Hudobný talent je starší než ľudstvo: Vedci objavili dôkazy u našich chlpatých príbuzných

Schopnosť šimpanzov bubnovať v pravidelnom rytme naznačuje, že základné prvky hudby môžu byť evolučne staršie ako ľudia, a to aj o niekoľko miliónov rokov, uvádza nová štúdia. TASR informuje na základe správy vedeckého žurnálu Current Biology a denníka The Guardian.

Šimpanzy nie sú hudobnými virtuózmi, no majú rytmus, odhalila nová štúdia zverejnená 9. mája vedeckým žurnálom Current Biology.

Líšia sa aj rytmy

Vypracoval ju medzinárodný tím vedcov pôsobiacich v Dánsku, Francúzsku, Guinei, Nemecku, Pobreží Slonoviny, Rakúsku, Spojenom kráľovstve, Švajčiarsku, Taliansku a USA. Vedci už v minulosti u šimpanzov pozorovali odovzdávanie informácií bubnovaním po povrchových koreňoch stromov. Jednotlivci mali svoje charakteristické štýly, dosiaľ však nebolo jasné, či šimpanzy bubnujú rytmicky alebo nie – teda či sa v ich bubnovaní pravidelne striedajú prízvučné a neprízvučné doby.

Štúdia však odhalila, že šimpanzy bubnujú nielen rytmicky, ale že sa ich rytmy líšia aj v závislosti od poddruhu. „(Výsledky) silno naznačujú, že základné prvky (rytmu) neskôr využívané vo všetkom spoločenskom správaní a hudbe boli prítomné už u nášho posledného spoločného predka,“ uvádza profesorka Catherine Hobaiterová z University of St. Andrews (St And). Autori štúdie skúmali 371 počinov bubnovania od dovedna 47 jedincov zo šiestich skupín východoafrického a západoafrického poddruhu šimpanzov.

Porovnanie bubnovania s náhodnými tónmi odhalilo u všetkých šimpanzov prítomnosť nenáhodného časového rozloženia. „(Údery) boli predvídateľné a predvídateľnosť je veľmi silným indikátorom existencie rytmu,“ dodáva Hobaiterová.

Rozdiely u šimpanzov

Výskumníci následne porovnali rytmus oboch poddruhov. U západoafrických šimpanzov pravidelnosťou pripomínal tikot hodín, kým bubnovanie východoafrických šimpanzov striedalo dlhšie a kratšie intervaly a pripomínalo skôr swingový rytmus. Analýza odhalila, že bubnovanie malo u oboch poddruhov približne rovnakú dĺžku, no západoafrické šimpanzy udierali častejšie, čo dokazuje bubnovanie vyšším tempom.

Rozdiel bol aj v udieraní počas typického vrieskania a húkania šimpanzov, ktorým komunikujú na veľké vzdialenosti. Dôvod rozdielneho rytmu bubnovania je podľa vedcov nejasný, predpokladajú však sociologický, a nie ekologický dôvod, napríklad vyššiu vzájomnú násilnosť východoafrických šimpanzov. Iným potenciálnym dôvodom je potreba odovzdávania detailnejších informácií, ktoré možno zakódovať intervalmi rôznej dĺžky podobne ako pri Morseovej abecede, vysvetľuje Hobaiterová.

Hoci šimpanzy netvoria hudbu porovnateľnú s ľudskou, má s ňou spoločné niektoré základné znaky. Vznik hudby sa tak evolučne posúva o niekoľko miliónov rokov skôr, tvrdia vedci. „Ešte predtým, ako sa ľudia stali ľuďmi, teda pred šiestimi či siedmimi miliónmi rokov, sa u ľudoopov, z ktorých neskôr vzišli šimpanzy a ľudia, vyvinuli niektoré základné prvky rytmu,“ dodáva Hobaiterová.

Čítajte viac z kategórie: Veda a vesmír