Európska komisia spustila anketu o zmene letného a zimného času. Zahlasovať môžeš aj ty

  • Európsky parlament pred časom diskutoval o potrebe zrušiť zmeny letného a zimného času
  • Výskumy totižto dokázali, že tieto zmeny významne nepriaznivo vplývajú na organizmus človeka
  • Európska komisia sa rozhodla opýtať obyvateľov, čo si o zmenách myslia
sonja-langford-357-unsplash
Unsplash
  • Európsky parlament pred časom diskutoval o potrebe zrušiť zmeny letného a zimného času
  • Výskumy totižto dokázali, že tieto zmeny významne nepriaznivo vplývajú na organizmus človeka
  • Európska komisia sa rozhodla opýtať obyvateľov, čo si o zmenách myslia

Vo februári tohto roka bolo jednou z tém zasadnutia Európskeho parlamentu aj zrušenie pravidelnej zmeny medzi zimným a letným časom v marci a októbri počas roka. Významným argumentom, na základe ktorého sa čas vlastne v minulosti začal meniť bolo, že je to väčšmi prospešné pre ekonomiku krajín, čo sa však v priebehu rokov nepreukázalo. Zmeny majú svojich obhajovateľov aj kritikov. Viac si prečítaš TU.

De­väť európ­skych uni­ver­zít pre­uká­zalo škod­livé účinky zmien času na ľud­ský or­ga­niz­mus. Ok­rem toho, že sa „roz­bi­tie“ spán­ko­vého ná­vyku môže pod­pí­sať pod spus­te­nie ge­ne­ticky pod­mie­ne­ných cho­rôb, mno­hým sa spája s mig­ré­nou, trá­via­cimi prob­lé­mami, úna­vou, de­z­orien­tá­ciou či do­konca in­far­ktom. O tom, ako samotní obyvatelia Európy súčasnú situáciu vnímajú, sa EK rozhodla preskúmať v jednoduchom online dotazníku a zapojiť sa môžeš aj ty.

Anketa obsahuje niekoľko krokov. V úvode Komisia vysvetľuje vytvorenie ankety na základe množstva podnetov od značného počtu občanov, potom nasleduje vypĺňanie základných informácií o hlasujúcom, samotné hlasovanie v piatich jednoduchých otázkach (viď. obrázok) a nakoniec aj priestor pre prílohy a obšírnejšie poznámky k téme.

Tak čo? Zahlasuješ aj ty? Môžeš tak spraviť priamo TU. Čas máš do 16. augusta.

Od 80. rokov

Komisia informuje, že vo väčšine členských štátov Únie je letný čas dlhoročnou tradíciou. Siaha do obdobia prvej a druhej svetovej vojny, resp. ropnej krízy neskôr v sedemdesiatych rokov. Hlavným cieľom krajín bolo vtedy napríklad šetriť energiu, ale aj zabezpečiť bezpečnú cestnú premávku, viac príležitostí na oddych vďaka dlhším večerom alebo zosúladenie so susednými štátmi či hlavnými obchodnými partnermi. Letný čas v Európskej únii oficiálne funguje od 80. rokov.

Dostupnosť denného svetla sa líši v závislosti od geografickej polohy jednotlivých členských štátov EÚ. Napríklad na severe sú zimy tmavé s nedostatkom svetla, letá sú naopak svetlé a s krátkymi nocami. A práve to je dôvodom, prečo napríklad Fínsko listom žiadalo, aby sa od zmien zimného a letného času upustilo, či Litva o posúdenie fungujúceho systému s cieľom zohľadniť regionálne rozdiely a zemepisnú polohu jednotlivých členských štátov.

Čo hovoria odborníci

Na túto tému samozrejme diskutujú aj odborníci a počas rokov fungovania systému došlo k niekoľkým významným záverom sledovania. Celková úspora energie, ktorá bola jedným z hlavných cieľov zavedenia zmien času je zanedbateľná, nové technológie si poradili aj s obavami poľnohospodárov o narušenie rytmu hospodárskych zvierat.

Vplyv letného a zimného času na bezpečnosť na cestách sa oficiálne nepotvrdil a zatiaľ čo jednoznačné dôkazy o celkových vplyvoch na ľudský organizmoch tiež nie sú známe, vieme, že letný čas má na zdravie obyvateľov Európy pozitívny dopad.

Zdroj: ec.europa.eu

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK