India trestá Pakistan po masakri na turistov v Kašmíre. Pozastavila historickú 65-ročnú dohodu

Na jarnej dovolenke v indickej časti Kašmíru, pri idylickom jazere Pahalgam, sa 26 civilistov – prevažne domácich turistov – stalo terčom brutálneho ozbrojeného útoku. Militanti podľa CNN spustili paľbu na skupinu návštevníkov a ich sprievodcov, čím rozpútali najkrvavejší masaker na turistov v oblasti za posledné roky.

Hoci sa k útoku neprihlásila žiadna organizácia, India tvrdí, že existujú „cezhraničné väzby“, ktoré naznačujú prepojenie na Pakistan.

Tvrdá odplata za násilie

Len deň po útoku prišlo tvrdé rozhodnutie. India pozastavuje účasť na Indus Waters Treaty – šesťdesiatpäťročnej dohode, ktorá reguluje tok vody do Pakistanu. Tento krok môže mať podľa New York Times ďalekosiahle dôsledky – nielen pre bilaterálne vzťahy, ale najmä pre samotné prežitie miliónov Pakistancov.

India kontroluje horné toky viacerých hlavných riek, ktoré napájajú celý pakistanský poľnohospodársky systém. A práve poľnohospodárstvo tvorí základ ekonomiky Pakistanu – je zdrojom práce pre takmer polovicu obyvateľstva a prispieva štvrtinou k HDP krajiny.

„India má v rukách moc zatiahnuť kohútik a nechať Pakistan vyschnúť,“ komentoval situáciu pakistanský hydrologický expert Hassan Abbas. Podľa neho krajina podpísaním zmluvy z roku 1960 „fakticky ohrozila práva ľudí žijúcich v dolných tokoch“, a preto je podľa neho „najvyšší čas, aby Pakistan zaujal asertívnejší postoj a preskúmal dohodu nanovo – možno aj na pôde Haagu“.

Rôzne interpretácie situácie

India síce otvorene neobvinila Pakistan z útoku, no hovorí o „prekročení hranice“, ktoré „má prepojenia na druhú stranu“. V očiach mnohých Indov je preto pozastavenie účasti v zmluve logickým krokom – a premiér Narendra Modi si zaň doma zbiera politické body. „Je to šikovné, populárne a populistické rozhodnutie,“ poznamenal Happymon Jacob z Univerzity Jawaharlala Nehrua. Podľa neho si India „medzinárodne ničím nepohorší – svet bude túto eskaláciu vnímať len ako ďalší prejav napätia medzi dvoma tradičnými nepriateľmi“.

Pakistan to však vidí úplne inak. Islamabád oficiálne vyhlásil, že akékoľvek blokovanie vody bude považovať za „akt vojny“. A analytik Naseer Memon pripomína, že India môže kedykoľvek bez varovania vypustiť prebytočnú vodu z priehrad, čím v období monzúnov ohrozí nížiny v Pakistane záplavami. Navyše, ak India prestane poskytovať hydrologické dáta, malí farmári nebudú vedieť, kedy siať alebo žať.

India má podľa zdrojov k dispozícii nástroje, ako priamo ovplyvniť tok dvoch zo šiestich veľkých riek, ktoré cez ňu pretekajú a od ktorých sú pakistanské polia existenčne závislé. Podľa niektorých informácií už roky potichu buduje rozsiahle vodné infraštruktúry vrátane najväčšej priehrady v spornom regióne Džammú a Kašmír. Výsledok? V priemere zadržiava až 34 miliónov akrov vody. To je objem ekvivalentný desiatkam nádrží Tarbela, ktorá je jednou z najväčších v regióne.

Napätie stúpa a konflikt je vo vzduchu

India síce tvrdí, že len využíva svoje práva na tzv. východných riekach, no tie následne tečú aj do Pakistanu. Ten je už dnes zasiahnutý extrémnym suchom a čelí predpovedanému 35 % výpadku vody v najproduktívnejších provinciách Pandžáb a Sindh. To by mohlo znamenať pre farmárov doslova katastrofu.

„Nemali by ste spôsobiť významnú škodu inému štátu – to je princíp medzinárodného práva,“ hovorí právnik Anwar Sadat z Indickej spoločnosti pre medzinárodné právo. Zároveň tvrdí, že ak sa Pakistan bude vedieť oprieť o tento argument, môže si otvoriť dvere k revízii celej zmluvy.

Medzitým stúpa v Pakistane hnev. V uliciach Lahore zazneli silné slová. „India týmto krokom fakticky vyhlásila vojnu. Toto je vodný terorizmus,“ vyhlásil líder islamistickej strany Haris Dar počas demonštrácií. Nespokojnosť a obavy prenikajú aj do medzinárodných kruhov. Uvedomujú si, že zbraň, ktorou dnes na seba navzájom mieria India a Pakistan, nie je puška – ale rieka.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie