Kým politici riešia domácnosti, drahé energie púšťajú žilou firmám (KOMENTÁR)

Autor je analytik a expert na energie.

Ceny energií v ostatných rokoch pravidelne plnia titulky médií. Hovorí sa o energetickej chudobe aj hrubých svetroch. Na účtoch domácností sa však toho už roky veľa nezmenilo. Za elektrinu, plyn a teplo platíme zhruba také isté sumy ako vlani, predvlani či rok predtým.

Dôvodom je masívne dotovanie cien. V prípade plynu a tepla štátnym rozpočtom, v prípade elektriny Slovenskými elektrárňami. Výsledok? Domácnosti majú u nás jedny z najnižších cien energií v EÚ.

Ani v tomto prípade však neexistuje obed zadarmo. Ceny, ktoré vidia domácnosti na faktúrach, síce už tretím rokom žijú vlastným životom mimo trhovej reality, ale sú iba jednou časťou celkového účtu. Na druhej strane štát kompenzuje energofirmy za to, že domácnostiam neúčtujú také sumy, aké im priznal regulátor ÚRSO. Vlani a predvlani takto vlády utratili štyri miliardy eur.

Inými slovami: časť obeda si domácnosti platia sami, na zvyšok obeda pozýva štát. Napríklad z peňazí, ktoré vyberie na transakčnej dani. Ale nebojte sa, milé domácnosti, novú daň neznášajú „ľudia“, platia ju predsa len a len podnikatelia.

Podniky v konkurenčnej nevýhode

Firmy to schytávajú aj z druhej strany. Kým domácnosti majú ceny energií umelo stlačené, podnikatelia platia za plyn a elektrinu výrazne viac než väčšina ich konkurentov v EÚ.

Rýchle orientačné porovnanie umožňujú dáta Eurostatu, v najčerstvejšom sete dostupné za druhý polrok 2024 (elektrina tu, plyn tam). Nech sa pozrieme na ktorýkoľvek segment medzi strednými a veľkými odberateľmi, či berieme do úvahy nominálne ceny alebo hodnoty podľa parity kúpnej sily, hlavný záver z porovnania je rovnaký: ceny na Slovensku sú vysoko nad priemerom dvadsaťsedmičky.

zdroj: Freepik

Dôvody? Jedna veta v tomto prípade na vysvetlenie nestačí.

V prípade elektriny zohráva rolu vysoká cena komodity daná tým, že sme súčasťou jedného cenového regiónu s Českom a Nemeckom, pričom ceny na našom trhu tlačí nahor aj prepojenie s deficitným Maďarskom a Balkánom. Ďalšou časťou vysvetlenia sú regulované poplatky, na čele s tarifou TPS, z ktorej sa donedávna financovali alobalové dotácie do uhlia, teraz ešte stále obnoviteľné zdroje a onedlho možno aj nový jadrový zdroj.

V prípade plynu porovnanie so zahraničím jasne vyvracia mýtus o lacnej komodite z Ruska. Ak je ruský plyn skoro za bagateľ, prečo mali slovenské firmy v minulom roku, keď k nám prúdil tranzitom cez Ukrajinu, jedny z najvyšších cien plynu v EÚ? A ak sa dodávky Gazpromu tak veľmi oplatia, prečo u nás vlády odvracali zdraženie plynu pre domácnosti miliardami eur?

„Čakal som takéto divadielko už pár mesiacov, budúcnosť ukáže pravdu," reaguje exminister Naď na pokus o zadržanie

Riešenie? Komplikované a obmedzené, no toto by mohol byť prvý krok

Rolu istotne zohráva aj konzervatívne správanie veľkej časti spotrebiteľov. Pokiaľ si na Slovensku mnohí odberatelia „fixujú“ cenu na dlhší čas, napríklad na rok dopredu, akékoľvek zdraženie či zlacnenie na trhu pocítia s oneskorením.

Slovensko preto v štatistikách medzi poslednými išlo s cenami hore a teraz medzi poslednými uvidí pohyb opačným smerom.

Riešenie? Komplikované a obmedzené, lúsknutie prstami to nebude. Prvým krokom by však mohlo byť opustiť politický fetiš, že jedinou témou v energetike sú ceny na faktúrach domácností a neotravovať serióznu debatu naratívom o nenažranom Západe a lacnom ruskom plyne. 

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.

Čítajte viac z kategórie: Ekonomika