Keď sa muž zamiluje, prichádza o testosterón. Telo nám počas celého vzťahu mixuje koktejl hormónov

  • Romantické pocity považujeme za spontánne a vychádzajúce zo srdca
  • Za určenie príťažlivosti je zodpovedný mozog, ktorý behom sekúnd spúšťa sériu výpočtov
Na snímke je zobrazený pár, v pozadí lúka.
Unsplash/Ben White
  • Romantické pocity považujeme za spontánne a vychádzajúce zo srdca
  • Za určenie príťažlivosti je zodpovedný mozog, ktorý behom sekúnd spúšťa sériu výpočtov

Všetci to určite poznáme – motýliky v bruchu či vzplanutia vášne, to všetko je súčasťou snáď každého začínajúceho vzťahu. Tieto prvotné pocity sa však po čase začnú vytrácať a ľudia vo vzťahu si to často kladú za vinu.

Vytratenie počiatočnej zamilovanosti či vášne však nespočíva v chybe týkajúcej sa, napríklad, vzhľadu. Faktom je, že za tieto stavy môže obyčajný biochemický proces, ktorému sa skrátka nemožno vyhnúť.

Aj keď to niektorým možno zničí mnohé ideály a predstavy, láska nie je len číry cit. Vychádza z nás a je podmienená našou biologickou a biochemickou základňou, pričom za podstatou stojí evolučná podmienenosť. Príroda sa nás jednoducho snaží viesť k tomu, aby sme sa čo najviac rozmnožovali. 

„Láska je komplikovaný proces, ktorý má viacero fáz. Zo začiatku je láska nesporne stresom. Je to stres, pretože nevieme, ako to dopadne. Nevieme, aká bude interakcia s tým naším romantickým partnerom, a preto sa na začiatku každej takej ľudskej interakcie vyplaví kortizol,“ objasňuje genetička RNDr. Jaroslava Babková, PhD.

„Stres, ktorý pociťujeme vyplavením toho kortizolu, nie je ten mučivý, patologický stres, ktorý spôsobuje choroby, únavu a ktorý nás ničí. Je to, naopak, krátkodobý a veľmi pozitívny, mobilizačný stres. Je to stres, vďaka ktorému ráno vstúpime do nového dňa a ideme prekonávať prekážky.“

„Presne to sa musí stať, aj keď interagujeme s naším partnerom. Kortizol nám umožní byť odvážny a ísť do toho aj za cenu nejakého rizika.“ 

Testosterón a estrogén

Za všetkým nehľadaj lásku, ale skôr testosterón a estrogén.

Predstav si, že uvidíš sympatického muža či ženu a ihneď sa ti páči a chceš sa s danou osobou zoznámiť. Za pocitom žiadostivosti stojí základná se*uálna potreba človeka, ktorá ho núti hľadať si nových partnerov.

Prvotná fáza zamilovanosti je charakterizovaná práve žiadostivosťou a je pre ňu typická zvýšená hladina testosterónu u mužov, u žien zvýšená hladina estrogénu, hormónov, ktoré sú prapôvodcom všetkých milostných románikov.

Táto prvotná túžba môže byť iba zábleskom a trvať len niekoľko desiatok sekúnd, no aj niekoľko týždňov či mesiacov. Pri kontakte so sympatickou osobou navyše rozhodujú o zamilovanosti aj akustické, optické a čuchové signály, ktoré mozog absorboval.

Keď prichádza na rad adrenalín…

Určite poznáš ten pocit. Pri pohľade na danú osobu sa ti rozbúši srdce, začínaš sa červenať, potiť sa, dostavuje sa zrýchlené dýchanie aj pocit úzkosti. Práve v tejto chvíli dochádza k vylučovaniu adrenalínu z nadobličiek a do práce sa zapájajú milióny neurónov, ktoré odovzdávajú informácie do celého tela.

Na to všetko im stačí iba 5 sekúnd. Človek v tomto okamihu častokrát nie je schopný nič povedať a je zavalený adrenalínovou smršťou. Táto situácia skôr pripomína stresovú reakciu, ale je dosť pravdepodobné, že sa v takejto situácii práve zamilovávaš.

Na snímke je pár, ktorý sa drží za ruky
zdroj: freepik/@pvproductions

Stretávaš sa tiež s pocitom žiadostivosti a fascináciou danou osobou. Túto osobu nemusí daný človek ani poznať, vedieť, čím sa živí, aký má charakter, ale jednoducho ho alebo ju niečím očarí.

„Z prvotnej žiadostivosti a sympatií sa môže rozvinúť zamilovanosť, ktorá je už intenzívnejšia a je zameraná na konkrétneho človeka, teda partnera. V tejto fáze človek pretrváva približne pol roka až tri roky.“

„Počas obdobia zamilovanosti dochádza k uvoľňovaniu špecifickej skupiny hormónov. Ide o feromóny, chemické látky, ktoré vyvolávajú príjemné účinky u ich príjemcov, dopamíny, hormóny, ktoré sú zodpovedné za vnútornú motiváciu a stoja za šťastnými pocitmi po dosiahnutí cieľa, a na svedomí majú tiež vznik závislosti.“

Zároveň dochádza k uvoľňovaniu noradrenalínu a „hormónu šťastia“, ktorým je serotonín.

Pomotaná hlava

Ďalšia fáza ide ruka v ruke s fenyletylamínom. Človek je zrazu zaplavený emóciami a niekedy aj tak trochu „zblbne“. Náš mozog, teda limbický systém, začína vylučovať fenyletylamín – látku, ktorá je tiež označovaná ako „hormón zamilovanosti“.

Táto látka má na svedomí pocity eufórie a prísun energie. Zaujímavé je, že fenyletylamín je chemickým príbuzným metamfetamínu, známeho tiež ako pervitín. Človek sa tak veľmi ľahko môže cítiť ako „v rauši“.

„V zornom uhle vášho pohľadu je teraz len osoba, ktorú milujete, a realita života ide mimo vás. Keďže dochádza k uvoľňovaniu fenyletylamínu pri kontakte s osobou, do ktorej ste zamilovaný, chcete byť so zdrojom svojej ‚drogy‘ čo najviac, aby sa látka stále uvoľňovala.“

„Po roku až dvoch sa vylučovanie fenyletylamínu znižuje. Následne prichádza zlomový bod, keď sa rozhodne, či sa váš vzťah presunie na ďalšiu úroveň.“

Bod zlomu

Pokiaľ išlo vo vzťahu len o užívanie si intímností a prežívanie príjemných spoločných chvíľ, čoskoro z doterajšej závislosti ľudia vytriezvejú. Ak je tu však vytvorené hlbšie puto, ktoré je založené na spoločných záujmoch, životných cieľoch, kamarátstve či potomkovi, môže sa láska premeniť na dlhodobý a šťastný vzťah.

Zaujímavé je, že u mužov vo fáze najväčšej zamilovanosti klesá produkcia hormónu testosterónu, ktorý stojí aj za mužskou dominanciou a súperivosťou. Vďaka tomu sú zamilovaní muži takí nežní. Avšak s pominutím zamilovanosti sa produkcia testosterónu vracia späť do normálu.

Na snímke je muž a žena v kuchyni
zdroj: freepik/@user18526052

Pokles testosterónu nastáva preto, aby sa muži a ženy k sebe hormonálne priblížili.

„Ten muž, vysoko dominantný testosterónový samec, musí trošku znežnieť. To znamená, že mu poklesnú koncentrácie testosterónu. Aby bol nežný, aby bol zrazu romantický, aby mal oči len pre tú jednu jedinú, vyvolenú a nehľadal už ďalej, a aby robil také veci, aby ju získal.“

„Naopak, žena, ktorá je bojazlivejšia, ktorá keby to nevyšlo, tak znáša biologické dôsledky, myslím tým napríklad nejaké počatie, tak ona sa musí stať smelšou. Preto sa u nej testosterónové koncentrácie na chvíľku zvýšia,“ vysvetľuje genetička Jaroslava Babková Durdiaková.

Hormón dôvery a lásky

Po fenyletylamíne nastupuje do svojej úlohy hormón oxytocín, ktorý sa prezýva aj „hormón dôvery a lásky“. K jeho vylučovaniu dochádza pri dotýkaní, hladení, objímaní či intímnom styku.

„Oxytocín je teda molekula, ktorá je stimulovaná v našom mozgu po narodení bábätka, po dojčení. Ale stimulujú ho aj všetky typy takého pozitívneho fyzického kontaktu. Je to maznanie, bozkávanie, objímanie, dotyk rúk, všelijaký typ príjemnej masáže, ale aj sociálny kontakt, ktorý je pozitívny. To sú všetko stimuly, ktoré vedú k tomu, že sa v našom mozgu vyplavuje oxytocín,“ hovorí Babková.

„Dokonca dnes vieme, že to robia aj niektoré druhy vôní, ale aj niektorý typ farieb. Niektoré práce ukazujú, že je to modrá farba, ktorá stimuluje oxytocínový príval v našom mozgu. Keď nastane vyplavenie oxytocínu v našom mozgu, cítime pozitívne pocity a spriaznenosť, sociálnu väzbu, že niekam patríme.“

V tejto fáze sa človek už upokojuje a vzniká skutočný vzťah a puto k druhej osobe. Oxytocín pôsobí aj ako jemnejšia droga, ktorej účinky sa dajú rýchlo spozorovať. Keď sa s partnerom rozídeš, cnie sa ti po ňom, pretože hladina oxytocínu v tele klesá a človek túži po jeho ďalšej dávke.

Na snímke je pár s prepletenými rukami
zdroj: freepik

Hormón oxytocín stojí však aj za vznikom tzv. materskej lásky, teda láskyplnom vzťahu medzi matkou a jej potomkami. Oxytocín funguje tiež ako prírodná poistka, ktorou si príroda zaistila, že spolu dvaja ľudia zostanú po dobu približne 4 rokov, aby stihli splodiť potomka a nechať ho aspoň čiastočne osamostatniť.

„Štyri roky je také obdobie, keď sa tento hormonálny boom nejako zastabilizuje. A potom, ako vlastne prichádza pokles a návrat k východiskovým hodnotám, aj ten vzťah môže ísť ‚do stratena‘, ďalej nepokračuje.“

„Páry sa rozchádzajú práve preto, lebo opisujú, že ‚už to tam nie je‘. Že sa to nejakým spôsobom vytratilo a už to k sebe necítia. Ak je však toto puto a proces, ktorý si oni vybudovali počas príslušného obdobia, dostatočne silný, väzba je dostatočná na to, aby vzťah pokračoval,“ tvrdí expertka.

K tomu, aby bol oxytocín vylučovaný naďalej, prispieva splodenie ďalšieho potomka. Obdobie, keď spolu partneri zostávajú spojení oxytocínom, sa tak môže predĺžiť až na 8 rokov. Dôkazom týchto domnienok sú aj správy o rozvodovosti z mnohých krajín. K rozvodom dochádza najčastejšie po 3 – 5 rokoch spolužitia, uvádza vo svojej správe Next Clinics.

Udržanie vzťahu na celý život

Je vôbec možné nájsť lásku na celý život? Ako je možné, že spolu niektoré páry zostávajú po desiatky rokov a stále vyzerajú šťastne? Aj za tým hľadajme chémiu. K vylučovaniu endorfínov, „hormónov vernosti a šťastia“, dochádza v priebehu dlhodobého vzťahu.

Sú zodpovedné za pocity istoty, bezpečia a pokoja. Spontánnu zamilovanosť tak strieda bezpečná jazda na vlnách endorfínov. Keďže sú návykové, spôsobujú dlhodobú závislosť na partnerovi. Stávame sa pomaly, ale isto celoživotne závislými na druhej osobe, ktorú milujeme.

Zaujímavosťou je, že endorfíny zoslabujú účinky fenyletylamínu, čo vedie k postupnému vymiznutiu prvotnej vášne vo vašom vzťahu.

Nezúfaj však, a ak je to možné, užívaj si pevný vzťah, ktorý ponúka lásku, pocit bezpečia, vyrovnaného spolužitia a predstáv o živote už bez prvotnej, trochu šialenej hormónovej jazdy.

Odomknúť kamošovi / rodine
Zdroje: YouTube/Centrum vedecko-technických informácií SR, National Library of Medicine, NPR, McGill University, Next Clinics Blog

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá