Každú sekundu zmizne z povrchu Zeme les veľký ako futbalové ihrisko. Situácia je kritická

Mária Ambrozová / 28. júna 2018 / Eko

zdroj: PNUD
  • Nie­len plasty, ale aj strata za­les­ne­ných plôch je jed­nou z veľ­kých tém dis­ku­sií o tom, akým sme­rom sa uberá stav nášho ži­vot­ného pro­stre­dia
  • Z no­vých vý­sled­kov vý­sku­mov vy­plýva, že v roku 2017 sme do­siahli his­to­ricky druhý naj­horší vý­sle­dok
  • Zo zem­ského po­vr­chu zmizlo tak­mer 30 mi­li­ó­nov hek­tá­rov le­sov

Uni­ver­sity of Ma­ry­land včera zve­rej­nila in­for­má­cie, že rok 2017 sa bude spá­jať s dru­hým naj­hor­ším vý­sled­kom me­ra­nia miz­nu­tia sve­to­vých le­sov v his­tó­rii. Cel­kovo z vý­sled­kov me­raní vy­plýva, že každú mi­nútu mi­nu­lého roka sme prišli o za­les­nené úze­mie veľ­kosti šty­rid­sia­tich fut­ba­lo­vých ih­rísk a tro­pické lesy sú dnes chu­dob­nej­šie o pri­bližne 15,8 mi­li­ó­nov hek­tá­rov.

Podľa jed­ného z člán­kov World Re­sour­ces Ins­ti­tute je to akýsi kruh. Vý­rub le­sov spô­so­buje kli­ma­tické zmeny, ktoré sa pod­pi­sujú pod prí­rodné ka­ta­strofy, akými sú na­prí­klad ohne (Bra­zí­lia kvôli nim prišla až o štvr­tinu svo­jich le­sov a mnohé z nich boli do­konca spô­so­bené úmy­selne), ktoré opäť lesy len ni­čia.

Naj­hor­šie v me­ra­niach v roku 2017 ob­stála Ko­lum­bia, ktorá me­dzi­ročne na­vý­šila stratu za­les­ne­ných plôch o ne­uve­ri­teľ­ných 46 % a naj­viac pos­ti­hnuté sú tri ob­lasti na hra­ni­ciach Ama­zon­ského bi­ómu. Druhý naj­horší vý­sle­dok v his­tó­rii si pri­pí­sala aj Bra­zí­lia. Na­opak po­zi­tívny vý­sle­dok a po­kles miz­nu­tia le­sov za­zna­me­nala na­prí­klad In­do­né­zia a zní­žila stratu za­les­ne­ných plôch až o 60 %.

The Gu­ar­dian sa váž­nosť si­tu­ácie roz­ho­dol po­pí­sať ná­zorne: Každú se­kundu zmizne z po­vr­chu zem­ského za­les­nená plo­cha veľká ako fut­ba­lové ih­risko, každý deň je to plo­cha o roz­lohe New Yorku, každý rok plo­cha veľká ako Ta­lian­sko.

Fran­ces Se­y­mour z World Re­sour­ces Ins­ti­tute ho­vorí: Hlavná prí­čina miz­nu­tia tro­pic­kých le­sov nie je zá­ha­dou. Roz­siahle plo­chy sú stále čis­tené kvôli pes­to­va­niu sóje, chovu ho­vä­dzieho do­bytku, pre pal­mový olej, drevo a iné glo­bálne ob­cho­do­vané ko­mo­dity. Mnohé z týchto ak­ti­vít sú ile­gálne a pre­po­jené s ko­rup­ciou.“

The Gu­ar­dian ďa­lej píše, že len 2 % z fi­nanč­ných pros­tried­kov vy­na­lo­že­ných na boj proti kli­ma­tic­kým zme­nám sme­ruje na ochranu le­sov a pôdy aj na­priek tomu a že ochrana le­sov a ich ob­nova by mohla do roku 2030 zní­žiť emi­sie vy­púš­ťané do ovzdu­šia až tre­tinu. Se­y­mour ďa­lej ho­vorí, že je to ako ha­se­nie ho­ria­ceho domu ly­žič­kou vody.

Včera a dnes pre­bieha v nór­skom Osle kon­fe­ren­cia „Fó­rum tro­pic­kých le­sov“, kde sa lídri kra­jín stre­tá­vajú a dis­ku­tujú o vý­sled­koch po­sled­ných me­raní z roku 2017 a zá­ro­veň mys­lia na kon­krétne rie­še­nia do bu­dúc­nosti.

Oča­ká­vaný zá­ver je, že sa zhodnú na tom, že je viac než ke­dy­koľ­vek pred­tým po­trebné na­sta­viť sys­tém na zá­chranu sve­to­vých le­sov. V pri­lo­že­nej gra­fike si mô­žeš po­zrieť, ktoré ob­lasti Slo­ven­ska tr­pia od­les­ňo­va­ním naj­viac:

Zo­bra­ziť celú ga­lé­riu (5)
zdroj: glo­bal­fo­rest­watch.org
Pridať komentár (0)