Jedinečné zábery: Slováci zachytili nádhernú polárnu žiaru na našom území (FOTO)

Počas uplynulej noci sa objavil na území Slovenska mimoriadne vzácny fenomén – polárna žiara. V tunajších končinách ide o pomerne ojedinelý úkaz.

Nebeské divadlo

Na západe bola obloha zakrytá oblačnosťou, ale ľudia zo stredného a východného Slovenska mali nevídanú možnosť ju pozorovať, píše Slovenský hydrometeorologický ústav na sociálnej sieti. Takto napríklad zachytili nevšedné nebeské divadlo nadšenci z okolia Banskej Bystrice.

Tento fenomén vzniká pôsobením nabitých častíc slnečného vetra pri vstupe do zemskej atmosféry, alebo do atmosféry iného kozmického telesa.

Vznik polárnej žiary

Polárna žiara vzniká, keď elektricky nabité častice slnečného vetra, hlavne elektróny, ale aj protóny, alfa-častice a niektoré ťažké ióny dopadajú na vrchnú vrstvu atmosféry. Náraz častice spôsobí u molekuly alebo atómu nabudenie zodpovedajúce zmenenej elektrónovej konfigurácii. Elektrón „vyskočí“ na vyššiu energetickú hladinu.

Po krátkom čase sa elektrón vráti na pôvodnú hladinu a je vylúčené svetlo (fotón). Všeobecne sa tomu hovorí fluorescencia. Pokiaľ je elektrón odtrhnutý od atómu alebo molekuly a následne sa do atómu alebo molekuly vráti za uvoľnenia svetla, hovoríme o rekombinácii. Aj výbuchy atómových bômb vo vysokých vrstvách atmosféry (400 km) vyvolávajú podobnú reakciu, ako napríklad test – Starfish Prime-Test USA 9. júla 1962.

Polárne žiary sa na Zemi vyskytujú hlavne v polárnych oblastiach, pretože častice slnečného vetra – elektricky nabitá plazma s priemernou rýchlosťou približne 500 až 833 km/s (až do 3 000 000 km/h) a s hustotou približne 5 × 106 častíc na m3 v blízkosti zeme – sú vychýlené magnetickým poľom Zeme pozdĺž línií magnetického poľa a sú nachýlené k pólom.

Nádherná polárna žiara na našom území

GALÉRIA+ 2

V oblasti pólov smeruje magnetické pole kolmo k povrchu Zeme a častice môžu vstúpiť do atmosféry. Plazma po opustení Slnka potrebuje približne 2 – 4 dni na dosiahnutie Zeme pri vzdialenosti Zem – Slnko približne 150 mil. km.

Výskyt

Výskyt a svetlosť polárnej žiary závisí od sily slnečného vetra, ktorý je zase závislý od aktivity slnka. Pretože slnko má jedenásťročný cyklus aktivity, výskyt polárnych žiar kolíše tiež v tomto cykle.

Obzvlášť v čase maximálnej aktivity, to znamená pri zvlášť silnom slnečnom vetre, sa objavujú polárne žiary v nižších zemepisných šírkach ako napr. stredná Európa. V jeseni 2003 bola preukázateľne pozorovaná polárna žiara v severnom Taliansku.

Len nedávno Michal Dinga pre redakciu Startitup sprostredkoval video timelapse, ktoré ukazuje tento fenomén v plnej kráse. Bolo vyhotovené 27. februára 2023 nad obcou Sobotište. Viac sme o tom písali v tomto článku.

Mladý manželský pár „vykvasil“ ich plán do dokonalosti: Kvásková pekáreň Vrzukáč je hitom Trnavy

Vo februári došlo v aktívnej oblasti 3 229 na Slnku k silnej slnečnej erupcii. Tá vychrlila smerom k našej planéte tzv. výron koronálnej hmoty (prúd nabitých častíc). Prúd nabitých častíc zasiahol magnetosféru Zeme a vyvolal tým geomagnetickú búrku triedy G2, čo značí miernu geomagnetickú búrku.

Legendy

Inuiti pokladali v minulosti polárnu žiaru za pochodne, ktorými ich predkovia osvetľujú úzky most do nebeskej ríše, aby duše mŕtvych našli cestu. V stredovekej Európe boli považované za dych hrdinských bojovníkov.

V Nórsku k polárnej žiare prechovávali posvätnú úctu, ale v mnohých krajinách ju považovali, podobne ako kométy, za predzvesť moru, vojny alebo smrti.