Bratislava ukrýva históriu plnú zaujímavých starých názvov. Facebooková skupina vytvára slovník nárečia

Ak si si ešte stále nezvykol na zmeny názvov niekoľkých zastávok nášho hlavného mesta (zmena prišla minulý týždeň a podrobnosti si prečítaš TU), dnes ti popletieme hlavu ešte o niečo viac. Bratislavské noviny pravidelne prinášajú svojim čitateľom zaujímavosti z dávnej minulosti mesta a častokrát sa týkajú aj názvov ulíc a mestských častí.

Tie sa počas storočí menili spolu s obyvateľstvom, a vzhľadom k tomu, že sa tu miešalo niekoľko národností, názvy nie vždy boli slovenské. Neoficiálny bratislavský slovník si našiel aj cestu k domácim a na facebooku vznikla skupina s príznačným názvom Prešpurčina ešče nezgegla!

Dokument zdieľaného slovníka má dnes zatiaľ 300 slov a svojím kúskom môže prispieť každý (priamo TU). Okrem toho, že domáci dali novej generácii vedieť, že Lamač sa kedysi volal Blumenau, Dlhé diely Longitál, Prievoz Feriba, Lido Elýzium či Tehelné pole Ciglfeld, dozvedia sa aj to, že Rybné námestie kedysi nazývali Fišplacom, PKO Pekáč alebo prečo sa všetko možné navôkol Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave nazýva „U dvoch levov“.

Známa Patrónka dostala svoje pomenovanie podľa továrne na výrobu nábojov (teda patrónov), ktorú v 70. rokoch 19. storočia postavil bratislavský podnikateľ Juraj Roth. V čase vojny sa tu vyrábali milióny nábojov denne a boli nimi zásobované vojská v Anglicku, Belgicku či Austrálii. Hoci továreň už koncom 30. rokov minulého storočia zatvorili, názov zostal zachovaný. Na rozmach tejto časti mesta a jej názov Westend si v svojom rozprávaní pre Bratislavské noviny takto spomenul Viliam Horniak.

Veľmi zaujímavý je napríklad aj príbeh časti Lamač. Je to dokonalá legenda, ktorá popisuje dávne majetky pánov, obývanie Chorvátmi, bitku pri Moháči aj pomýlené umiestnenie. Predchodcami Lamače teda mohli byť názvy ako Krabatendorff, Blumenau, Plamenau alebo maďarsky Lamocz, Lamacs. Pravdu o tom, ako to bolo prezradia už len historici.