Inžinierka chémie potravín búra mýty: Niektoré éčka sú pre nás nevyhnutné. Toto je pravda o proteínových jogurtoch
- Čo všetko sa skrýva za nápismi na obaloch potravín?
- Všetky éčka nie sú škodlivé
- Inžinierka chémie potravín vysvetľuje, na čo si dať pri nákupe pozor

- Čo všetko sa skrýva za nápismi na obaloch potravín?
- Všetky éčka nie sú škodlivé
- Inžinierka chémie potravín vysvetľuje, na čo si dať pri nákupe pozor
Ing. Barbora Timárová (Magdová) prostredníctvom svojej platformy na Instagrame informuje Slovákov o najčastejších mýtoch v oblasti výživy a potravín.
Ako inžinierka chémie potravín, výživy a kozmetiky sa venuje edukácii v oblasti správneho stravovania a výberu potravín. Na sociálnych sieťach pravidelne vysvetľuje zložité témy jednoduchým spôsobom.
Nie všetky éčka sú škodlivé
Odborníčka nám v rozhovore vysvetlila, prečo nie je potrebné báť sa všetkých éčok v potravinách, ako správne čítať etikety a aj to, či existuje niečo ako „kvalitné potraviny“ v obchode. Zároveň nám poodhalila, pri akých farbivách spozornieť, a priniesla praktické rady pre každodenné nakupovanie.
- Prečo nie sú všetky éčka v potravinách škodlivé?
- Aké farbivá sú bezpečné a ktorým sa vyhýbať?
- Prečo je povolený hmyz v potravinách?
- Ako rozoznať „kvalitné potraviny“?
V obchodoch sledujeme trend bez-éčkových potravín. Sú v skutočnosti všetky éčka v potravinách škodlivé?
Všetky aditíva použité v potravinách sú podrobené opakovaným a nezávislým testom Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín, na základe ktorých sú alebo nie sú pridané do zoznamu aditív. Na základe výskumu sa stanoví pri každom aditíve ADI-akceptovaný denný príjem na kilogram váhy (iný je u dospelého/iný u dieťaťa).
Tieto testy sú opakované v priebehu rokov kvôli bezpečnosti spotrebiteľa. Spotrebitelia si myslia, že všetky éčka môžu byť použité kdekoľvek a v ľubovoľnom množstve. Nie je to tak.
Nesúhlasím, že všetky éčka sú škodlivé. V potravinách, kde sú povolené, fungujú aditíva ako antioxidanty, farbivá, látky, ktoré zvyšujú hustotu, predlžujú trvanlivosť, zachovávajú farbu a zvyšujú bezpečnosť danej potraviny. Zabezpečujú ochranu potravín pred patogénmi alebo tiež pomáhajú zachovať nutričnú hodnotu danej potraviny.
Dobrý príklad je E300, ktorý môžeme nájsť aj v detskej ovocnej kapsičke, čo môže rodiča pri nákupe zneistiť, no pravda je, že ide o obyčajnú kyselinu askorbovú (vitamín C), ktorá sa do ovocnej kapsičky pridáva len preto, aby ovocie časom neoxidovalo (nehnedlo) a nemenilo časom svoje senzorické vlastnosti.
Podobne sa mnohí Slováci vyhýbajú aj umelým farbivám. Aký je rozdiel medzi prírodným a umelým farbivom?
Do skupiny aditív, ktoré sú pre spotrebiteľa maximálne nezávadné, patria prírodné farbivá, ako napríklad E162 – betaín z červenej repy, E100 – kurkumín, E101 – riboflavín (žlté farbivo) alebo tiež E140 – chlorofyly (prírodné zelené farbivo).
Avšak do skupiny aditív, pri ktorých by som spozornela, patria umelé farbivá ako azofarbivá, napríklad žlté farbivá E102 – tartrazín, chinolínová žlť SY E E104, žlť SY E110, alebo aj červené farbivá ako azorubín E122 či E129 červeň allura. Sú to sýto sfarbené látky určené na zafarbenie potravín.
Problematická je konzumácia u detí, kde Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) deklaroval rozporuplné výsledky o vplyve na hyperaktivitu detí, preto pri takých potravinách môžete vidieť vetu „môžu nepriaznivo ovplyvňovať činnosť a pozornosť detí“.
Ak by som si mala vybrať, tak tieto éčka pre nás nemajú v podstate žiaden prínos okrem toho, že uľahčujú výrobcom výrobu danej potraviny.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Prečo sa do potravín pridávajú stabilizátory a emulgátory? Je pravda, že máme v obchodoch hľadať potraviny bez týchto látok?
Nedelila by som potraviny na lepšie alebo horšie podľa toho, či stabilizátory alebo emulgátory obsahujú. Ak by ste v majonéze nepoužili emulgátor, nikdy by ste nespojili vodu s olejovou zložkou, takže zjednodušene by vám olej z potraviny vytekal.
Medzi stabilizátory patrí napríklad aj maximálne bezpečný pektín, ktorý sa nachádza prirodzene v ovocí. Ide o rozpustnú rastlinnú vlákninu, ktorá sa pridáva aj do džemov. Pri kontakte s vodou bobtná na gél, čo spôsobuje, že džem dosiahne svoju typickú štruktúru.
Umelé verzus prírodné sladidlá. Toto je ďalší zo strašiakov našich jedálničkov. Platí, že prírodné sladidlá sú v strave vhodnejšie?
Pre odomknutie obsahu zadaj svoj e-mail
Registrácia a platba bude dokončená po zadaní e-mailu.
Staň sa členom Startitup PREMIUM
a získaj neobmedzený prístup.
Predplatné môžeš zrušiť kedykoľvek.
V článku sa po odomknutí dozvieš
- Sú potraviny s náhradami cukru v skutočnosti „plné chémie“?
- Kedy môžu byť umelé sladidlá nebezpečné?
- Aká je pravda o mrazených či sušených potravinách?
- Je pečivo z bielej múky výživovo chudobná potravina?
- Ako správne čítať obaly potravín a čo by malo byť varovaním?
- Akú dlhú dobu by si mal skladovať otvorený kečup či grilovaciu omáčku?
- Prečo môže rozkrojený melón predstavovať riziko pre zdravie?
- Ktorým potravinovým mýtom veria Slováci najčastejšie?
Po odomknutí tiež získaš
- Články bez reklám
- Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
- Exkluzívne benefity