Jedna šálka obľúbeného nápoja znižuje riziko predčasnej smrti. Účinky prekvapili aj vedcov

Káva je azda prvá vec, ktorá nás postaví na nohy po prebudení. O to povzbudivejšie sú nové zistenia výskumníkov z Tufts University. Ich analýza totiž odhalila, že pravidelný príjem kávy môže významne znížiť riziko predčasného úmrtia, najmä vďaka pozitívnemu vplyvu na kardiovaskulárne zdravie.

Káva predlžuje život

Výskum zverejnený v renomovanom časopise The Journal of Nutrition prináša fascinujúce poznatky o vplyve kávy na dĺžku života. Analýza vychádzala z rozsiahlych údajov Národného prieskumu zdravia a výživy (NHANES), uvádza Scitech Daily.

Výskumníci pracovali s údajmi takmer 46-tisíc dospelých nad 20 rokov, ktorých výživa bola sledovaná prostredníctvom podrobného 24-hodinového stravovacieho záznamu. Konzumentov kávy rozdelili podľa viacerých kritérií, a to obsahu kofeínu (s kofeínom alebo bez), množstva pridaného cukru a obsahu nasýtených tukov.

Za nízky obsah pridaného cukru (z kryštálového cukru, medu alebo sirupu) určili množstvo menšie ako 5 % dennej odporúčanej dávky, konkrétne 2,5 gramu (asi polovica čajovej lyžičky) na 240 ml šálku. Za nízky obsah nasýtených tukov (z mlieka, smotany alebo polotučnej smotany) považovali 1 gram na šálku, teda asi jednu lyžicu polotučnej smotany.

Z výsledkov vyplynulo, že najväčší zdravotný prínos prináša káva v čistej forme, teda bez cukru, smotany či iných dochucovadiel. Tí, ktorí si denne dopriali aspoň jednu šálku kávy, mali o 16 % nižšie riziko predčasného úmrtia. Pri dennej dávke dvoch až troch šálok sa tento ochranný efekt mierne zvýšil na 17 %.

Viac ako 3 šálky denne však nepriniesli významné zdravotné benefity. Práve naopak, súvislosť medzi kávou a nižšou úmrtnosťou na kardiovaskulárne ochorenia sa v tomto prípade oslabila. Pokiaľ ide o spojenie medzi kávou a rizikom úmrtia na rakovinu, štúdia žiadnu významnú súvislosť nepreukázala.

Vedci tiež upozorňujú, že o výslednom účinku kávy rozhoduje predovšetkým jej množstvo. Britský Úrad pre potraviny a liečivá varuje pred toxickými účinkami kofeínu, ktorý pri dávke 1 200 mg môže spôsobiť závažné neurologické reakcie vrátane záchvatov.

Spojenec mikrobiómu, imunity aj nervového systému

Káva patrí medzi najčastejšie konzumované zdroje bioaktívnych látok, pričom jej zdravotný potenciál vyplýva najmä z vysokého množstva polyfenolových zlúčenín. Ako sme písali v našom článku, medzi najvýznamnejšie patrí kyselina chlorogénová a kyselina chinová, ktoré vykazujú silnú antioxidačnú aktivitu a zároveň fungujú ako prebiotiká.

Tieto látky vytvárajú priaznivé podmienky pre rast a aktivitu prospešných baktérií, čím ovplyvňujú nielen trávenie, ale aj imunitnú odpoveď organizmu. Jednou z takýchto baktérii je Lachnospiraceae asaccharolyticus, ktorej prítomnosť vedci častejšie zaznamenali u pravidelných konzumentov kávy.

Črevo predstavuje centrálny uzol celého imunitného systému. Viac než dve tretiny imunitných buniek sídlia práve v gastrointestinálnom trakte. Rovnováha medzi mikroorganizmami v čreve tak môže rozhodovať o náchylnosti na infekcie, efektivite regenerácie po antibiotickej liečbe, ale aj o dlhodobých faktoroch ako metabolizmus tukov, telesná hmotnosť či riziko kardiovaskulárnych ochorení.

Dr. Michael Caplan, klinický profesor z University of Chicago, túto problematiku zhrnul presne: „Črevný mikrobióm zohráva oveľa významnejšiu úlohu, než sme si donedávna mysleli.“

Jeho výrok poukazuje aj na fascinujúce prepojenie medzi črevom a mozgom. Výskumy ukazujú, že zdravé črevo prispieva k psychickej stabilite, ovplyvňuje schopnosť odolávať stresu a zasahuje do procesov súvisiacich s úzkosťou či depresiou. Káva teda nepredstavuje len povzbudenie pre myseľ, ale aj cielenú výživu pre črevný mikrobióm.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing