Jadrové odstrašovanie bez USA: Experti načrtli 3 scenáre využitia jadra Európou, každý má slabiny

Aj keď dnes (24.6.) generálny tajomník NATO Mark Rutte počas summitu NATO v Haagu vyhlásil, že sa európski spojenci nemusia obávať, pokiaľ ide o záväzok Spojených štátov voči Severoatlantickej aliancii, americký prezident Donald Trump od nástupu do svojho druhého úradu necháva svojimi protikladnými tvrdeniami Európu v obavách, že USA nemusia v prípade ohrozenia prísť na pomoc svojim spojencom.

V minulosti bola jadrová ochrana USA základom európskej bezpečnosti. Európski lídri budú musieť pripraviť scenár, ktorý nepočíta so Spojenými štátmi. Francúzsky prezident Emmanuel Macron už dlhšie otvorene hovorí o potrebe nezávislého európskeho odstrašovania, keďže americká záruka už nepôsobí ako dôveryhodná.

Ako napísal začiatkom tohto roka v časopise Foreign Affairs bývalý americký diplomat a politológ Ivo Daalder, princíp kolektívnej obrany zakotvený v zakladajúcej zmluve NATO „odvádza svoju dôveryhodnosť menej z formálnej zmluvy ako z presvedčenia členov, že sú všetci pripravení navzájom sa brániť“.

Potenciálni agresori musia veriť tomu istému. Celá bezpečnostná architektúra Európy po studenej vojne spočíva na tomto presvedčení. Jej spochybňovanie riskuje podkopanie celého systému zvnútra aj zvonka.

Macronov návrh 

Francúzsko ponúka svoju jadrovú silu ako základ možnej ochrany kontinentu. Ako sme ťa pred časom informovali, Macron zopakoval ponuku z roku 2020: Francúzsko by mohlo rozšíriť svoju jadrovú ochranu na ostatné európske štáty. Na rozdiel od minulosti sa však dnes návrh stretáva s väčším záujmom – napríklad zo strany Poľska či Nemecka.

Hoci Macronova ponuka bola na stole už niekoľko rokov, skutočne na váhe získala až po Trumpových vyjadreniach.

Trump vystrašil Európu, tá hľadá vlastný jadrový štít. Kapacity Francúzska a Británie nemusia stačiť

Spojené štáty majú jadrové zbrane umiestnené v Európe v rámci programu NATO Nuclear Sharing. Hoci presný počet a detaily o umiestnení týchto zbraní sú prísne utajované, vie sa, že sa nachádzajú v Belgicku, Nemecku, Taliansku, Holandsku a v Turecku na základni Incirlik, ktorá je jedinou lokalitou mimo Európskej únie.

Európania sú k jadrovým zbraniam naklonenejší 

Podľa Florence Gaub, riaditeľky výskumného oddelenia na Obrannej akadémii NATO, a Stefana Maira, riaditeľa Nemeckého inštitútu pre medzinárodné a bezpečnostné záležitosti, momentálne chýba informovaná verejná diskusia o jadrovom dáždniku Európy, a to aj napriek Macronovmu nedávnemu návrhu, píšu vo svojom článku v prestížnom magazíne Foreign Affairs. 

„Geopolitická situácia kontinentu sa však v odvtedy oveľa zhoršila a pravdepodobnosť útoku na európskych členov NATO je teraz na úrovni, akú sme nezažili od konca 70. rokov,“ píšu v článku s názvom „Zlé jadrové možnosti Európy. A prečo môžu byť jedinou cestou k bezpečiu“. Poukazujú na to, že v 80. rokoch nastal smerom k jadrovým zbraniam skepticizmus. Teraz sa to mení. 

Akademici píšu, že rozšírené jadrové odstrašenie, ako ho navrhuje Francúzsko, ideálne doplnené aj Spojeným kráľovstvom, nemusí byť jedinou možnosťou. Ponúkajú ďalšie scenáre jadrového odstrašovania v Európe. 

Francúzsko-britský dáždnik ako odplata trestom 

Považujú ho za realistický, ale kapacitne a politicky obmedzený. Pripomínajú, že nový nemecký kancelár Friedrich Merz prejavil záujem o takéto usporiadanie, aj keď povedal, že by slúžilo len ako doplnok k americkým jadrovým zárukám, nie ako ich náhrada.

A v máji Francúzsko a Poľsko podpísali zmluvu o prehĺbení svojich bezpečnostných väzieb, čo je podľa nich krok, ktorý poľský premiér Donald Tusk označil za krok smerom k potenciálnemu francúzskemu jadrovému dáždniku pre svoju krajinu.

zdroj: Flickr/Official U.S. Navy Page, Lt. Ed Early

„V súčasnosti však francúzske a britské jadrové kapacity vyvolávajú vážne obavy o dôveryhodnosť. Približne 290 francúzskych jadrových hlavíc je pripravených na nasadenie. Spojené kráľovstvo môže poskytnúť ďalších 225. Spolu to predstavuje len desať percent toho, čím môže Rusko disponovať,“ píšu vo svojom článku. Ďalej upozorňujú, že odstrašovanie nie je len o počtoch hlavíc, ale aj o dôveryhodnosti.

Francúzsko a Spojené kráľovstvo disponujú strategickými jadrovými zbraňami schopnými prežiť prvý úder, no podľa Gaub a Maira nemajú vlastné taktické hlavice s nižším výťažkom. „Ak by Rusko zasiahlo menší cieľ na okraji Európy, nie je jasné, či by Londýn alebo Paríž riskovali úplné zničenie použitím svojho strategického arzenálu,“ myslia si. 

Európske odstrašovanie je tak podľa nich obmedzené na hrozbu „odplaty trestom“ – čo v niektorých scenároch nemusí stačiť. 

Spoločná európska jadrová sila

Ako o ďalšej možnosti hovoria o spoločnej európskej jadrovej sile, ktorá je na jednej strane koncepčne ale nerealistická z hľadiska politickej kontroly a legitimity. Spoločná európska jadrová sila by znamenala, že francúzske a britské zbrane by boli pod kontrolou celoeurópskej inštitúcie (napr. EÚ), čím by sa zvýšila ochota ostatných štátov podieľať sa na ich financovaní a modernizácii. „Táto možnosť podľa nich naráža na zásadný odpor Paríža a Londýna, ktoré si chcú zachovať suverenitu nad vlastným arzenálom,“ píšu.

Odstrašovania odmietnutím

Za najkontroverznejšiu, ale potenciálne najefektívnejšiu možnosť, hoci právne a politicky veľmi riskantnú, označujú jadrové zbrojenie ďalších krajín, napríklad Nemecka a Poľska. 

Namiesto spoliehania sa na existujúce francúzske a britské arzenály alebo investovania do nich by si iné európske krajiny mohli vybudovať vlastné jadrové zbrane. Ak by tieto štáty nahromadili arzenály porovnateľného rozsahu s arzenálmi Francúzska a Spojeného kráľovstva, podľa akademikov by kolektívne schopnosti Európy presiahli rámec odstrašovania trestom.

„Namiesto toho, aby sa európske štáty len vyhrážali odvetou po útoku, mohli by sa zapojiť do ,odstrašovania odmietnutím‘ – teda sťažiť alebo dokonca znemožniť protivníkovi vykonať ničivý úder,“ ozrejmujú.

Hra o čas 

Tieto krajiny by mohli získať technológie a financie na vývoj vlastných jadrových zbraní, no proces by trval a poskytol by Rusku priestor na preventívny úder.

Riziko by sa dalo znížiť dočasným „požičaním“ francúzskych a britských jadrových hlavíc. Viac jadrových štátov v Európe by mohlo spoločne vytvoriť silnejší odstrašujúci efekt, aj bez spoločnej kontroly. Výhody by boli veľké, ale aj riziko eskalácie s Ruskom by výrazne vzrástlo.

Posledná možnosť 

Jadrovú proliferáciu na záver označujú  ako „poslednú možnosť“, ku ktorej by Európa mohla byť donútená vývojom situácie. Dodávajú, že ak USA oslabia bezpečnostné záväzky v Ázii, napríklad voči Južnej Kórei, môže to spustiť dominový efekt, ktorý zasiahne aj Európu.

Ak by Južná Kórea alebo Japonsko získali vlastné jadrové zbrane, Európa by bola pod väčším tlakom nasledovať ich príklad. To by mohlo definitívne prelomiť doterajšie tabu o nešírení jadrových zbraní v demokratických štátoch.

„Šírenie jadrových zbraní v Európe by mohlo poskytnúť účinné a dôveryhodné odstrašovanie. No prinášalo by so sebou právne a politické riziká, ktoré sú momentálne pre európskych lídrov príliš veľké na to, aby ich boli ochotní podstúpiť,“ píšu a na druhej strane zdôrazňujú, že aj keby Európa zostala nečinná, nie je isté, či sa zásady nešírenia jadrových zbraní udržia v iných častiach sveta. 

„Európski lídri, čeliaci len samým zlým možnostiam, možno nebudú schopní prekonať jadrový pat, pokiaľ sa najskôr neodhodlá konať niekto iný. Dovtedy je pre Európu najbezpečnejšou voľbou aspoň sa pripraviť na všetky scenáre,“ uzatvárajú. 

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie