Lenghart: Rusko už 80 rokov používa metódu teroru a správa sa ako agresívny alkoholik

Autor komentáru je vysokoškolský pedagóg, publicista a spoluzakladateľ Dobre.

Keď v roku 2014 Rusko anektovalo Krymský polostrov – čo v praxi znamená, že naň poslali svoje tanky a pod hrozbou zabíjania ukrajinských dedinčanov si ho jednoducho ukradli -, Ukrajina už bola rozdelená propagandou a vojenským nátlakom.

Útok či zakrývanie korupcie? Ruskom otriasla séria čudných požiarov

Takzvané „separatistické jednotky“, ktoré boli vytvorené miestnymi žoldniermi ochotnými za pár drobných strieľať do vlastných ľudí a nasadenými ruskými vojakmi v prestrojení, v tomto čase vytvorili dve odtrhnuté časti – takzvané republiky Donetsk a Luhansk. Ich vytvorenie bolo založené na občianskych nepokojoch a nepodložených tvrdeniach Ruska, že Ukrajina ako štát pácha systematickú genocídu na ruských občanoch.

Vojenské zločiny

Tieto ruské obvinenia sa však od roku 2014 ani raz nepotvrdili, a to ani za podmienok, že krajiny OECD mali na Ukrajine niekoľko stoviek pozorovateľov, ktorí cielene hľadali takéto zločiny – medzi pozorovateľmi boli aj vyslanci priamo z Ruska, ani oni sami nikdy nenašli žiadne dôkazy genocídy, a preto sa takéto obvinenia doteraz považujú za nepotvrdené, postavené na vode, ba dokonca až za účelové lži vytvorené kremeľskou propagandou.

Už v tomto čase sa identický scenár, aký sme videli v Donetsku a Luhansku, odohrával aj v Gruzínsku – štát mimo EÚ a NATO, ktorý si Ruská federácia rovnako láskavo všimla, a to ešte v roku 2008.

Odtrhnuté oblasti Gruzínska, ktoré rovnako ako Donetsk a Luhansk na Ukrajine Ruská federácia ovláda pomocou dosadených separatistických síl a ťažkej bojovej techniky, sa volajú Abcházko a Južné Ossetsko. Na oboch územiach došlo v roku 2008 k rovnakým vojenským zločinom ako aktuálne na Ukrajine.

Ruská federácia týmto spôsobom ovláda približne 20 % celého Gruzínska – pre porovnanie, je to približne, ako keby niekto Slovensku ukradol trnavský a nitriansky kraj.

Rovnaké scenáre vidíme v rôznych štátoch v okolí Ruskej federácie, vyvražďovanie obyvateľstva a vojenská stratégia založená na terore, rabovaní a používaní systematického znásilňovania žien (a niekedy aj mužov a detí) bola Ruskou federáciou použitá na Ukrajine v roku 2022, na Ukrajine v roku 2014, v Gruzínsku v roku 2008, v Čečensku v roku 1999, v Moldavsku v roku 1992, v Afganistane v roku 1980… a mohli by sme pokračovať minimálne k útoku na Poľsku v roku 1939.

Metóda destabilizácie a teroru

Rusko už osemdesiat rokov používa rovnakú techniku destabilizácie, anexie a teroru pre rozširovanie (alebo upevňovanie) svojho vplyvu v iných štátoch.

Najnovšie sa však v správach objavujú idey Ruskej federácie vrátiť sa do Moldavska, v ktorom Ruská federácia ovláda región Transnistria od roku 1992 – miestni separatisti v tom čase rovnakým spôsobom ako v Donetsku a v Luhansku v rokoch 2014 odtrhli časť územia obývaného ruskou menšinou a za vojenskej a technickej pomoci 14. ruskej armády vyhlásili „samostatnosť“.

Na muške Moldavsko?

Možné plány Ruskej federácie zahŕňajú potenciálny útok na Moldavsko, ktorý by bol prevedením totožný s útokom na Ukrajinu.

Rozdiel je však v tom, že Moldavsko je oveľa menšia krajina s jednou z najmenších armád celej Európy – v moldavskej armáde pracuje asi len 3 500 ľudí, pričom veľká časť z nich sú administratívni pracovníci, technici alebo mechanici a obsluha strojov. Moldavsko je prakticky bezbranná poľnohospodárska krajina.

Rusko ako agresívny alkoholik

Keď sme v roku 2014 hovorili o ruských útokoch na Ukrajinu, mnohí proruskí trolovia, socialistickí komentátori, samozvaní odborníci na slovanstvo a iní pomäteneci sa našim podozreniam vysmiali a považovali ich za úbohé a vzdialené realite.

Keď sme v roku 2021 hovorili o rastúcej hrozbe ruskej invázie na Ukrajinu, desiatky „ľavicových intelektuálov“, ako sa tu trollovia radi sami nazývajú, nás nazývali „vojnovými štváčmi“.

Pravda je však taká, že my všetci, ktorí už viac ako osem rokov upozorňujeme na vývoj situácie, len z histórie poznáme metodiku ruského vojska – a tá sa nezmenila minimálne od roku 1939.

Človek nemusí byť žiadny génius na to, aby si všimol, že sa Rusko vo svojej túžbe po expanzii a vo svojich metódach útlaku a teroru za posledné desaťročia nijako nevyvinulo a stále sa správa ako agresívny alkoholik, ktorého niekto akýmsi nedopatrením pustil k flinte.

Podobná rovnica?

Bude Moldavsko ďalšou Ukrajinou? Odpoveď zatiaľ nie je jednoznačná, ale riziko je už teraz obrovské. Nám zostáva len dúfať, že by sa v prípade rozšírenia konfliktu do Moldavska rovnaká (a snáď aj lepšia) pomoc, ako bola obetiam ruskej agresie poskytovaná doteraz, poskytovala aj ďalej.

Apropos, Moldavsko má približne 2.6 milióna obyvateľov, plus sa v ňom momentálne nachádza približne 200 000 utečencov z Ukrajiny.

Humanitárna a bezpečnostná kríza, ktorú Ruská federácia úmyselne vytvára svojím konaním, by sa tak znovu významne prehĺbila a zabezpečenie dodávok jedla a lekárskej starostlivosti by v tejto oblasti bolo ešte oveľa náročnejšie.

Ukrajine treba vrátiť mier a zaplatiť reparácie. Moldavsko a ostatné štáty treba nechať na pokoji.

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.