Kauza, ktorá položila Hegerovu vládu: Odhaľ pozadie Vlčanovho škandálu

Autorka komentáru je bývalá novinárka a pôsobí v Nadácii Zastavme korupciu.

Kauza 1,4-miliónovej dotácie pre firmu ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana sa do memoárov zapíše ako tá, ktorá bola bodkou pre Hegerovu vládu. Dočasne poverený minister požiadal o uvoľnenie z funkcie, no dotácie sa vzdať nechce. Tú mu odklepol vlani rezort životného prostredia vedený Jánom Budajom.

Ten sa stal ministrom ako nominant rovnakej strany OĽANO, z ktorej vzišiel aj Vlčan. Budajov rezort sľubuje postup schválenia nenávratného príspevku preveriť. A urobí tak podľa posledných informácií aj NAKA.

Rýchly vývoj okolo tejto kauzy zatienil ale dve dôležité veci, z ktorých by sa mali politici nevyhnutne poučiť. Po prvé, že systém kontroly konfliktu záujmov u verejných funkcionárov, teda aj ministrov, je na Slovensku stále na okraji záujmu. Bez konkrétnejších pravidiel.

Po druhé, že postup čerpania eurofondov u nás je skutočne neskutočný. Po vyše roku sa zo 41-miliónovej eurovýzvy schválil jediný projekt za 1,4 milióna eur. Aj ten sa ukázal ako sporný a uvidí sa, či sa vôbec zrealizuje.

Konflikt záujmov? Možno na konci

Pozrime sa najskôr na preverovanie potenciálneho konfliktu záujmov u verejných funkcionárov. Domáce pravidlá sú veľmi laxné. A zaznelo to aj v obhajobe viacerých politikov, že keďže dotáciu nedostala Vlčanova firma od jeho ministerstva, ale od iného, ku konfliktu neprišlo.

Je smutné, že prísnejšie vyjadrenia o tom, že minister, buď nemal podnikať, alebo nemal dotáciu prijať, zaznievajú aj od politikov, ktorí mali sami čas a priestor sprísniť zákon. No nestalo sa.

Máme tu ale aj európske pravidlá pre vylúčenie konfliktu záujmov. Tými musí prejsť každý eurofondový projekt. No aj tu sa ukazuje vágny prístup Slovákov k rodinkárstvu. Aj keď dotácia pre Vlčanovu firmu prešla dvomi hodnoteniami a zmluva podpísaná, k hodnoteniu konfliktu záujmov ešte len prísť malo. Vyplýva to zo slov samotného envirorezortu. Deje sa tak vraj až pred čerpaním prvých peňazí. Prečo? Ako vysvetľuje ministerstvo, tak je nastavený systém.

Preverujeme síce dlho, ale zato zle

Tu sa dostávame zároveň k druhému poučeniu, ktoré by si z tejto kauzy mali budúci politici odniesť. Veta „systém prideľovania je nastavený tak“ totiž až nepríjemne štípe pri predstave, že od prihlásenia sa Vlčanovej firmy do 41-miliónovej výzvy ubehlo už 15 mesiacov. Reko recycling o dotáciu požiadal vo februári 2022. Postupne sa prihlásilo aj ďalších 7 firiem.

Po prvom „administratívnom kole“, ktoré trvalo niekedy do konca leta minulého roka, odpadli tri firmy. Po ďalšom „odbornom kole“ a ďalších mesiacoch ostal len jediný žiadateľ – Vlčanova firma. Aj to musela firma niekoľkokrát svoju žiadosť upravovať. Zmluvu s ňou agentúra z gescie envirorezortu podpísala nakoniec tesne pred Vianocami.

Mikulec verzus NBÚ, ale aj Kažimírov korupčný škandál, sumarizuje Xénia Makarová

A to ešte neprebehla kontrola potenciálneho konfliktu záujmov cez európsky systém. Nakoniec tu máme máj tohto roka a ukazuje sa, že aj jediná zmluva za 1,4 milióna zo 41-miliónovej výzvy možno odpadne. Nejde pritom o jediný prípad z envirorezortu s ťarbavým administratívnym postupom. S veľkou slávou ohlasoval vlani dotácie na obnovu rodinných domov.

Po prvých dvoch pilotných výzvach ministerstvo pomalý postup priznalo a tento rok výrazne zjednodušilo pravidlá pre ďalších. Žiadateľom má výrazne ubudnúť potvrdení, ktoré musia ministerstvu doručiť. A ministerstvo sľúbilo rýchlejšie hodnotenie.

O nadštandardne dlhom schvaľovaní eurofondových projektov sa na Slovensku hovorí už roky. Výsledkom je, že nečerpáme toľko peňazí, koľko nám Európska únia vyčlenila. A aj tie, ktoré vyčerpáme, sa často spájajú s kauzami.

Ako, žiaľ, potvrdila Vlčanova kauza, ani za poslednej vlády k zlepšeniu nedošlo, ale zato ani hodnotenie nie je nastavené dobre.

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.