KOMENTÁR: Namiesto Chorvátska stojíme v radoch na lanovku v Tatrách. Sme predsa zodpovední

tatry
V rade na kabínkovú lanovku z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso. 30.júl 2020. TASR/Milan Kapusta

Keď sa v polovici marca v rámci jarných prázdnin zhromažďovali v Jasnej lyžovaniachtiví Slováci, fotografie ľudí natlačených na seba v dlhých radoch rozdelili Slovensko na dva tábory. Na tých, ktorí takéto správanie odsudzovali a potom na tých, ktorí v tom rade na lanovku čakali. Dialo sa to totiž v čase zákazov a najprísnejších epidemiologických nariadení. 

Globálnu pandémiu tu nikto nebral vážne. 

O mesiac neskôr sme si uvedomili, že treba byť opatrní. Niekedy v polovici mája sa väčšie percento národa prirodzene rozlúčilo aj s dovolenkou v zahraničí. Náporom turistov utrpeli Tatry, veľké aj malé mestá a panenský slovenský vidiek, kde sa behom niekoľkých dní vybookovali termíny až do konca septembra. 

Trúfli si všetci. Aj Poliaci od susedov, aj bratia Česi a aj Maďari. Paradoxom sa stal fakt, že slovenčinu v tieto dni počuješ v Tatrách menej než inokedy. A čím bližšie k víkendu, tým intenzívnejšia jazyková bariéra sa vytvára.

Svet sa pasuje s denným prírastkom viac ako 200-tisíc nakazených novým koronavírusom a nám to stále tak nejak nedochádza. Balíme kufre a za vytúženým oddychom do hôr napriek všetkému odchádzame. 

V slovenských Tatrách teraz zažiješ počas turistiky obrovské rady turistov. Príroda dostáva zabrať

V marci sa k bezútešnému a bezohľadnému stavu Slovákov v lyžiarskom stredisku vyjadrila aj polícia. Varovala, aby sa nariadenia krízového štábu rešpektovali na najvyššej úrovni. Stane sa tak aj teraz?

Domáci v úzadí

Tatry sú fenoménom, ktorý odjakživa lákal turistov. Vo väčšine prípadov je ale pravidlom, že domáci si výstup na Rysy, Zelené pleso, lanovku na Lomničák či Aperol Spritz v Tatranskej Lomnici nikdy nevychutnali. Zbytočne. Takýto luxus si totiž dovoliť nemôžu a ani nechcú. Okres Kežmarok, ktorý dlhodobo patrí medzi regióny s najvyššou mierou nezamestnanosti na Slovensku, sa za posledné mesiace číselne posunul do červenej zóny ešte výraznejšie. Koronakríza k žalostnej situácii neprispela. 

Podľa štatistík ÚPSVaR sa v januári nachádzal suverénne na prvom mieste, dnes je na druhom a svoju pozíciu s júnovým číslom 18,29 % neopúšťa.

Pri rozhovoroch so Spišiakmi alebo Liptákmi, ktorí Vysoké Tatry roky obývajú, som sa stretla s pohŕdavými reakciami, týkajúcimi sa extrémneho budovania ale aj obyčajných výletov vo vlastnom regióne. Načo tam vraj pôjdu, keď ceny sú premrštené a v horách pre nich miesto aj tak nie je. 

Posledné víkendy si to už pravdepodobne povie takmer každý tretí Slovák. Pri pohľade na obrázky kilometrových zástupov čakajúcich na lístky, preplnené vrcholy aj tých najmenej atraktívnych a fyzicky najnáročnejších štítov, bezútešnú situáciu s parkovaním a znižujúcu sa úroveň gastra sa tým málo percentám, ktoré ostali doma, ani netreba čudovať.

Rúško vo vrecku

To len pre istotu, ak by niekto povedal, že si ho treba nasadiť. Ak sa tak stane, nasadíme si ho s vražedným pohľadom, že obmedzovať osobnú slobodu na dovolenke je nevhodné a príliš smelé. 

Vysoké a Nízke Tatry nie sú jediným preľudneným miestom, kde vírus teoreticky môže nadobudnúť účinnosť skôr, než sa stihneš dostať na rad k pokladni na pár predposledných lístkov. Turizmu sa darí aj v takej Banskej Štiavnici, kde by ti idúc po ulici ani nenapadlo, že svetom zúri globálna pandémia a otvorene sa hovorí o druhej vlne.

Za zmienku okolo slovenskej dovolenky a výberu miesta stojí ešte jeden detail. Nie, že by hot spoty a ich majitelia neinformovali o bezpečnostných pravidlách. Oni to robia. Všetko funguje podľa zákona. Pred reštauráciami, pri pokladničných okienkach ale aj pred vstupmi do budov či na kúpaliská odhodlane postavili dezinfekčné antivírusové spreje, na viditeľné miesta umiestnili nápisy, ktoré všetkých informujú o dištančných rozostupoch či povinnosti nosenia rúšok, no a my to všetko veľmi demonštratívne ignorujeme. 

Afganec Rafiullah o Slovensku: Tí, ktorí nemajú radi cudzincov, by mali pochopiť, že sme prišli krajinu rozvinúť, nie zruinovať

Na Rysoch, Chate pri Zelenom plese, na tajchoch pri Štiavnici, ani v rade na lanovku smerom na Lomnický štít si na seba a svoje okolie nedávame pozor. Argumentom naďalej ostáva, že exteriér si tieto opatrenia nevyžaduje. Na Slovensku sme zabudli, že ešte pred dvoma mesiacmi sme zo strachu pred nákazou nevytrčili z domu ani pätu. 

Dnes dovolenkujeme, víkendujeme a tvárime sa, že sa nič nedeje.

Podvedome sa čudujeme všetkým, ktorí sa rozhodnú vycestovať do zahraničia a intenzívne publikujú na sociálnych sieťach dovolenkové zážitky od mora. Keď sa však kamarátov spýtame, ako to v Chorvátsku v mestách a na plážach vyzerá, reakcie sú prevažne rovnaké. Pohoda. Málo ľudí, reštaurácie poloprázdne, všetci nosia rúška, na pláži sa opaľuje s domácimi. Nakazených navrátilcov je skutočne málo. 

To len my, zodpovední, sme ostali doma a šli sme sa postaviť do radu v Tatrách. Aby sme sa, nedajbože, nenakazili.

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech