Inžinierka chémie potravín búra mýty: Niektoré éčka sú pre nás nevyhnutné. Toto je pravda o proteínových jogurtoch

Čo všetko sa skrýva za nápismi na obaloch potravín? Všetky éčka nie sú škodlivé. Inžinierka chémie potravín vysvetľuje, na čo si dať pri nákupe pozor.

Barbora Timárová, chémia potravín
Odomknúť a zdieľať

Ing. Barbora Timárová (Magdová) prostredníctvom svojej platformy na Instagrame informuje Slovákov o najčastejších mýtoch v oblasti výživy a potravín.

Prihlás sa na odber notifikácií a najnovšie info dostaneš medzi prvými.

Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Startitup, odkaz sa otvorí v novom okne

Ako inžinierka chémie potravín, výživy a kozmetiky sa venuje edukácii v oblasti správneho stravovania a výberu potravín. Na sociálnych sieťach pravidelne vysvetľuje zložité témy jednoduchým spôsobom.

Nie všetky éčka sú škodlivé

Odborníčka nám v rozhovore vysvetlila, prečo nie je potrebné báť sa všetkých éčok v potravinách, ako správne čítať etikety a aj to, či existuje niečo ako „kvalitné potraviny“ v obchode. Zároveň nám poodhalila, pri akých farbivách spozornieť, a priniesla praktické rady pre každodenné nakupovanie.

  • Prečo nie sú všetky éčka v potravinách škodlivé?
  • Aké farbivá sú bezpečné a ktorým sa vyhýbať? 
  • Prečo je povolený hmyz v potravinách?
  • Ako rozoznať „kvalitné potraviny“?  

Barbora Timárová
zdroj: Barbora Timárová

V obchodoch sledujeme trend bez-éčkových potravín. Sú v skutočnosti všetky éčka v potravinách škodlivé?

Všetky aditíva použité v potravinách sú podrobené opakovaným a nezávislým testom Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín, na základe ktorých sú alebo nie sú pridané do zoznamu aditív. Na základe výskumu sa stanoví pri každom aditíve ADI-akceptovaný denný príjem na kilogram váhy (iný je u dospelého/iný u dieťaťa).

Tieto testy sú opakované v priebehu rokov kvôli bezpečnosti spotrebiteľa. Spotrebitelia si myslia, že všetky éčka môžu byť použité kdekoľvek a v ľubovoľnom množstve. Nie je to tak.

Nesúhlasím, že všetky éčka sú škodlivé. V potravinách, kde sú povolené, fungujú aditíva ako antioxidanty, farbivá, látky, ktoré zvyšujú hustotu, predlžujú trvanlivosť, zachovávajú farbu a zvyšujú bezpečnosť danej potraviny. Zabezpečujú ochranu potravín pred patogénmi alebo tiež pomáhajú zachovať nutričnú hodnotu danej potraviny.

Dobrý príklad je E300, ktorý môžeme nájsť aj v detskej ovocnej kapsičke, čo môže rodiča pri nákupe zneistiť, no pravda je, že ide o obyčajnú kyselinu askorbovú (vitamín C), ktorá sa do ovocnej kapsičky pridáva len preto, aby ovocie časom neoxidovalo (nehnedlo) a nemenilo časom svoje senzorické vlastnosti.

Podobne sa mnohí Slováci vyhýbajú aj umelým farbivám. Aký je rozdiel medzi prírodným a umelým farbivom?

Do skupiny aditív, ktoré sú pre spotrebiteľa maximálne nezávadné, patria prírodné farbivá, ako napríklad E162 – betaín z červenej repy, E100 – kurkumín, E101 – riboflavín (žlté farbivo) alebo tiež E140 – chlorofyly (prírodné zelené farbivo).

Avšak do skupiny aditív, pri ktorých by som spozornela, patria umelé farbivá ako azofarbivá, napríklad žlté farbivá E102 – tartrazín, chinolínová žlť SY E E104, žlť SY E110, alebo aj červené farbivá ako azorubín E122 či E129 červeň allura. Sú to sýto sfarbené látky určené na zafarbenie potravín.

Problematická je konzumácia u detí, kde Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) deklaroval rozporuplné výsledky o vplyve na hyperaktivitu detí, preto pri takých potravinách môžete vidieť vetu „môžu nepriaznivo ovplyvňovať činnosť a pozornosť detí“.

Ak by som si mala vybrať, tak tieto éčka pre nás nemajú v podstate žiaden prínos okrem toho, že uľahčujú výrobcom výrobu danej potraviny.

 
 
 
 
 
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Barbora Timárová (Magdová) (@barbora_magdova)

Prečo sa do potravín pridávajú stabilizátory a emulgátory? Je pravda, že máme v obchodoch hľadať potraviny bez týchto látok?

Nedelila by som potraviny na lepšie alebo horšie podľa toho, či stabilizátory alebo emulgátory obsahujú. Ak by ste v majonéze nepoužili emulgátor, nikdy by ste nespojili vodu s olejovou zložkou, takže zjednodušene by vám olej z potraviny vytekal.

Medzi stabilizátory patrí napríklad aj maximálne bezpečný pektín, ktorý sa nachádza prirodzene v ovocí. Ide o rozpustnú rastlinnú vlákninu, ktorá sa pridáva aj do džemov. Pri kontakte s vodou bobtná na gél, čo spôsobuje, že džem dosiahne svoju typickú štruktúru.

Umelé verzus prírodné sladidlá. Toto je ďalší zo strašiakov našich jedálničkov. Platí, že prírodné sladidlá sú v strave vhodnejšie?

Zdroje: SIU, Zdravoteka

Viac z: Wellbeing

Najnovšie videá

Viac z: Wellbeing

Trendové videá