Katarína Prídavková: Inšpiruje sa na cestách a vytvára fantasy karikatúry reálneho sveta

  • Dnes máme okolo seba toľko kreatívnych umelcov, že je ťažké sa odlíšiť. Šikovnej Slovenke Kataríne Prídavkovej sa to však rozhodne podarilo! Pod jej rukami vznikajú surrealistické a rozprávkové maľby či fantastické sochy domov dýchajúce niečím tajomným. Freelance maliarka a sochárka využíva v tvorbe prvky surrealizmu, street artu, karikatúru či tvarovú a farebnú deformáciu. Najväčšiu inšpiráciu čerpá z ciest po svete.
collagejhbjh
archív Kataríny Prídavkovej
  • Dnes máme okolo seba toľko kreatívnych umelcov, že je ťažké sa odlíšiť. Šikovnej Slovenke Kataríne Prídavkovej sa to však rozhodne podarilo! Pod jej rukami vznikajú surrealistické a rozprávkové maľby či fantastické sochy domov dýchajúce niečím tajomným. Freelance maliarka a sochárka využíva v tvorbe prvky surrealizmu, street artu, karikatúru či tvarovú a farebnú deformáciu. Najväčšiu inšpiráciu čerpá z ciest po svete.

Umenie si zrejme milovala odmalička. Kedy si sa mu začala venovať vážnejšie?

Aktívne maľovať som začala v 14 rokoch, keď som sa rozhodla študovať v Ružomberku na škole úžitkového výtvarníctva. Bolo to vhodné podhubie na získanie a vyvíjanie zručností, ktoré som takmer vôbec nemala. Už v 15-tich rokoch to nabralo vážnejšie obrátky – vedela som, čo chcem, vyvíjala som na seba nátlak, pretože som chcela v kresbe a maľbe stále napredovať. Vieš, nebola som taký ten talent „od prírody“. Fantáziu som mala veľkú, avšak jej pretavenie do vizuálnej a fyzickej podoby, bolo, a stále je, neľahké. Keď som mala 16, začala som si tvorbou privyrábať, aby som pokryla náklady na materiály a iné výdavky popri škole. Dostupnosť nových materiálov ma ešte viac motivovala k tvorbe, vďaka čomu som začala s presahmi do iných techník.

Čo pre teba umenie znamená?

Samotný pojem umenie je veľmi ťažko charakterizovať. Vnímam ho ako individuálny prejav duše jedinca. Je to niečo, bez čoho by bol svet a celkovo dejiny prázdne, a v tejto spojitosti by sa dalo označiť aj za určitú formu bytia človeka.

Tvoje diela môžeme označiť za „fantasy“ či „surrealistické“. Kde nachádzaš inšpiráciu, vychádzať z reality alebo z čistej fantázie?

Je to predovšetkým realita, ktorou som obklopená. Vnímam ju cez akýsi „filter“. Je to krásna spolupráca zraku a mysle. V mysli si spracovávam vizuálne obrazy, rozostrené myšlienky, a tie následne transformujem do námetov. Obrazy a sochy, ktoré vytváram, sú karikatúrou skutočného, videného. Všetko, čo vidíš v mojej tvorbe, má pôvod v reálnom priestore, jeho tvare, pocitoch z neho.

Rada sa hrám s vnímaním a cítením novo poznaného priestoru, ktorý sa často zrkadlí v mojich obrazoch a 3D objektoch. Zaoberám sa fenoménom bytia – tým, čo je to priestor či dom, a pojmom „genius loci“ (duch miesta). Inšpirujem sa mestom, ulicou a ich celkovou stavbou. Zaujímam sa i o jednotlivé architektonické objekty – od primitívnej architektúry cez pompézne gotické katedrály až po industriálne monštrá, ktoré ma asi snáď nikdy neprestanú udivovať.

Zobraziť celú galériu (16)
zdroj: archív Kataríny Prídavkovej

V podstate by sa dalo povedať, že portrétujem mesto. Je to ako s karikatúrou, všímaš si črty tváre a zameriavaš sa na niečo, čo je charakteristické pre danú osobu a vystihuje ju. Každá budova má svoju pokožku, svoj farebný tón, oči, charakter. Kladiem dôraz na pre niekoho nezaujímavé detaily, ako sú elektrické rozvody, staré omietky či rozpadnuté komíny, ktoré sú následne na obraze postavené do role elementu, kde sa im venuje patričná pozornosť. Taktiež ma zaujíma fauna a flóra rôznych krajín, kultúra, remeslo. Hľadám, pozorujem, veľa fotografujem a zakresľujem. Každé miesto má určité vibrácie.

Ako v praxi prebieha tvorba tvojho obrazu či sochy? Koľko taký proces trvá?

Záleží na tom, či ide o moju voľnú tvorbu alebo o dielo na zákazku. Ak je to voľná tvorba, tak ako prvé si určím tému (napr. Slovenský folk, Bali, Talianske uličky a podobne), prípadne otvorím svoju „banku nápadov“, kde si zapisujem všetky pochody myšlienok popri tvorbe iného projektu. Zameriavam sa na hlavné symboly spojené s danou témou, pozerám si záznamy z ciest, fotografie architektúry, krajiny, čítam o danom mieste. Tu sa dostávam k podrobnejšiemu štúdiu charakteristických prvkov. Následne vytvorím príbeh.

Hlavným krokom je skicovanie rozloženia kompozície, kde robím rôzne farebné i tvarové posuny, skice dominantných prvkov až k určeniu zdroja prichádzajúceho svetla, a taktiež si určím farebnú paletu. Náčrty tvarov a kompozície sú väčšinou zhluky línií, menšie detaily sú vypustené, avšak mám ich v mysli, prípadne na náčrtkoch v skicári. Potom nasleduje realizácia. Často som maľovala obraz aj bez nejakého náčrtu, nechala som voľný pohyb ruke pri kladení línií a plôch.

Zobraziť celú galériu (16)
zdroj: archív Kataríny Prídavkovej

A ak ide o zákazkovú tvorbu, tak záleží na tom, či mi dá klient voľnú ruku, alebo chce pretaviť osobný príbeh napríklad do obrazu. S niektorými prehodím pár viet, s inými konzultujem projekty od náčrtov až po samotnú realizáciu. Vidieť a vnímať to rôznorodé spektrum pohľadu na vec, cítenie a predstavivosť, je vždy skvelé a vnútorne obohacujúce.

Čo sa týka časového spracovania, je to veľmi individuálne. Hlavnú rolu tu hrá rozmer diela, detailnosť prvkov aj technika. Viem vytvoriť domček za pár dní, iné mi trvajú aj 2 – 3 týždne, to isté s obrazmi.

Zobraziť celú galériu (16)
zdroj: archív Kataríny Prídavkovej

Tvoje miniatúry domov sú naozaj fascinujúce. Ako vznikol nápad začať tvoriť niečo také netradičné?

Ďakujem. :) K architektonickým modelom ako takým som sa dostala počas štúdia na Malorke, kam som prišla v roku 2013 na študijný pobyt. Tu som sa dostala k predmetu modelovanie z dreva, ktorý bol zameraný na tvorbu 3D makiet. Mojím vtedajším prvým modelom architektúry bola minimalistická katedrála štíhleho tvaru, ručne vyrezaná z 4 mm dosky, s maľovanými vitrážovými oknami. Dovnútra som nainštalovala svetlo na batérie, kedy sa po jeho zapnutí rozetové okná krásne rozžiarili. Tento predmet ma zaujal natoľko, že som začala tvoriť miniatúry aj popri škole.

Za prvý pokus vytvoriť 3D architektonický objekt považujem aj vtáčiu búdku, ktorú som vyrezala a zhoblila ako 10-ročná. Na záver som ju expresívne počarbala voskovkami, aby bola odolná voči dažďu. Mám ju doteraz. Dodnes si pamätám, ako som ocinovi zvykla rozkrádať jeho „vercajk“ a neraz som ho tým vytočila, keď nemohol nájsť náradie. :) Som pôvodom dievča z dediny a do 14-tich som vyrastala v objatí lesov a lúk. Odmala ma lákalo pílenie drievok, klince, rada som rozoberala autíčka, motorčeky, z ktorých som potom vyrobila veterné mlyny.

Vyvrcholením v tvorbe miniatúr bola moja bakalárska práca „GROW UP“ z roku 2015 , ktorá pozostáva z 26 miniatúrnych objektov inšpirovaných španielskymi uličkami, kde som pracovala s identickým materiálom, nájdenými predmetmi v uličkách Palmy. Tento projekt som poňala ako osobný suvenír.

Vyskúšala si si život umelca – cestovateľa. Aké miesta si navštívila a ako sa ti tam tvorilo?

Počas štúdia som denne pracovala na vlastných projektoch, budovala si vopred určité pracovné zázemie a snívala o tom, že raz chcem, aby bola moja práca flexibilná, čo sa týka miesta a času. Hneď prvý deň po dokončení školy som si zbalila kufre a s priateľom sme sa vybrali žiť na vlastnú päsť do Ázie a ďalších krajín. Bývali sme v rôznych hosteloch, hoteloch, bytoch, lokálnych domoch. Žili sme vcelku minimalisticky – pár kusov oblečenia, dvojo topánok, počítač, foťák, farby a plátna som si kupovala na mieste, obrazy posielala zákazníkom odtiaľ, kde som sa nachádzala bezpečným servisom. Osem mesiacov sme strávili v  Indonézii, Thajsku, Singapure, potom nasledovalo Taliansko. Na Malorke som potom žila vyše dvoch rokov.

Viem, znie to idylicky. Ale bolo to jedno z najstresujúcejších a najproduktívnejších období môjho života, bola som ešte viac pohltená prácou, obaja sme pracovali 7 dní v týždni. Napriek tomu sme stihli „nasať“ lokálny život a kultúru daných miest. Mali sme hnacie motory, ktoré sa navzájom motivovali, podporovali. Bolo to úplne iné ako žiť v Európe, vzhľadom na to, že som biela, a ešte k tomu žena. Pociťovala som kultúrne, ale i spoločenské rozdiely, najmä v prístupe k ženám. Boli sme prenasledovaní, vykradnutí, okradnutí… No aj toto patrí k životu v krajinách tretieho sveta.

Čo sa týka tvorenia z rôznych miest, tak postupom času som sa zvykla rýchlejšie aklimatizovať. Je to len o zvyku akceptovať  kultúrne rozdiely a nedovoliť narušiť svoju pracovnú rutinu, ktorá je dôležitou zložkou elixíru sna. Prvé dni po presťahovaní na nové miesto som zvykla chodiť v izbách dookola a stále presúvať svoj pracovný kút, až kým som nemala pokojnú myseľ a pevnú ruku. Niekedy som spadla do akéhosi stavu vnútornej vyhorenosti, šalela som, plakala som, smiala som sa, padala som a opäť vstávala, je to neustály prirodzený kolobeh, ktorý treba prijať.

Na Slovensko som sa vrátila minulý týždeň po 3 rokoch života v zahraničí. Náklady na život v porovnaní so zahraničím sú tu výrazne nižšie. Zmenu vnímam zatiaľ pozitívne, na negativitu nemám čas a tá i tak neplodí nič dobré.

Zobraziť celú galériu (16)
zdroj: archív Kataríny Prídavkovej

Dnes tvoríš vo svojom úžasnom ateliéri. Navrhla si si ho sama?

Áno, sama. :) Už rok popri ostatných projektoch pracujem aj na svojej prvej knihe omaľovánok, ktorá ma do veľkej miery ovplyvnila pri zariaďovaní štúdia. Nábytok som premaľovala nabielo a doplnila ho o ostrú čiernu líniu. Vzhľadom na to, že išlo o vyhodené a nádejné kusy z ulice, prípadne darované, chcela som ich nejako vizuálne zjednotiť. Po vkročení do ateliéru som sa cítila, akoby som sa niekde teleportovala, vlastne, každý, kto tam vkročil, mal zvláštny pocit. Pri pohľade na fotografiu si veľa ľudí myslelo, že ide iba o nejaký použitý fotofilter dnešnej mobilnej doby, ktorá často stiera hranicu s realitou.

Zobraziť celú galériu (16)
zdroj: archív Kataríny Prídavkovej

Vystavuješ alebo predávaš svoje diela? Kde ich môžeme nájsť?

V minulosti som sa zúčastnila viacerých kolektívnych výstav doma a v zahraničí, sympózií sochárstva či maľby, livepaitingov. Momentálne mám vystavenú iba jednu architektonickú miniatúru v malej predajnej galérii na Bali. V Máji som sa zúčastnila street art festivalu na Malorke, kde som vytvorila architektonický model so solárnym osvetlením a bol nainštalovaný do verejného priestoru v industriálnom parku. V Júli ste ma mohli vidieť maľovať na festivale Pohoda.

V bližšej budúcnosti samozrejme plánujem výstavu, avšak to zaberie istý čas. Novinkou z tvorby je pripravovaná spomínaná kniha kreatívnych omaľovánok, ktorú chcem dokončiť a dať do tlače ešte tento rok, tá bude na predaj tiež.

Čo sa týka mojich zákazníkov, od začiatku sa sústredím výhradne na slovenskú klientelu. Až 90% percent mojej tvorby putuje vždy na rodnú hrudu, čo si veľmi vážim a som za to vďačná. Slováci dokážu oceniť ručnú a originálnu prácu, remeslu a umeniu sú vcelku otvorení. Niekto to berie ako dobrú investíciu a iný zasa ako zbytočnosť, čo plne akceptujem.

Výber z prác nájdeš na www.pridavkova.com, kde je pár dielok aj ihneď k odberu, na Sashe, Instagrame a Facebooku.

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK