Juraj Miškov: Veľmi by som si želal, aby sme sa ako krajina posunuli k „smart economy”.

  • Oplatí sa vôbec na Slovensku podnikať? Ako sa vyrovnať s neúspechom v biznise?
  • Prečítaj si rozhovor so zakladateľom niekoľkých prosperujúcich firiem a organizátorom konferencie Slovakia Tech Forum-Expo - Jurajom Miškovom
J. Miškov, unsplash
  • Oplatí sa vôbec na Slovensku podnikať? Ako sa vyrovnať s neúspechom v biznise?
  • Prečítaj si rozhovor so zakladateľom niekoľkých prosperujúcich firiem a organizátorom konferencie Slovakia Tech Forum-Expo - Jurajom Miškovom

V oblasti podnikania má Juraj Miškov naozaj bohaté skúsenosti. Ako zakladateľ a spolumajiteľ viedol reklamnú agentúru MUW Saatchi & Saatchi, z ktorej vybudoval jednu z najúspešnejších reklamných agentúr na Slovensku. Zakladal aj mediálnu agentúru Zenith (pôvodne ZenithOptimedia). Dokonca stál za súkromnou leteckou spoločnosťou Seagle Jet či sieťou samoobslužných čerpačiek Tankomat. Dnes investuje do nádejných technologických firiem, pôsobí ako mentor mladých startupistov a učí na vysokej škole.

Ako vyplýva z Európskeho inovačného hodnotenia, Slovensko patrí v medzinárodnom porovnaní medzi krajiny s najmenšou inovačnou výkonnosťou. Spomedzi 27 krajín EÚ sme až na 22. mieste a patríme do skupiny takzvaných „dobiehajúcich krajín“. V čom je podľa vás chyba? 

Tých príčin je niekoľko, ale všeobecne sa dá povedať, že máme nedostatočne rozvinutý inovačný ekosystém. Štátne politiky sa často pripravovali bez predchádzajúceho dialógu so „stakeholdermi”, bez jasne zadefinovaného a merateľného cieľa a za zatvorenými dverami ministerstiev. Stále chýba užšie prepojenie univerzít, vedy a výskumu so súkromným sektorom a na Slovensku máme málo súkromného kapitálu vo výskume. Väčšina výdavkov na inovácie pochádza z verejných zdrojov, či už sú to prostriedky z národného rozpočtu alebo EÚ. A vždy je okolo toho nejaký škandál, týkajúci sa podozrení z netransparentného rozdeľovania. 

Vysoké školy na Slovensku, na rozdiel od zahraničia, len zriedka svoje programy  prispôsobujú vzostupu inovácií. Prečo je to, podľa vás,tak a čo by sa malo v rámci vysokého školstva v našej krajine zmeniť? 

V rámci doktorandského štúdia som mal sám možnosť presvedčiť sa o spôsobe, akým sa často v praxi realizuje vedecký výskum na slovenských univerzitách. Je to na napísanie veľmi hrubej knihy, žánrovo by som to zaradil niekde medzi tragikomédie. Mnohých doktorandov, docentov či profesorov nepoháňa vpred seriózna myseľ vedca a túžba objavovať, ale iba naháňanie kreditov, účastí na rôznych „samohonkových” vedeckých konferenciách, vymieňaní si vzájomných citácií v knihách či karentovaných časopisoch. Samozrejme, veľká česť výnimkám, ale slovenské vysoké školstvo je ešte v mnohom čistý „socík“.  

Mladí ľudia ale nestrácajú nádej, čo by ste odporučili tým ambicióznym, ktorí by chceli v našej krajine začať podnikať, no z každej strany počúvajú, aké je to ťažké a ako sa to neoplatí? 

Jeden z mojich najobľúbenejších citátov je od Lao’c: „Aj tisícmíľová cesta sa začína prvým krokom”. Ale zároveň dodávam, že keby bolo podnikanie jednoduché, nikto by nechcel byť zamestnancom. Podnikanie nie je pre každého, ale bez toho, aby to človek vyskúšal, nikdy nepríde na to, či je skôr podnikateľský alebo zamestnanecký typ. Mňa na podnikaní najviac baví sloboda, možnosť vytvárať vlastný úspešný príbeh a plná zodpovednosť za jeho realizáciu.

zdroj: Juraj Miškov

Aké vidíte najväčšie nevýhody podnikania na Slovensku? Čo je, naopak, značnou výhodou v porovnaní s inými krajinami? 

Nevýhodou je už dlhodobo klesajúca kvalita podnikateľského prostredia, komplikovanosť podnikania a všadeprítomná byrokracia. Uvediem iba jeden príklad za všetky. Sú krajiny ako Nový Zéland, Británia alebo aj Estónsko, kde je možné založiť si firmu do 24 hodín, jednoducho cez internet a za pár eur. U nás to trvá takmer mesiac, nevyhnete sa behaniu po úradoch alebo si najmete právnika a hneď na začiatku podnikania ste ľahší o pár stoviek eur.

Na druhej strane, spoločný hospodársky priestor EÚ umožňuje aj začínajúcemu slovenskému podnikateľovi založiť si firmu v ktorejkoľvek členskej krajine EÚ, v ktorej je to jednoduchšie a začať podnikať hneď. Výhodou, ktorú si už možno ani neuvedomujeme, je spoločná európska mena – euro, vďaka ktorej je jednoduchšie napríklad obchodovanie so zahraničím a slovenský podnikateľ sa tak nemusí obávať kurzových strát pri pohyboch výmenných kurzov.    

zdroj: unsplash

Čo sú podľa vás hlavné piliere úspešnej firmy? 

Na prvom mieste sú vždy ľudia, potom ľudia a nakoniec ľudia. V dnešnom globálnom a mimoriadne disruptívnom svete si žiadny produkt alebo služba nemôžu byť istí svojou budúcnosťou. Budúcnosť firmy bude čoraz viac o schopnosti inovovať a flexibilne reagovať na rýchlo a nepredvídateľne sa meniace prostredie.

A tvorcami inovácií sú stále iba ľudia, nie stroje. Dnes sú pod tlakom aj donedávna tradičné odvetvia, ako doprava alebo cestovný ruch. Kto by pred niekoľkými rokmi povedal, že najväčšia dopravná služba na svete, Uber, nebude vlastniť jediné auto, najväčší prenajímateľ dovolenkových nehnuteľností na svete, Airbnb, nebude vlastniť jediný hotel alebo apartmán a najväčšie médium, Facebook, nebude vlastniť žiadny obsah?

zdroj: Juraj Miškov

Zažili ste v podnikaní aj nejaký pád či neúspech? Ako sa s niečím takým vyrovnať a znovu sa postaviť  na nohy? 

Celé podnikanie je jedno kontinuálne padanie a vstávanie. Väčšina skúsených podnikateľov už neúspechy neberie ako svoje osobné zlyhania, ale iba ako lekcie. Alebo pokusy, ktoré nevyšli. Thomas Edison vraj musel urobiť tisíc neúspešných pokusov, kým vynašiel žiarovku. Výhodou je osvojenie si prístupu, že každý krok dopredu je iba riadeným pokusom. Jeho podstatou je očakávanie, že na každej ceste a pri každom kroku môžeš zakopnúť a padnúť. A zároveň platí, že radšej tisíc malých zakopnutí pri pomalej chôdzi, ako sa bezhlavo rozbehnúť a spadnúť do jamy. 

zdroj: unsplash

Zviditeľnili ste sa aj  svojím postojom k tzv. referendu o rodine, kedy ste zo svojich súkromných peňazí zaplatili internetovú a bilbordovú kampaň v hodnote 50 000 eur, ktorá vyzývala na neúčasť na referende. Neľutujete toto rozhodnutie? Ako vnímate veľmi aktuálnu tému práv LGBTI ľudí na Slovensku? 

Vždy som bol citlivý na to, ak sa ubližovalo slabším. Rovnako by som sa zastal akejkoľvek inej menšiny, žien, detí, Maďarov alebo Rómov. Čas nakoniec ukázal, že celé referendum bolo hlúpe a nezmyselné. Ja nechcem žiť v rozdelenej spoločnosti. Dnes sa mi opäť nepáčia snahy o rozdeľovanie spoločnosti, delenie ľudí na slušných a neslušných. Takéto nálepkovanie iba zbytočne vyoráva brázdu medzi ľuďmi, je povýšenecké a pokrytecké. Mali by sme sa radšej učiť vzájomne sa rešpektovať, viac chápať jeden druhého a hľadať spôsoby, ako spolu dobre vychádzať. Nenávisť iba posilňuje extrém.

Kam by ste chceli, aby sa Slovensko posunulo nielen v oblasti inovácii v najbližších 5 rokoch?

Veľmi by som si želal, aby sme sa ako krajina posunuli k „smart economy” – ekonomike založenej na inováciách. Ako povedal Barack Obama v jednom zo svojich inšpiratívnych príhovorov: „S určitosťou vieme, že národy a štáty, ktoré dnes vsadia všetko na inovácie, budú vlastníkmi ekonomiky zajtrajška.”  

Na čo sa vy osobne tešíte na konferencii SlovakiaTech 2019? Čo od nej očakávate?

SlovakiaTech otvára priestor pre stretnutie slovenských a zahraničných odborníkov z oblasti vedy, výskumu, inovácií, priemyselných technológií, dopravy a logistiky, energetiky a životného prostredia. Nebude to len klasická konferencia, ale aj inovačný a technologický veľtrh s možnosťou prezentácie vedeckého a inovačného potenciálu slovenských technologických firiem.

zdroj: Juraj Miškov

Pripravili sme mimoriadne atraktívny trojdňový program, na ktorom vystúpi viac ako 100 domácich a zahraničných spíkrov, desiatky prezentácií a panelových diskusií, expo mladých technologických firiem TOP TECH FIRMA a kopec ďalších noviniek. Preto verím, že účasť na konferencii bude pre všetkých účastníkov mimoriadnym zážitkom. Mojím tajným „keynote” tipom je profesor Dennis Hong, ktorý je zakladateľom Robotics and Mechanism Laboratory a vo svojej prednáške nám ponúkne pohľad do „kuchyne” humanoidných robotov.

Druhý ročník SlovakiaTech Forum-Expo 2019, ktorý bude v dňoch 8. – 10. októbra v košickom Kulturparku je určený pre odbornú verejnosť, zástupcov technologických a inovatívnych firiem, zástupcov verejnej správy, univerzít, vysokých škôl, vedy a výskumu. Vstup na podujatie je bezplatný. Podmienkou je on-line registrácia cez stránku www.slovakiatech.sk.

Najnovšie video