5 slovenských skanzenov, do ktorých by si mal tieto prázdniny zavítať

Linda Cebrová / 17. mája 2018 / Zo Slovenska

zdroj: Juraj Bukovcan/Laky Kucej
  • Slo­ven­sko sa môže po­chvá­liť uni­kát­nymi mies­tami, ktoré nám po­má­hajú spoz­nať ži­voty ľudí, ktorí sa v mi­nu­lých sto­ro­čiach ži­vili re­me­sel­nou prá­cou
  • Z ich ži­vota sa za­cho­valo len nie­koľko do­mov, pred­me­tov a ná­stro­jov, ktoré sa sú­stre­ďujú do miest­nych skan­ze­nov v rôz­nych re­gi­ó­noch
  • Do týchto sa ti ur­čite oplatí za­ví­tať a as­poň na chvíľu sa pre­niesť späť v čase

Vl­ko­lí­nec

Obec Vl­ko­lí­nec spadá pod miestnu časť Ru­žom­berka – Biely po­tok. Dnes patrí k naj­vy­hľa­dá­va­nej­ším a naj­výz­nam­nej­ším lo­ka­li­tám na ce­lom Slo­ven­sku, čo pred 20 rokmi uznalo aj UNESCO za­pí­sa­ním Vl­ko­línca do Sve­to­vého de­dič­stva ľud­stva. Celú obec tvorí spolu 45 pô­vod­ných do­mov v zru­bo­vej po­dobe, po­sta­ve­ných na ka­men­ných zá­kla­doch. Na tých vy­rástli hli­nené a dre­vené múry a šind­ľové stre­chy, ktoré ich za­kryli.

Ne­je­den dom tu zdobí omietka v pas­te­lo­vých far­bách a ma­leb­nosť Vl­ko­línca do­pĺňajú tiež oko­lité po­lia a lúky. Na roz­diel od nie­kto­rých iných skan­ze­nov je obec roz­kla­da­júca sa pod vr­chom Si­do­rovo do­dnes trvalo obý­vaná a ne­za­sa­huje do nej mo­derná ar­chi­tek­túra, čím je nie­len na Slo­ven­sku sku­točne uni­kátna.

Čič­many

Čič­many po­lo­žené v Ra­jec­kej kot­line sú jed­ným z miest, ktoré na Slo­ven­sku za­cho­vá­vajú po­dobu mi­nu­losti ži­vota, za­cho­vá­vajú kul­túru, ale aj ne­oby­čajné zvyky, ktoré u nás nie sú až také roz­ší­rené. V Čič­ma­noch ľu­dia na čierne domy ma­ľo­vali biele kresby, čím sa lí­šili od os­tat­ných obcí.

Mnohé domy sú pri­tom do­dnes obý­vané a tvo­ria sú­časť obce. Čič­many sú skan­ze­nom, no len čias­točne. Všetky pô­vodné za­cho­vané domy sú za­pí­sané v pa­miat­ko­vom úrade a v jeho zo­zname chrá­ne­ných sta­vieb. Na­priek tomu, že ide sú­časť Po­važ­ského mú­zea v Ži­line, vstup je voľný a bu­dovy sú prí­stupné ce­lo­ročne, lebo sú sú­čas­ťou prí­stup­nej ži­vej obce. Na­priek od­ľah­losti v nej žijú aj mladé ro­diny, mladí ľu­dia aj deti.

Mú­zeu orav­skej de­diny

Len 3 km od Zu­berca sa na po­ľane Bres­tová pod Zá­pad­nými Tat­rami na­chá­dza je­di­nečný skan­zen – Mú­zeum orav­skej de­diny. Jeho stre­dom pre­teká Stu­dený po­tok, na bre­hoch kto­rého je na plo­che pri­bližne 20 hek­tá­rov po­sta­vená de­dina – sú­bor cha­rak­te­ris­tic­kých ľu­do­vých sta­vieb z jed­not­li­vých orav­ských re­gi­ó­nov.

Mú­zeum sa tu za­čalo sta­vať už v roku 1967. Stavby v mú­zeu sú väč­ši­nou ori­gi­nály, ktoré pô­vodne stáli v rôz­nych lo­ka­li­tách na Orave. Boli od­kú­pené od pô­vod­ných ma­ji­te­ľov, ro­zo­braté, pre­ve­zené a po ošet­rení na­novo po­s­kla­dané v mú­zeu. Ob­jekty, ktoré ne­bolo možné zís­kať alebo pre­viezť, boli zase re­kon­štru­ované.

Mú­zeum slo­ven­skej de­diny

Ak chceš spoz­nať vô­bec naj­väč­šie mú­zeum ľu­do­vej ar­chi­tek­túry v prí­rode na Slo­ven­sku, tvoje kroky po­vedú do oko­lia Mar­tina. Práve tu Slo­ven­ské ná­rodné mú­zeum v ob­lasti Ja­hod­níc­kych há­jov vy­tvo­rilo Mú­zeum slo­ven­skej de­diny. Je pri­tom skvelo te­ma­ticky špe­cia­li­zo­vané na pre­zen­tá­ciu tra­dí­cií se­ve­ro­zá­pad­ného Slo­ven­ska, teda pre­dov­šet­kým Oravy, Ky­súc, Turca a Lip­tova.

Vyše stovka sta­vieb roz­miest­ne­ných na te­ri­tó­riu veľ­kosti tak­mer 30 hek­tá­rov ťa vtiahne do dru­hej po­lo­vice 19. sto­ro­čia a za­čiatku 20. sto­ro­čia. Ka­pl­nky a zvo­nice, dre­vený kos­to­lík z Rudna, stále funkčná krčma z Orav­skej Pol­hory, hos­po­dár­ske či tech­nické bu­dovy, nič z toho v Mú­zeu slo­ven­skej de­diny ne­chýba.

Mú­zeum lip­tov­skej de­diny

Pod juž­nými svahmi Zá­pad­ných Ta­tier stojí Mú­zeum lip­tov­skej de­diny Pri­by­lina, ktoré do­ku­men­tuje ľu­dovú ar­chi­tek­túru Lip­tova. Zau­jí­mave je aj tým, že sa za­čalo sta­vať v sú­vis­losti so za­pla­ve­ním roz­siah­leho úze­mia na zá­pad od Lip­tov­ského Mi­ku­láša pri vý­stavbe vod­ného diela Lip­tov­ská Mara.

Z je­de­nás­tich za­to­pe­ných obcí sem pre­niesli naj­výz­nam­nej­šie kul­túrne pa­miatky, ktoré dnes tvo­ria zá­klad expo­zí­cie mú­zea. Pô­vodné stavby boli ro­zo­brané na mieste vzniku a ich vzácne časti sa pre­viezli a osa­dili do pres­ných kó­pií pô­vod­ných ob­jek­tov. Vzniklo tak najm­lad­šie mú­zeum v prí­rode na Slo­ven­sku, Mú­zeum lip­tov­skej de­diny v Pri­by­line.

Pridať komentár (0)