Iniciatíva Šimona Šicka spúšťa projekt na pomoc zdravotníkom. Martinus a slovenský startup posielajú desiatky tisíc eur

Pandémia COVID-19 je od začiatku obrovskou psychickou záťažou pre celú spoločnosť, špeciálne však dolieha na ľudí pracujúcich v zdravotníctve. Každý deň bojujú s vyčerpaním, stresom, nedostatkom oddychu či frustráciou, čo nepomáha ani ich duševnému zdraviu.

Iniciatíva, ktorá vznikla pod záštitou zakladateľa herného štúdia Pixel Federation, apeluje na zdravotníkov, aby nezabúdali na seba.

„Rozumieme, že v tejto vypätej dobe je veľmi náročné odolávať emocionálnej záťaži a nájsť vnútornú silu a čas postarať sa o svoje zdravie, aby ste mohli ďalej pomáhať ostatným. Dovoľte nám preto pre zmenu pomôcť vám. Vytvorili sme pre vás priestor, v ktorom môžete bezpečne, bezplatne a anonymne hovoriť o svojich pocitoch a potrebách,“ uvádza tím iniciatívy „Kto pomôže Slovensku?“

Zdravotníci sa tak môžu otvorene porozprávať o čomkoľvek a dostať zo seba všetko, čo ich trápi. „Spolu s odborníkmi, Ligou za duševné zdravie, IPčkom, Národnou linkou na podporu duševného zdravia a novým portálom Ksebe.sk, sme pre vás pripravili program duševnej podpory, ktorý prepája rôzne dostupné formy pomoci. Duševné zdravie je predsa rovnako dôležité ako to fyzické.“

Na webe Ksebe.sk si napríklad vieš rezervovať sedenie s psychológom a vytvoriť si tak priestor, kde sa budeš stopercentne venovať len sebe.

Či už využiješ sedenia na úľavu počas krízy alebo sa stanú tvojím dlhodobým sprievodcom v živote je len na tebe. Projekt Ksebe už podporilo aj kníhkupectvo Martinus sumou 40-tisíc eur, slovenský startup Vacuumlabs poskytol 5 000 eur.

Mnohým sa možno naskytať otázka, či im budú vedieť poradcovia na linke reálne poradiť, alebo človeka „iba“ vypočujú. Treba povedať, že ide o odborníkov, ktorí vedia poskytovať aj kvalifikované rady a majú bohaté skúsenosti s témou duševného zdravia.

„Viacerí z nich celú svoju kariéru pracovali v poradenstve a rôznych formách psychologickej, sociálnej alebo psychiatrickej pomoci ľuďom. Disponujú neoceniteľnými dlhoročnými skúsenosťami, v rámci svojej práce sa neustále vzdelávajú, snažia sa pracovať s najaktuálnejšími informáciami v záujme pomoci.“

Psychologička Mgr. Kristíny Hroncovej, PhD., nám povedala, že v našej spoločnosti pozoruje výrazné prejavenie polarity a zavládnutie „čierno-bieleho“ videnie sveta okolo nás. Ľudia si vytvárajú vlastné názory, pričom sa stalo náročné a často až nemožné akceptovať názor druhého človeka.

Pripomína, že táto kríza je pre každého ťažké obdobie a každý človek sa snažil nájsť v novej a neistej situácii pre seba nejaké riešenie a oporný bod. Odborníčka poukazuje aj na zvýšenie počtu depresií a úzkostí, k čomu sa viažu aj rôzne iné psychosomatické ochorenia, nespavosť a vyhorenie.

Hroncová pripomína, že mnohým chýba spoločnosť priateľov alebo jednoducho len dovolenka. Upozorňuje však, že nedostatok konkrétnych aktivít, nie je dôvodom, prečo človek prežíva obdobie pandémie tak náročne.

„Sú to práve naše potreby, ktoré si pomocou rôznych aktivít, ktoré sú pre nás dôležité, napĺňame. Ak u jednotlivca dôjde k tomu, že dlhodobo nenapĺňa, potláča, podceňuje či nevenuje pozornosť svojim pocitom a potrebám, väčšinou to má na neho negatívny dopad, aj z dlhodobého hľadiska.“

zdroj: Unsplash/Maksym Kaharlytskyi

PhDr. Stanislava Segečová, klinická psychologička a psychoterapeutka, tvrdí, že pandemická situácia má charakter záťažovej, krízovej situácie.

„Dôležité je, že nebude trvať večne a bude mať prechodný charakter. To, čo pre seba môžeme urobiť, je zapojiť všetky svoje dostupné zdroje, aby sme ňou prešli a neochoreli (fyzicky i psychicky).“

Tak, ako každá krízová situácia má podľa jej slov v sebe aj potenciál pre rast a osobnostný rozvoj, môže slúžiť ako príprava na iné krízy v budúcnosti a zvyšovať odolnosť človeka.

„Dôležité je v tomto období dbať na režim dňa a zamerať sa na rovnováhu 5 oblastí: povinnosti, voľný čas, spánok a životospráva, pohyb, sociálny kontakt.“