Jack štúdium na Slovensku ani nezvažoval: Po škole sa vrátim, bolo by sebecké neurobiť to

Jack Ryan pochádza z Bratislavy. Prežil tu väčšinu života a Slovensko pokladá za svoj domov. Keďže však polovica jeho rodiny pochádza z Írska, prirodzene jeho cesta po strednej škole viedla do zahraničia. Na University of Warwick študuje druhý ročník ekonomiky a politiky.

Po skončení školy sa chce vrátiť domov a zúročiť vedomosti, ktoré získal štúdiom v zahraničí. „Pripadá mi to sebecké zostať vonku, keď viem, že mám čo ponúknuť doma, v mojej rodnej krajine. Niektorí sú rozhodnutí odísť už od strednej, no niektorí to zistia až po tridsiatich rokoch praxe. Ja som ten opačný prípad. Už dlhodobo som presvedčený, že sa chcem vrátiť späť,“ hovorí. 

• Prečo sa Jack po škole chce vrátiť na Slovensko? 
• Aké možnosti mu ponúka škola v Anglicku? 
• Prečo ani nezvažoval štúdium na Slovensku? 
• Ako sa pozerá na slovenskú politickú scénu?

Prečo si sa rozhodol študovať v zahraničí a nie na Slovensku?

Bolo to prirodzené rozhodnutie. Celý život som vyrastal v zmiešanej rodine. Môj otec pochádza z Írska, rovnako ako polovica mojej rodiny. Prvá prihláška pochopiteľne putovala práve tam. Ďalšie dve išli na vysoké školy do Anglicka a Holandska. Nakoniec zvíťazila voľba školy v Anglicku, kam ma aj prijali.

Štúdium v zahraničí nie je úplne finančne najjednoduchšie. Aké veľké sú tvoje náklady? Ako ich financuješ?

Vzdelanie vo všeobecnosti si vyžaduje značné investície, nech študujete kdekoľvek na svete. Mojou výhodou je, že mám írsky pas. Platím teda domáce školné, čo je neporovnateľné.

Ty si sa narodil na Slovensku, rodinu máš aj z Írska a teraz študuješ v Anglicku. Ktorú z týchto krajín pokladáš za domovskú?

Ťažko povedať. Tým, že som sa narodil v Bratislave a celý život som vyrastal a študoval na Slovensku, som si vytvoril k tejto krajine asi najväčší vzťah zo všetkých. No keď chcem, viem v momente prepnúť do angličtiny či žiť írskym spôsobom života. Práve Írsko pre mňa predstavuje druhý domov.

Čo sa týka Anglicka, to by som domovom nenazýval. No som veľmi vďačný za možnosti, ktoré mi táto krajina ponúka, že môžem napr. využívať špecifické akademické prostredie na prestížnej univerzite.

zdroj: Jack Ryan

Plánuješ sa po skončení školy vrátiť na Slovensko?

Určite áno. Pripadá mi to sebecké zostať vonku, keď viem, že mám čo ponúknuť doma, v mojej rodnej krajine. Niektorí sú rozhodnutí odísť už od strednej, no niektorí to zistia až po tridsiatich rokoch praxe. Ja som ten opačný prípad. Už dlhodobo som presvedčený, že sa chcem vrátiť späť.

Vieš čo by si na Slovensku chcel robiť?

Čo sa len dá. Priložiť ruku k dielu a spraviť kus dobrej roboty. Tým, že študujem ekonomiku, tak by som si vedel predstaviť pracovať napríklad v oblasti verejných financií alebo bankovníctve. Zaujímam sa aj o makroekonomické prognózy a ekonomické analýzy.

Ako vnímaš dianie v slovenskej politike za posledné roky ako človek žijúci v zahraničí?

Slovenskú politiku sledujem denne, aby som zostal v obraze. Musím však konštatovať, že som sklamaný z aktuálneho vývoja. No snažím sa myslieť pozitívne. Istú nádej vidím v zmene, ktorú by mohla priniesť mladá generácia. Práve ľudia, ktorí mali možnosť študovať v zahraničí, vidieť, ako to tam funguje, a preniesť svoje poznatky do praxe.

Ako sa, ako človek žijúci v zahraničí, pozeráš na Slovensko, ktoré sa uberá konzervatívnou cestou, a jeho obyvateľov?

Jedinou cestou, ako s čoraz konzervatívnejšieho Slovenska spraviť solidárnejšiu krajinu, je prehlušiť nenávisť ľudí, ktorí ju rozosievajú a polarizujú ňou spoločnosť.

Tento rozhovor robíme počas Central Europen Conference, ktorú organizujú študenti zo Slovenska a Česka v Londýne. Celý dnešný deň bol do veľkej miery tematicky orientovaný na odliv mozgov a odchádzanie mladých ľudí mimo Slovenska. Aké sú podľa teba najčastejšie dôvody ľudí na odchod?

Mňa ako študenta napríklad nezaujala žiadna zo slovenských vysokých škôl natoľko, aby som sa zúčastnil na dni otvorených dverí. Možno práve toto môže byť jedným z dôvodov, ktorý motivuje študentov odísť do zahraničia.

Obrovské rozdiely sa dajú pozorovať aj pri problematike komunikácie profesorov so študentmi alebo ich samotných zručností a vedomostí, ktoré odovzdávajú. Na Slovensku v tomto vidím veľký nedostatok.

Nakoniec aj samotný štýl výučby. V Anglicku napríklad neexistuje memorovanie. Ak by som mal prísť za učiteľom do kabinetu a niečo mu od A po Z „odrecitovať“, nezvládol by som to. 

„Po skončení školy sa vrátim na Slovensko. Odísť som však musel, naše školstvo sa na zahraničné nechytá,“ hovorí Jakub

Ako prebiehali tvoje prijímačky?

Aspoň v Anglicku to všetko prebieha elektronicky, žiadna byrokracia. Základom prijímačiek na zahraničné vysoké školy je motivačný list, v tom sa veľmi líšia od tých slovenských. Cena jednej prihlášky je okolo 60 eur. Rozhodnutie, či ťa prijmú, alebo nie, závisí teda najmä od kvality dosiahnutých výsledkov a samotného motivačného listu. 

zdroj: Jack Ryan

Aké možnosti na voľnočasové aktivity majú študenti na svojej škole?

Na University of Warwick funguje dokopy cez 250 študentských organizácií alebo športových tímov. Je to naozaj pestré spektrum, z ktorého si človek určite dokáže vybrať, od akademických až po národnostné asociácie, ako sú napr.  česko-slovenské asociácie, ktoré organizujú aj túto konferenciu.

Mnoho športových tímov súťaží aj na najvyššej úrovni v Britskej univerzitnej lige, kde sa vie študent dostať k možnosti cestovania a spoznávania študentov iných univerzít a miest.

Čo sa týka stáže alebo nejakej formy praxe, aké možnosti ti ponúka tvoja škola?

Pravé spomenuté asociácie ponúkajú výborne príležitosti na stáže. Tým, že sú výlučne riadené študentmi, sa môžu študenti uchádzať každoročne o mnoho pozícií. Je naozaj si z čoho vybrať – a to nielen podľa toho, čomu sa chcete venovať profesionálne, ale aj vo voľnom čase.

Ako príklad môžem uviesť Warwick Economic Summit, ktorý je najväčším fórom v Európe organizovaným iba študentmi, a rok po roku sa ho zúčastňujú ti najvyšší vládni, ale aj akademickí predstavitelia sveta.

Mať príležitosť organizovať toto fórum a zbierať skúsenosti do svojej budúcej profesie je na nezaplatenie. Treba spomenúť aj výborné poradenstvo a podujatia, ktoré organizuje moja fakulta s budúcimi zamestnávateľmi.

Barbora odišla zo Slovenska a študuje v Londýne: Ľudia tu feminizmus vnímajú inak

Vnímaš aj nejaké negatíva svojej školy, prípadne štúdia v zahraničí?

Rozhodnúť sa študovať v zahraničí je obrovská výzva pre kohokoľvek. Toto rozhodnutie môže mať, samozrejme, aj svoje negatíva. Mnohokrát je ťažké si zvyknúť na nový spôsob života, integrovať sa do spoločnosti a vybudovať si postupne vlastné zázemie a novú komunitu bez pomocnej ruky.

Často sa stretávate s pocitmi, že sem nepatríte, nerozumiete zvykom a tradíciám každodenného života a musíte byť ochotný sa prispôsobiť a rešpektovať nové prostredie. Stávate sa tak ale omnoho viac otvorený novým skúsenostiam. V mnohých veciach je to naozaj rýchlokurz dospievania, čo ja osobne vnímam ako najväčšie pozitívum.

zdroj: Jack Ryan

V čom podľa teba Slovensko ako krajina nevyužíva svoj potenciál?

Je to najmä ľudský potenciál. Je to nakoniec aj témou tejto konferencie, ktorá sa snaží spojiť českých a slovenských študentov študujúcich v Anglicku. 

Na konferencii zaznelo, že každý rok odchádza zo Slovenska približne 20 % študentov stredných škôl a dalo by sa zároveň tvrdiť, že je to veľakrát aj top 20 % študentov.

Je to obrovské číslo, z ktorého sa iba približne polovica plánuje vrátiť domov v krátkodobom alebo strednodobom horizonte. Štúdium v zahraničí problémom ako takým nie je, problémom je to, že väčšina nemá motiváciu vrátiť sa domov a priniesť svoje nadobudnuté know-how späť.

Čo by si odkázal Slovákom v zahraničí, ktorí sa domov vrátiť nechcú?

Na rozhodnutie, či sa vrátiť domov, vplýva mnoho faktorov, vrátane rodinných, osobných alebo profesionálnych. Ak človek spraví rozhodnutie žiť a pracovať v zahraničí, nie je na tom nič zlé a vo väčšine prípadov je to úplne pochopiteľné.

Nie som v pozícii, aby som ľudom dlhodobo žijúcim v zahraničí niečo odkazoval. Sám som ešte iba študentom a to finálne rozhodnutie mám ešte pred sebou. Ako som už povedal predtým, niekto v tom má jasno ešte pred odchodom, iný k pocitu, že sa chce vrátiť domov, príde až po 30 rokoch. Verím ale, že Slovensko je ešte stále krajinou, ktorá má čo ponúknuť a vytvára príležitosti pre talentovaných ľudí.