investorov, ktorí by na Slovensku znova neinvestovali, vzrástol z necelých 18 % na viac ako 40 %. Inými slovami, dnes by sem dvaja z piatich investorov svoje peniaze druhýkrát nevložili.

Slovensko prehráva súboj o investície v regióne

Problém je o to vážnejší, že nejde o celoregionálny jav. Susedné krajiny si vedú citeľne lepšie a investície, ktoré mohli skončiť na Slovensku, smerujú inam.

Slovensko zaostáva najmä v objeme priamych zahraničných investícií na obyvateľa. Podľa RÚZ získalo Poľsko vlani takmer trojnásobne viac investícií na obyvateľa ako Slovensko, pričom ešte lepšie výsledky dosiahli aj Česko a Maďarsko.

To je zásadná zmena oproti minulosti. Slovensko, ktoré roky lákalo automobilky a priemyselné prevádzky, sa dnes v rámci štvorky krajín V4 prepadá na chvost a stráca pozíciu prirodzenej voľby pre nový kapitál.

Prečo to zaujíma aj bežných ľudí

Na prvý pohľad môže ísť o tému pre ekonómov, no zamestnávatelia ju spájajú priamo s peňaženkami ľudí. Každá investícia, ktorá nepríde, totiž znamená pracovné miesta, ktoré nevzniknú.

Viceprezident únie to pomenoval priamo. „Každá neuskutočnená investícia znamená menej pracovných miest, menej príležitostí pre mladých ľudí a nižší tlak na rast miezd,“ upozornil viceprezident RÚZ Robert Spišák.

Odchod investora má podľa neho dlhý tieň. „Keď investor odíde do Poľska, Česka alebo Maďarska, neodchádzajú len peniaze. Odchádzajú budúce pracovné miesta a budúce platy slovenských zamestnancov,“ dodal.

Členské firmy RÚZ pritom zamestnávajú viac ako 380-tisíc ľudí naprieč regiónmi.

Čo investorov odrádza

Otázkou je, čo za týmto prepadom stojí. Zamestnávatelia ukazujú na kombináciu rastúceho daňového zaťaženia, zhoršujúcej sa predvídateľnosti a slabého rastu.

Štát podľa nich naberá v ekonomike čoraz väčšiu váhu. Kým v roku 2019 prerozdeľoval 40,6 % výkonu ekonomiky, podľa prognóz Európskej komisie to má byť tento rok už 48,3 % HDP, čo je piaty najväčší nárast v celej EÚ.

K tomu sa pridáva slabý výkon ekonomiky. Slovensko vlani rástlo pomalšie ako priemer EÚ a Národná banka Slovenska pre tento rok očakáva rast len okolo 0,5 %, zatiaľ čo okolité krajiny rastú niekoľkonásobne rýchlejšie.

Pre investora, ktorý si vyberá, kam vloží svoje peniaze, sú práve rast a stabilita kľúčovým signálom.

Zamestnávatelia vyzývajú vládu konať

Práve preto RÚZ vyzýva vládu, aby prestala odkladať prorastové opatrenia. Únia kritizuje, že kabinet minulý týždeň avizoval ďalší odklad ich prípravy, čo považuje za vážnu chybu.

Prezident únie apeloval na naliehavosť situácie. „Nemáme ďalšie štyri, šesť ani dvanásť mesiacov. Slovensko si dnes nemôže dovoliť už žiadny ďalší odklad,“ vyhlásil prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga.

Zamestnávatelia žiadajú konkrétne nástroje na podporu investícií, produktivity a tvorby pracovných miest. Zároveň sa ponúkli ako partner, ktorý je pripravený priniesť vlastné návrhy aj odborné kapacity.

Paradigmatická zmena s mínusovým znamienkom

Svet prežíva zlomové obdobie, ktoré svojím významom pripomína udalosti spred 40 rokov, a teda pád komunizmu či masový nástup internetu. Podľa bývalého ministra financií Ivana Mikloša sa však súčasná globálna transformácia nesie v podstatne nebezpečnejšom duchu.

Kým v závere 20. storočia dominoval nárast politickej a ekonomickej slobody, dnešná realita prináša skôr geopolitické riziká.

„Dnes máme ďalšiu technológiu, ktorá možno ponúka ešte väčšie možnosti, ale aj riziká ako vtedy internet, ale zároveň spoločenská a geopolitická zmena má v sebe obsiahnutých viac rizík, najmä z pohľadu politickej a ekonomickej slobody, liberálnej demokracie, ak chcete,“ hovorí Ivan Mikloš v podcaste Michala Trubu. 

Prichádzajúce technológie na čele s umelou inteligenciou a robotizáciou môžu viesť k takým prevratným zmenám, že ľudská práca – vrátane duševnej práce bielych golierov, bude do značnej miery nahradená.

To nevyhnutne vyvolá tlak na zmenu fungovania spoločnosti, spôsob zdanenia a solidaritu. Ako jedna z reálnych možností udržateľnosti sa preto čoraz viac skloňuje základný nepodmienený príjem.

Krátkodobý pesimista, dlhodobý optimista

Z globálneho pohľadu sa v najbližších rokoch dá očakávať skôr prehlbovanie negatívnych trendov. Výrazný vplyv na to má nielen prebiehajúca vojna na Ukrajine, ale aj nekompetentné vládnutie globálnych lídrov, pričom kľúčovú rolu zohráva Biely dom pod vedením Donalda Trumpa.

„Som možno skôr krátkodobý pesimista a dlhodobý optimista. Krátkodobý pesimista, pretože si myslím, že ešte sa bude to mínusové znamienko viac napĺňať a prehlbovať, čo súvisí s vládnutím Donalda Trumpa a vojnou na Ukrajine. Americký mierový plán je vlastne ruský mierový plán. Jeho realizácia by mala negatívne dôsledky, pretože by bola príkladom úspešnej zmeny hraníc silou.“

Z dlhodobého hľadiska však systém založený na slobode nemá lepšiu alternatívu a kyvadlo sa po čase vychýli späť. Súčasná kríza liberálnej demokracie navyše nepramení z chybných hodnôt, ale z toho, že západné systémy robili vážne chyby.

Ignorovali obavy občanov z nelegálnej migrácie, nezvládli multikulturalizmus a podcenili vplyv takzvanej woke kultúry, ktorá obmedzovala slobodu slova. Príklady z krajín ako Dánsko pritom ukazujú, že včasná korekcia týchto politík dokáže udržať dôveru voličov v demokratické sily.

Dlhodobý úpadok a vedomá sabotáž

Slovensko sa vo všetkých kľúčových oblastiach prepadá už minimálne posledných 15 rokov. Hoci po páde komunizmu začalo dobiehať životnú úroveň Rakúska, tento proces sa zastavil na úrovni približne 65 %.

Hlavným vinníkom je podľa Mikloša dlhé obdobie populistických vlád pod vedením Roberta Fica, ktoré úplne rezignovali na modernizáciu krajiny.

„Veľmi dlhé obdobie nezodpovedných a nekompetentných vlád, ktoré nezlepšujú fungovanie toho systému, nevytvárajú predpoklady na to, aby sme boli konkurencieschopní, rástli a boli modernou spoločnosťou. Keď vidím, že vládnu tretí rok a ani len nezačali robiť audity verejnej správy či cenové mapy, ktoré potrebujú na reformy, to už mi pripadá nielen ako bezradnosť, ale ako vedomé kašľanie na to. Ako vedomá sabotáž.“

Problém má však aj hlbšie, kultúrno-hodnotové korene u samotných voličov, čo potvrdzujú prieskumy zamerané na akceptáciu kremeľských naratívov a vieru v konšpiračné teórie.

Na rozdiel od susedného Poľska, kde existuje elementárny konsenzus naprieč politickým spektrom na technickom zlepšovaní inštitúcií a ráznom potieraní korupcie, slovenské vládne garnitúry dezinformačné trendy často samy podnecujú a dôležité reformy nahrádzajú výhovorkami.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy