Juraj Bene­tin – Archi­tekt, kto­rý sa kúpe v Duna­ji

magazin.novelido.sk / 2. júna 2016 / Rozhovory

Juraj Bene­tin z ate­li­é­ru Com­pass je jeden z archi­tek­tov črta­jú­cich mož­nú podo­bu náb­re­žia, kto­ré verej­nosť vní­ma pod ozna­če­ním Nové Lido. Poroz­prá­va­li sme sa s ním o tom, čo je ambí­ci­ou toh­to pro­jek­tu a aké sú jeho osob­né moti­vá­cie pre účasť v ňom.

Pre­čo ste išli do pro­jek­tu Nové Lido?

Pred asi tro­mi rok­mi sme boli v ate­li­é­ri Com­pass vyzva­ní, aby sme sa pri­po­ji­li k archi­tek­to­nic­ké­mu tímu, kto­rý už na pro­jek­te robil. Keď sme dosta­li ponu­ku sa na toto úze­mie pozrieť, pocho­pi­li sme, že má obrov­ský poten­ciál a môže zme­niť celú Bra­ti­sla­vu. Hneď sme do toho chce­li ísť. Je to obrov­ská česť a krás­na výzva.

V tej­to súvis­los­ti je ale dôle­ži­té pove­dať, že gené­za archi­tek­tov, kto­rí ten­to pro­jekt for­mo­va­li, je dosť širo­ká. Na začiat­ku bola dlho­do­bá kon­cep­cia mes­ta, kto­rá hovo­rí, že na tom­to mies­te sa má roz­ví­jať celo­mest­ské cen­trum. Tú odzr­kad­ľu­je aj plat­ný územ­ný plán mes­ta z roku 2006, kto­rý spra­co­va­li archi­tek­ti a urba­nis­ti z ate­li­é­ru Mark­rop.

Pred pár rok­mi sa začal for­mo­vať tím archi­tek­tov kto­rý naštu­do­val a aktu­ali­zo­val základ­nú urba­nis­tic­kú kon­cep­ciu Nové­ho Lida a popí­sal prin­cí­py, kto­ré by bolo potreb­né zvý­raz­niť ale­bo upra­viť v pôvod­nom územ­nom plá­ne.

S ini­cia­tí­vou začal reno­mo­va­ný praž­ský archi­tekt Jakub Cíg­ler. Na doprav­nej kon­cep­cii spo­lu­pra­co­val s talian­skym ate­li­é­rom MIC, kto­rý sa zaobe­rá mest­skou mobi­li­tou. My sme do tímu boli pri­zva­ní ako lokál­ny prvok pre tro­mi rok­mi a oslo­vi­li sme tiež archi­tek­ta Igo­ra Mar­ka z lon­dýn­ske­ho ate­li­é­ru Marko&Placemakers. Odbor­ný pohľad na územ­no-plá­no­va­cie aspek­ty potom do tímu pri­nie­sol archi­tekt Ivan Masár z ate­li­é­ru BMA.

Tak­že je to otvo­re­ný tím, kde stá­le pri­bú­da­jú nové mená. Ponú­ka­me víziu, ako by toto úze­mie moh­lo fun­go­vať.

Vizu­ali­zá­cia Slneč­ni­ce – Juž­né mes­to, ©com­pas­sa­te­lier

Keď sa zíde via­ce­ro archi­tek­tov a urba­nis­tov, pri­ne­sú si rôz­ne vízie. Je ťaž­ké nájsť potom jed­no spo­loč­né rie­še­nie?

Mys­lím si, že v detai­loch sa vždy dá nájsť veľa roz­po­rov, ale v základ­ných prin­cí­poch všet­ci hovo­ri­li to isté. Že toto je jedi­né mies­to, kde sa môže Bra­ti­sla­va spo­jiť na rie­ke. Dnes je dôle­ži­té, aby sme si zvo­li­li správ­ne základ­né prin­cí­py roz­vo­ja toh­to úze­mia. Bude sa roz­ví­jať desiat­ky rokov a pre­ži­jú len sil­né a správ­ne prin­cí­py, všet­ko ostat­né sa pome­ní. A na tých­to prin­cí­poch sa celý širo­ký autor­ský kolek­tív zhod­núť vie.

Čo na tom­to úze­mí pri­ťa­hu­je vás?

Nové Lido je celo­mest­ská, dokon­ca v urči­tom pohľa­de celo­štát­na téma. Prá­ve ten­to spo­lo­čen­ský roz­mer a význam ma fas­ci­nu­je. Archi­tek­tú­ra ma neba­ví ako intro­vert­ná dis­cip­lí­na odre­za­ná od spo­loč­nos­ti, poli­ti­ky a eko­no­mi­ky. Prá­ve pri tom­to pro­jek­te sa všet­ky spo­mí­na­né veci spá­ja­jú.

Vila­do­my Slneč­ni­ce – Juž­né mes­to, ©com­pas­sa­te­lier

Máte už s podob­ný­mi pro­jek­ta­mi skú­se­nos­ti?

Náš ate­li­ér sa venu­je úze­miu Juž­né mes­to, kto­ré dnes ľudia pozna­jú ako Slneč­ni­ce. Ide o obrov­ské úze­mie s veľ­kým poten­ciá­lom, pova­žo­va­né za úspeš­ný prí­klad roz­vo­ja mest­skej štvr­te. V roku 2030 by malo mať pri­bliž­ne 11 000 oby­va­te­ľov. Bola to pre nás obrov­ská ško­la. Dosta­li sme veľ­kú dôve­ru, uro­bi­li sme chy­by, ale veľa vecí sa nám poda­ri­lo. Nové Lido sa však nedá porov­nať so žiad­nym iným úze­mím v Bra­ti­sla­ve a mož­no ani v Euró­pe. Jeho poten­ciál vzbu­dzu­je poko­ru.

Akým spô­so­bom môže urba­nis­ta už pri návrhu zabrá­niť tomu, aby si úze­mie nezab­ra­li pre seba len isté komu­ni­ty, ale slú­ži­lo naozaj pre širo­ké spek­trum oby­va­te­ľov a náv­štev­ní­kov mes­ta?

V prvom rade to nie je len otáz­ka toho, čo dnes navrh­ne­me. Môže­me síce pove­dať, že to bude vyba­lan­so­va­né úze­mie, kde budú mať svo­je mies­to mla­dí aj sta­rí, hips­te­ri aj kra­va­ťá­ci a všet­ko bude v krás­nej rov­no­vá­he. To je náš cieľ. Ale zabez­pe­čiť to dlho­do­bo musia všet­ci. Mes­to cez roz­um­nú regu­lá­ciu, inves­tor s udr­ža­teľ­ným plá­nom a verej­nosť cez dopyt a kon­tro­lu. Kaž­dý z nich má dosť nástro­jov, sta­čí ich využiť.

Čo je roz­um­ná mest­ská regu­lá­cia?

Kaž­dé mes­to potre­bu­je nie­čo iné. Bra­ti­sla­va je libe­rál­ne mes­to. Je mož­no ťaž­ké si to pri­znať, ale sme indi­vi­du­alis­ti. Sta­čí sa pozrieť aké plo­ty ale­bo autá máme radi. Mys­lím, že Bra­ti­sla­ve by pomoh­la prí­sna regu­lá­cia základ­ných urba­nis­tic­kých hod­nôt a voľ­nej­šia regu­lá­cia archi­tek­to­nic­kej tvor­by. Dnes je to tro­cha naopak. Regu­lu­je­me detai­ly ale nevie­me vždy pome­no­vať a ustrá­žiť to pod­stat­né. Mes­to musí dýchať, mať mož­nosť orga­nic­ké­ho ras­tu, ale nie na úkor svo­jich základ­ných hod­nôt. Ak mes­to nepoz­ná svo­je základ­né hod­no­ty, vzni­ká cha­os.

Naprí­klad Vie­deň je veľ­mi prí­sne mes­to. Tam sú naprí­klad v cen­tre mes­ta zaká­za­né veľ­ko­ka­pa­cit­né nákup­né cen­trá, pre­to­že by vplý­va­li na živosť sta­rých cen­tier. Je to veľ­mi prí­sna regu­lá­cia, kto­rá by pod­ľa mňa u nás nebo­la akcep­to­va­ná ani verej­nos­ťou. Vie­deň tiež sce­ľu­je a kupu­je pozem­ky a deve­lo­pu­je na nich verej­né fun­kcie ale­bo sociál­ne byty. Sna­ží sa tým vytvá­rať žia­du­cu sociál­nu a funkč­nú štruk­tú­ru.

To je na Slo­ven­sku po roku 1989 zatiaľ abso­lút­ne bez­pre­ce­dent­né, aby štát fun­go­val ako úspeš­ný deve­lo­per býva­nia či iných fun­kcií. Je nere­ál­ne tvr­diť, že Bra­ti­sla­va by mala byť ako Vie­deň. Rôz­ni ľudia tvo­ria rôz­ne mes­tá. Na začia­tok by sta­či­lo dohod­núť sa, čo je pre toto mes­to dôle­ži­té, pome­no­vať hod­no­ty a tie si strá­žiť.

Štú­dia poly­funkč­né­ho mest­ské­ho domu Trian­gel, ©com­pas­sa­te­lier

O náb­re­ží nazva­nom Nové Lido sa neus­tá­le vra­ví, že môže dať Bra­ti­sla­ve nie­čo, čo jej chý­ba. V čom je jeho naj­väč­ší poten­ciál?

Môže byť prá­ve tým mies­tom kde sa vizu­ál­ne a men­tál­ne spo­jí Bra­ti­sla­va. Naj­lep­šie by bolo, keby kaž­dý, koho táto téma zau­jí­ma, sa išiel posta­viť opro­ti Šte­fá­ni­ko­vi na dru­hú stra­nu Duna­ja, do inun­dač­né­ho lesí­ka. Tam sa pozrel na Euro­veu a potom si uve­do­mí, ako je to blíz­ko. Uvi­dí ľudí dve­sto met­rov na dru­hej stra­ne, ako sedia na scho­doch pri Euro­vei. Uvi­dí nad nimi Šte­fá­ni­ka, ako smut­ne poze­rá na dru­hú stra­nu, ako keby tam nie­čo čakal.

Pod­ľa mňa je toto ten bod, od kto­ré­ho sa odví­ja kon­cep­cia roz­vo­ja. Tam tre­ba pre­kro­čiť Dunaj, načiah­nuť ruky a spo­jiť mes­to s Petr­žal­kou. Mys­lím si, že vzťah Bra­ti­sla­vy k Petr­žal­ke nie je taký, aký by mohol byť. Ako nám pri­po­me­nul Pra­žák – archi­tekt Cíg­ler, ani ju nevo­lá­me Bra­ti­sla­va, ale Petr­žal­ka. Ako­by iné mes­to. Je to nie­čo, čo nevi­dí­me, vidí­me ju iba z kop­ca a nera­di. A toto mies­to v zele­nom páse je kľú­čo­vý bod, kde sa dá hovo­riť o pre­po­je­ní.

Zober­te si Euro­veu, ako tran­for­mo­va­la vzťah Bra­ti­slav­ča­nov k Duna­ju. Bra­ti­slav­ča­nia si až vte­dy uve­do­mi­li, že majú rie­ku. A to ide o päť­sto met­rov dlhý a šty­rid­sať met­rov širo­ký pás na náb­re­ží. Pri Novom Lide máme k dis­po­zí­cii 1,5 kilo­met­ra náb­re­žia, kto­ré sa dá roz­ví­jať do hĺb­ky až po Chor­vát­ske rame­no. Je to obrov­ská prí­le­ži­tosť.

Nové Lido by malo nad­via­zať skôr na urba­ni­zo­va­ný cha­rak­ter pod­ľa vzo­ru Euro­vei, ale­bo na prí­rod­no-špor­to­vý cha­rak­ter?

Toto úze­mie bude úpl­ne špe­ci­fic­ké, je ťaž­ké ho k nie­čo­mu pri­rov­ná­vať. Na náb­re­ží bude špor­to­vo-rekre­ač­ná zóna – náb­rež­ný park. Medzi hrá­dzou a diaľ­ni­cou urči­te bude urba­ni­zo­va­né mest­ské pro­stre­die. Ak sa poda­rí spo­jiť mes­to s Lidom a Lido s Petr­žal­kou, vznik­ne uni­kát­na ener­gia, kto­rú v Bra­ti­sla­ve ešte nepo­zná­me. Život na oboch bre­hoch.

Vrá­ti sa na náb­re­žie aj sta­ré Lido?

Bolo by skve­lé, ak by tu vznik­li plá­že a poby­to­vé bre­hy tak, aby sa naozaj dali omo­čiť nohy v Duna­ji. Nám ale nej­de len o for­mál­ny návrat k tomu, čo tam bolo. Ja sa síce v Duna­ji sem tam okú­pem, ale neviem, či by väč­šia časť Bra­ti­slav­ča­nov bola ochot­ná do tej vody vliezť.

Sna­ží­me sa nad­via­zať na spo­lo­čen­skú kva­li­tu toho mies­ta. Lido bol pries­tor, s kto­rým sa vedel iden­ti­fi­ko­vať Bra­ti­slav­čan, či už bol z Ruži­no­va, Kra­má­rov, Sta­ré­ho mes­ta ale­bo Petr­žal­ky. Keď išiel na Lido, mal pocit, že je Bra­ti­slav­ča­nom. A takých­to miest v Bra­ti­sla­ve nie je. Máme kor­zo, kde sa radi otŕča­me, ale­bo hrad, čo je mies­to pre spo­lo­čen­sko-poli­tic­ké pre­ká­rač­ky. Nemá­me dosť pries­to­rov pre celo­mest­skú iden­ti­fi­ká­ciu. Na to je pries­tor náb­rež­né­ho par­ku ide­ál­ny.

Verím, že pod vede­ním mes­ta a za účas­ti všet­kých akté­rov tu môže vznik­núť nie­čo výni­moč­né.

Viac o pro­jek­te sa dozvieš na Novelido.sk.

zdroj: magazin.novelido.sk, zdroj foto­gra­fií: ©com­pas­sa­te­lier, titul­ná foto: Juraj Bene­tin a Matej Gré­bert

Pridať komentár (0)