KOMENTÁR Matúša Bučka: Hrozí EÚ ďalšia migračná vlna? Taliban donútil státisíce Afgancov opustiť svoje domovy

afganistan
Afganistan, ilustračná snímka, TASR/AP Photo/Rahmat Gul

Autor je zahraničnopolitickým analytikom STRATPOL.

Situácia sa v Afganistane s odchodom väčšiny spojeneckých vojakov prudko zhoršuje. Kým USA očakávajú, že americkí vojaci sa z krajiny stiahnu do konca augusta, Talibanu sa darí rýchlo postupovať a podľa aktuálnych odhadov už ovláda väčšinu krajiny. Len počas prvého polroka opustilo takmer 300 000 civilistov svoje domovy v snahe vyhnúť sa represiám, občianskej vojne a tiež suchu, ktoré trápi vojnou zmietanú krajinu. Desiatky tisíc sa rozhodli Afganistan opustiť úplne a množstvo z nich smeruje na Západ. 

Taliban postupuje

Úspešný postup Talibanu v prvom rade vedie k postupnému kolapsu afganskej armády, vycvičenej a vybavenej Západom. Jej členovia sa na mnohých miestach hromadne vzdávajú, alebo sú nútení ustupovať či hľadať záchranu na území susediacich štátov. Druhým následkom je vplyv na civilné obyvateľstvo. Pre mnoho ľudí znamená nadvláda Talibanu hrozbu straty zamestnania, životnej úrovne, slobody či života. Jediným východiskom sa pre mnohých zdá byť útek do niektorej z bezpečnejších a bohatších krajín. Značná časť utečencov smeruje na západ, do Iránu, Turecka a s vyhliadkami dostať sa až do EÚ. 

Turecko ako hlavná prestupná stanica

Prvé náznaky novej utečeneckej vlny je možné pozorovať už v týchto dňoch na východnej hranici Turecka, kam sa Afganci utekajúci pred Talibanom dostali cez Irán. Dostupné správy hovoria, že turecko-iránsku hranicu už dnes prekračuje približne 1000 utečencov denne, pričom toto číslo môže začiatkom jesene podľa odhadov narásť na dvojnásobok. V prípade, že sa Talibanu podarí Afganistan ovládnuť úplne, počet utečencov porastie ešte výraznejšie. 

Turci v reakcii na tento vývoj významne posilnili ochranu svojej východnej hranice, keď do oblasti nasadili stovky policajtov a príslušníkov bezpečnostných zložiek. Ankara zároveň buduje na hraniciach s Iránom 140 km dlhý plot, ktorý financuje zo zdrojov EÚ. Ani tieto opatrenia ale nemajú veľkú šancu výraznejšie limitovať počet utečencov, najmä ak Taliban bude pokračovať v doterajšom postupe. Iránsko-turecká hranica je veľmi hornatá a dlhá približne 500 km. Nie je teda možné ju mať celú efektívne pod kontrolou a zamedziť tak utečencom nelegálny vstup na územie Turecka. 

Zábery zachytávajúce skupiny afganských migrantov zároveň vyvolali vlnu proti-imigračných nálad v tureckej spoločnosti, ktorá je v rámci zhoršujúcej sa ekonomickej situácie v krajine čoraz menej ochotná tolerovať prítomnosť utečencov v krajine. Tých je aktuálne v Turecku vyše 4 miliónov, prevažne zo Sýrie a ďalšej migračnej vlne sa preto Ankara bude snažiť vyhnúť za každú cenu. Proti-imigračné nálady navyše efektívne využíva domáca politická opozícia, vrátane najsilnejšej opozičnej Republikánskej ľudovej strany (CHP), ktorá otvorene deklaruje odpor voči prijímaniu ďalších migrantov a sľubuje tvrdé vyjednávania ohľadom migračnej dohody s EÚ v prípade, že sa dostane k moci. 

Prílev utečencov tak vyvoláva značný tlak na súčasnú tureckú vládu. Tento tlak bude v najbližších mesiacoch ešte výraznejší, najmä ak sa potvrdia predpovede o blížiacom sa kolapse sýrskej ekonomiky, ktorá zažíva nebývalú infláciu a nárast cien, predovšetkým potravín a pohonných hmôt. Tieto faktory môžu zapríčiniť, že v najbližších mesiacoch do Turecka budú masovo prúdiť nielen Afganci, ale aj Sýrčania. Nestabilitu a sucho zažíva navyše aj susedný Irán. 

EÚ ako cieľová destinácia

Doterajšie kusé informácie naznačujú, že zloženie afganských migrantov vstupujúcich do Turecka je iné, ako tomu bolo v minulosti. Oveľa častejšie ide o vzdelané osoby, ktoré pracovali v rámci afganskej štátnej správy a ktoré sa obávajú represií zo strany postupujúceho Talibanu. Väčšina z nich má navyše v pláne dostať sa do Európy a Turecko považujú len za prestupnú stanicu.

Je EÚ pripravená?

V porovnaní s poslednou veľkou migračnou vlnou je EÚ rozhodne oveľa lepšie pripravená zvládať potenciálne migračné tlaky. Frontex, Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž má pre rok 2021 rozpočet vo výške 544 miliónov EUR, čo je viac ako akákoľvek iná agentúra EÚ. Na rozdiel od roku 2015, kedy vrcholila predošlá migračná vlna, je migračná politika EÚ dnes skeptickejšia. Vidieť to bolo nedávno na príklade Litvy, ktorá efektívne posilnila ochranu svojej hranice s Bieloruskom v reakcii na Lukašenkove snahy zneužiť migráciu k vyvolaniu tlaku na EÚ.

Napriek vyššie uvedenému vývoju je absolútne nevyhnutné, aby EÚ dokázala udržať v platnosti migračnú dohodu s Tureckom, v prípade, ak sa chce vyhnúť migračnej kríze podobnej tej z rokov 2014 a 2015. To nemusí byť úplne jednoduchá úloha, najmä keď sa Ankara v najbližších mesiacoch veľmi pravdepodobne ocitne pod dvojitým tlakom – narastajúcej migrácie a tiež domácej opozície. Turci sa navyše už v minulosti ukázali ako veľmi nevypočítateľný partner, keď začiatkom roku 2020 otvorili hranice pre utečencov do EÚ úplne, práve v snahe vylepšiť podmienky migračnej dohody. 

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie