Koľko minieme, ak dostaneme 750 eur? Najviac šetria ženy, do nehnuteľností investuje málokto

TS / 7. decembra 2018 / Zo Slovenska

zdroj: The Cheat Sheet
  • Ako pe­niaze prišli, tak od­išli, vraví jedno slo­ven­ské prí­slo­vie
  • Podľa vý­sled­kov naj­nov­šieho pries­kumu Slo­ven­skej spo­ri­teľne to ale ne­platí
  • Ak by ste dali Slo­vá­kovi 750 eur, od­lo­žil alebo in­ves­to­val by si z nich až 74 %
  • Traja z 10 Slo­vá­kov by si do­konca od­lo­žili celú sumu
  • Ak by ste však po­dobnú sumu dali Če­chovi, zo­stalo by mu až 85 %

Z pries­kumu me­dzi Slo­vákmi vy­chá­dza, že v prie­mere by si od­lo­žili či in­ves­to­vali 557 eur. Veľká časť ľudí by ne­mi­nula ani euro, ale až tre­tina ľudí od­lo­žila od 301 do 500 eur a zvy­šok mi­nula.

„Z pries­kumu vy­šlo, že Slo­váci by v prí­pade, ak by mali k dis­po­zí­cii 750 eur, viac ušet­rili ako pe­niaze hneď mi­nuli. Len 2 % opý­ta­ných sa vy­jad­rili, že by nič ne­ušet­rili. Uka­zuje sa, že Slo­váci v tomto prí­pade viac mys­lia na bu­dúc­nosť ako na bez­hlavé mí­ňa­nie,“ vy­svet­lila Buch­lá­ková.

Naj­viac by sumu 750 eur ušet­rili resp. in­ves­to­vali ženy a mladí ľu­dia od 15 do 29 ro­kov. „V po­rov­naní s mi­nu­lým ro­kom by si však v prie­mere ľu­dia od­lo­žili bo­kom o 39 eur me­nej. Naj­me­nej by in­ves­to­vali či ušet­rili ľu­dia starší ako 50 ro­kov, čo sú­visí aj s ich niž­šími príj­mami v pen­zii v po­rov­naní s vyš­šími vý­dav­kami na po­tra­viny či zdra­votnú sta­rost­li­vosť,“ do­pl­nila Buch­lá­ková.

V po­rov­naní s Čechmi sme na tom hor­šie, na­koľko až 85 % by tieto pe­niaze od­lo­žilo bo­kom alebo ich ďa­lej zhod­no­co­valo. Naj­lep­šie sú na tom Ru­muni (86 %), horší ako my sú Ma­ďari (62 %), Chor­váti (50 %) a Srbi (44 %). Sumy v pries­kume sa lí­šili v zá­vis­losti od ži­vot­nej úrovne ľudí v da­nej kra­jine. V Česku to bolo 20 ti­síc čes­kých ko­rún (774 eur), v Ma­ďar­sku 200 ti­síc fo­rin­tov (616 eur), v Ru­mun­sku 2 ti­síc ru­mun­ských le­iov (429 eur), v Chor­vát­sku 4 ti­síc chor­vát­skych kún (540 eur)  a Srb­sku 30 ti­síc srb­ských di­ná­rov (254 eur). Sumy sa pre­po­čí­tali prie­mer­ným kur­zom za os­tat­ných 12 me­sia­cov.

Väč­šina Slo­vá­kov si ušet­renú sumu vloží na spo­riaci (57 %) alebo na bežný účet (36 %). Ne­celá tre­tina res­pon­den­tov by bola v in­ves­to­vaní pe­ňazí od­váž­nej­šia, a dala by ich do fon­dov či ak­cií. Len 13 % Slo­vá­kov by ušet­rené pe­niaze sme­ro­vali do kúpy zlata. Do ne­hnu­teľ­ností by in­ves­to­valo len 9 % res­pon­den­tov.

Slo­váci by si práve kon­com roka mali na­sta­viť fi­nančný plán na ďalší rok, čím sa môžu vy­hnúť na­prí­klad prob­lé­mom v prí­pade ne­ča­ka­ných fi­nanč­ných vý­dav­kov. „Aj po­ži­čia­vať si treba zod­po­vedne. Prí­jem by mal vy­kryť me­sačnú splátku a ta­kisto by malo zo­stať aj niečo na­vyše. V zá­lohe je ide­álne mať fi­nančnú re­zervu as­poň na 6 me­sia­cov, ktorá umožní pre­ko­nať ne­priaz­nivé ob­do­bie na­prí­klad v prí­pade straty za­mest­na­nia či váž­nej­šej cho­roby alebo úrazu,“ sko­men­to­vala Buch­lá­ková.

Na to, aby sme mohli opti­ma­li­zo­vať, je po­trebné vý­davky najprv po­znať. Jed­no­du­chou po­môc­kou je spí­sať si všetky príjmy a vý­davky na pa­pier či do po­čí­tača. Aj keď značná časť vý­dav­kov je pra­vi­del­ného cha­rak­teru a vieme ich de­fi­no­vať prak­ticky okam­žite, iné sa ne­vys­ky­tujú až tak často, prí­padne ich výška ko­líše. Preto je pred sa­mot­nou  ana­lý­zou vý­dav­kov dobré ich sle­do­vať as­poň 2-3 me­siace, za­pi­so­vať si jed­not­livé po­ložky a roz­de­liť si ich do ka­te­gó­rií (bý­va­nie, strava, dro­gé­ria, a pod.).

Na­job­ľú­be­nej­šími vkla­do­vými pro­duktmi sú­čas­nosti sú spo­re­nia, resp. spo­riace účty – tie v po­rov­naní s ter­mí­no­va­nými vkladmi po­nú­kajú ak­tu­álne lep­šie zhod­no­te­nie, do­da­točné služby za­darmo (na­prí­klad po­is­te­nie pre prí­pad ne­hôd v do­mác­nosti), vy­sokú lik­vi­ditu (v zá­vis­losti od typu spo­re­nia si môže kli­ent vy­be­rať buď ke­dy­koľ­vek alebo as­poň  raz me­sačne). Pro­stred­níc­tvom spo­re­nia si viete zá­ro­veň vy­tvo­riť po­zi­tívny ná­vyk od­kla­dať si časť príjmu ako re­zervu do bu­dúc­nosti.

„Dru­hou naj­čas­tej­šou od­po­ve­ďou v pries­kume bolo hľa­da­nie si in­for­má­cií na webe či v no­vi­nách a ča­so­pi­soch, čo pri roz­ho­do­vaní o na­kla­daní s pe­niazmi ovplyv­ňuje 36 % Slo­vá­kov. Len 23 % opý­ta­ných uviedlo, že sa riadi ra­dami fi­nanč­ných po­rad­cov,“ po­ve­dala Lenka Buch­lá­ková, ana­ly­tička Slo­ven­skej spo­ri­teľne.

Zdroj: TS

Pridať komentár (0)