Hra s bábikami môže mať na deti dopady na celý život. Spôsobujú to, čo digitálne postavičky nedokážu (ŠTÚDIA)

Už roky je známe, že na hračkách záleží. Veda celkom bežne podporuje názor, že hry, ako je napríklad Lego, dokážu dieťaťu vo vývoji významne pomôcť, pretože sa hrou zároveň vzdeláva.

Neurovedkyňa Sarah Gersonová z Cardiffskej univerzity zistila, že svoju dôležitosť v detstve zohrávajú aj bábiky. Prišla tiež na to, že sa nedajú sa nahradiť digitálnymi postavičkami, informuje The Guardian.

Učia sa sociálnym zručnostiam

Deti hra s bábikami nabáda k tomu, aby viac rozprávali o myšlienkach a emóciách druhých, tvrdí v závere svojej štúdie jej hlavná autorka  Gersonová. Výskum naznačuje, že hranie imaginárnych hier s bábikami deťom pomáha rozvíjať svoje sociálne zručnosti, myseľ aj empatiu.

„Deti si pri hre s bábikami vytvárajú imaginárne svety. Predstavy komunikujú nahlas a napokon si celé posolstvo úplne osvoja. Vnímajú tak myšlienky, emócie a pocity iných,“ vysvetľuje výsledky Sarah.

Hry s bábikou môžu mať dlhodobé účinky, tvrdí vedkyňa. Deti tak totiž získavajú zvýšenú mieru sociálneho a emocionálneho cítenia a budujú ci sociálne zručnosti, ako je napríklad empatia. Nadobudnuté zvyky môžu následne pri vytváraní vzťahov využívať celý život.

zdroj: Unsplash/Alexander Dummer

Nemusí ísť o bábiku

Štúdiu financovali výrobcovia známej bábiky Barbie a neskôr ju publikovali vo vedeckom časopise Developmental Science. Zapojilo sa do nej 33 chlapcov a dievčat vo veku od štyroch do ôsmich rokov.

Do rúk im dali Barbie so zbierkou doplnkov, dostali napríklad sanitku či koňa a nechali ich spontánne sa hrať. Neskôr im dali tablet, kde im pustili kuchársku hru a tiež hru, v ktorej si budovali vlastné mesto.

Počas prirodzenej hry im monitorovali reč a na hlave mali tiež špeciálnu čiapku, ktorá obsahovala technológiu zobrazovania mozgu (fNIRS). Táto technika meria zmeny v okysličení krvi v mozgu žiarením svetla cez lebku. Vedcom tak umožňuje sledovať mozgovú aktivitu počas toho, čo sa subjekt voľne pohybuje.

Výsledky ich štúdie boli celkom jednoznačné. Deti pri hre s bábikami omnoho viac preberali myšlienky a emócie druhých, než pri hre na tablete. Omnoho bežnejšie bolo tiež to, že deti bábiky oslovovali v druhej osobe, zatiaľ čo digitálne postavičky v tretej osobe. Výskumníci nezaznamenali počas štúdie žiadne rozdiely medzi dievčatami a chlapcami.

Vedec Benjamin Mardell, ktorý pôsobí na Harvarde a na štúdii sa nepodieľal, skonštatoval, že nejde o prekvapivé výsledky. Dodal však, že platia pri akejkoľvek hre, kde deti predstierajú nejakú rolu a nejde špecificky o bábiky Barbie. „Treba sa skôr zamyslieť nad tým, čo vlastne tá bábika je,“ hovorí. „Môže to byť akýkoľvek predmet, do ktorého vie dieťa vložiť nejaký zmysel, a teda aj plyšové zvieratko či úplne imaginárny kamarát.“