Bežný vitamín môže brzdiť nástup demencie už roky vopred. Väčšina populácie ho má kriticky málo

Odborníci dlhodobo upozorňujú, že proces, ktorý vedie k demencii, sa začína niekoľko rokov pred prvými príznakmi. Práve v tomto období, keď sa človek cíti zdravý, produktívny a bez obmedzení, vzniká najväčší priestor niečo ovplyvniť.

Na túto často prehliadanú fázu sa zamerali vedci z University of Galway. Ich výskum priniesol zistenie, ktoré mení pohľad na prevenciu.

Čo zistila štúdia počas 16 rokov?

Vedci z University of Galway sa nesústredili na ľudí, ktorí už mali problémy s pamäťou. Vybrali si 793 zdravých dospelých, bez akýchkoľvek príznakov demencie, s priemerným vekom 39 rokov. Odobrali im krv a zmerali hladinu vitamínu D. Potom ich nechali ísť.

O šestnásť rokov neskôr im vyšetrili mozog pomocou PET skenov a výsledok mnohých prekvapil. Ľudia, ktorí mali v strednom veku vyššiu hladinu vitamínu D, vykazovali výrazne nižšie množstvo tau proteínu v mozgu. A práve tau proteín patrí medzi hlavné znaky Alzheimerovej choroby, najčastejšej formy demencie.

„Táto štúdia ukazuje súvislosť medzi vyššími hladinami vitamínu D v strednom veku a nižšou záťažou abnormálnym tau proteínom v mozgu, ktorý je markerom Alzheimerovej choroby. Vitamín D v strednom veku by mohol byť dôležitým faktorom ochrany budúceho zdravia mozgu,“ uviedla spoluautorka štúdie Emer McGrath.

„Tieto výsledky sú sľubné, pretože naznačujú súvislosť medzi vyššími hladinami vitamínu D v ranom strednom veku a nižšou záťažou tau proteínom o 16 rokov neskôr. Stredný vek je obdobím, kedy môže mať úprava rizikových faktorov väčší vplyv,“ uviedol spoluautor štúdie Dr. Martin Mulligan.

Zaujímavé však je, že rovnaký vzťah sa nepreukázal pri amyloide beta, ktorý takisto súvisí s Alzheimerovou chorobou. Vitamín D tak pravdepodobne neovplyvňuje všetky mechanizmy ochorenia rovnako.

„Tieto zistenia podporujú potrebu klinických skúšok, ktoré určia, či by dopĺňanie vitamínu D u mladších dospelých mohlo oddialiť nástup demencie alebo jej pomôcť predchádzať,“ uviedla McGrath. Treba však dodať, že vedci merali hladinu vitamínu D iba raz a výskum nedokazuje priamu príčinu.

Ako získať dostatok vitamínu D

Vitamín D si väčšina ľudí spája s kosťami. Lenže to je len malá časť jeho skutočnej úlohy. Tento vitamín zasahuje do fungovania imunity, ovplyvňuje zápalové procesy v tele a významne sa podieľa aj na činnosti nervového systému. Mozog ho využíva pri ochrane neurónov aj pri prenose signálov.

Hladina vitamínu D predstavuje jeden z najdôležitejších ukazovateľov celkového zdravia. Väčšina ľudí si myslí, že ho má dosť, no realita ukazuje opak. Veľká časť populácie trpí jeho deficitom. Aj v spomínanej štúdii z University of Galway mala nízku hladinu vitamínu D približne tretina účastníkov. Ako ho teda získať?

Prvá vec, ktorá napadne každého, je slnko. Telo si dokáže vytvoriť vitamín D pomocou UV žiarenia. Lenže tu prichádza zásadné upozornenie. American Academy of Dermatology neodporúča zámerne sa vystavovať slnku bez ochrany len kvôli vitamínu D. Dôvod je jednoduchý. UV žiarenie poškodzuje pokožku a zvyšuje riziko rakoviny kože.

Vitamín D však môžeš získať aj zo stravy. Nachádza sa najmä v mastných rybách, ako sú losos, makrela alebo sardinky. Menšie množstvo obsahujú vaječné žĺtky či pečeň. Dôležitú úlohu dnes zohrávajú aj fortifikované potraviny, teda tie, do ktorých sa vitamín D pridáva. Patria sem napríklad mlieko, raňajkové cereálie alebo rastlinné nápoje.

Podľa Examine sa odporúčaná denná dávka pre väčšinu dospelých pohybuje približne medzi 1 000 až 2 000 IU. Horná hranica, ktorú by si nemal dlhodobo prekračovať, sa pohybuje okolo 4 000 IU denne. Pri vyšších dávkach už riskuješ vedľajšie účinky, ako slabosť, nevoľnosť, či zvracanie.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing