Grafický dizajnér Tomáš vďaka slovenskej výšivke žne úspechy aj vo svete

Si grafický dizajnér, ktorému učarovala tradičná ľudová výšivka. Čím ťa prvýkrát zaujala? Kedy si sa rozhodol tieto vášne prepojiť?

Vzory na slovenských ľudových krojoch sa mi páčili vždy, no bližšie som sa o ne začal zaujímať až počas semestra v Istanbule. Tam moji tureckí spolužiaci často pracovali s ich ornamentmi a ja som si povedal, že také niečo môžem urobiť aj s našimi výšivkami. Bol to aj čas, kedy som si musel vybrať tému svojej diplomovky, a tak som sa začal orientovať práve týmto smerom a hľadal cestu, ako tie vzory priniesť do súčasnosti.

Pôvodne si študoval marketingovú komunikáciu. Čo ťa priviedlo ku grafickému dizajnu?

Už počas štúdia marketingovej komunikácie som sa venoval grafickému dizajnu a bavilo ma to oveľa viac ako prednášky v škole. Celkovo som bol sklamaný z úrovne a smerovania vtedajšej katedry, a tak som začal rozmýšľať, ako by sa to dalo zmeniť, aby som zbytočne nestratil ďalšie roky len kvôli získaniu titulu. O ten mi ani nikdy nešlo, dôležité pre mňa bolo sa niečo nové naučiť. Keď som teda dokončil bakalára, skúsil som sa prihlásiť na grafický dizajn do Zlína a vyšlo to. A myslím, že to bolo dobré rozhodnutie, lebo až tam ma škola začala naozaj baviť a vedel som, že toto chcem v živote robiť.

zdroj: Tomáš Kompaník

zdroj: Tomáš Kompaník

Tvoja kniha AHA, ktorá prezentuje tradičnú slovenskú výšivku v štýle súčasného dizajnu bola pôvodne tvojou diplomovou prácou. Aké postupy si pri práci používal? Tušil si, že tento projekt bude mať taký úspech?

Vôbec som nič také nečakal. Prvotný plán bolo zoštátnicovať, ale tak, aby to nebola len povinná diplomovková jazda, ale niečo, pri čom sa naučím čosi nové. Nepočítal som s tým, že by sa raz kniha vydala vo väčšom náklade, a tak som tam povymýšľal také veci, ktoré bežne v jednej knihe pokope nenájdete. Laserové výseky, ktoré mali pripomínať dierkovanú techniku vyšívania, zlaté a strieborné papiere, ktoré zase mali odkazovať na vyšívanie drahými niťami alebo otvorené šitie knihy, ktoré malo odhaliť ručnú prácu.

Kniha má za sebou už množstvo ocenení ako napríklad berlínsku cenu RED DOT či ocenenie Najkrajšia česká študentská kniha. Prečo si sa rozhodol vydať ju?

Lebo mi bolo ľúto, ak by po toľkej práci mala ostať iba v mojom šuflíku. Už keď získala ocenenie Najkrajšej študentskej knihy, začalo sa o nej písať a mne sa ľudia ozývali, že by bolo fajn, keby kniha vyšla aj vo väčšom náklade. Tak som začal hľadať vydavateľstvo, no nikto do toho nechcel ísť. Rozhodol som sa ju preto vydať sám.

Čo bolo najnáročnejšie na vydávaní tejto knihy? Čo ti pomohlo získať dostatok finančných prostriedkov spojených s nákladmi?

Vôbec sa zorientovať v knižnom svete. Učil som sa za pochodu všetko ohľadom tlače, propagácie, účtovníctva. A veľakrát som narazil, ale aspoň som sa poučil z vlastných chýb a dnes už viem, ako to všetko chodí. Kniha bola technicky náročná a dlho mi trvalo zohnať tlačiarne, ktoré sú schopné ju vyrobiť. Odmietli ma desiatky. Nakoniec som jednu našiel a s pomocou grantu, vlastných úspor a nakoniec aj crowdfundingovej kampane som dal dokopy aj peniaze.

Kniha bola vystavovaná v rôznych krajinách po celom svete. Čím podľa teba tak oslovila ľudí?

Myslím, že svojím technickým spracovaním a uchopením témy. Ľudová tvorba bola u nás vnímaná ako niečo „posvätné“, čo vidíme len v múzeách alebo na festivaloch. V knihách zase boli výšivky prezentované štýlom: fotka, popisok. Ja som sa snažil nájsť v tých tvaroch niečo súčasné, spájal som ich do netradičných kompozícií, menil farby.

zdroj: Tomáš Kompaník

Už je to pár rokov, čo vlastníš značku Ahaslovakia, pod ktorou predávaš produkty s ľudovými motívmi. Ako sa na tento biznis dívaš s odstupom času? Je značka úspešná?

Ahaslovakia je moja srdcovka a záľuba. Vznikla pri vydaní prvej knihy pred štyrmi rokmi a ešte stále to nie je úplne vyprofilovaný projekt, hľadám cestu, ktorá bude pre značku najlepšia. Minulý rok som sa venoval skôr textilu, vznikli nové tričká a ponožky. Tento rok to bude viac o knihách. Ak všetko pôjde podľa plánu, tak by mali tento rok vyjsť až štyri. Myslím, že sa značke darí, našla si svojich fanúšikov, má kopec stálych zákazníkov, dokáže si na seba zarobiť a hlavne ma to baví.

Tento rok ti vyšla kniha AHA – Hádanky. Ako vznikala a čím je špecifická?

Ja som sa na začiatku roka zaviazal, asi v rámci nejakého „predsavzacieho opojenia“, že musím spraviť novú knihu. V antikvariáte som dávnejšie našiel starú knihu slovenských ľudových hádaniek a veľmi ma zaujala. Zistil som, že neexistuje novodobejšia varianta, tak som sa rozhodol, že ju spravím sám. Vybral som si tie, ktoré sa mi najviac páčili a boli by zrozumiteľné aj pre súčasnú generáciu, pridal do nej moje ilustrácie inšpirované ľudovými vzormi a kniha bola na svete. Navyše som sa do tejto témy ponoril a rozhodol sa, že budem pokračovať aj inými slovesnými útvarmi, ako sú príslovia, porekadlá, pranostiky… Takže hádanky sú vlastne prvé v poradí edície „slovenské ľudové“.

zdroj: Tomáš Kompaník

Venuješ sa momentálne aj iným projektom? Koľko tvojho času zaberá podnikanie a koľko práca dizajnéra?

Pracujem ako grafický dizajnér na voľnej nohe. Mám svojich stálych aj jednorazových klientov. Momentálne som dokončil dizajn limitovanej edície plechoviek piva Šariš a práve teraz pracujem na vizuálnej komunikácii folklórneho festivalu Východná. Tento typ práce mi zaberá najviac môjho pracovného času a preto mi na Ahaslovakia nezostáva toľko času, koľko by som si predstavoval.

V súčasnosti veľa mladých šikovných ľudí odchádza za prácou do zahraničia. Láka to aj teba alebo plánuješ ostať na Slovensku?

Odísť do zahraničia bol môj celoživotný plán (smiech). Nie kvôli tomu, že si myslím, že tu je zle, ale kvôli chuti spoznávať nové miesta. Už cez vysokú školu som každé leto odišiel na niekoľko mesiacov preč a myslel som si, že po štátniciach odídem natrvalo. Ale vďaka knihe sa to začalo zamotávať a ja som ostal. Postupne som sa ale začal utvrdzovať v tom, že tu chcem ostať, no sám sebe som sľúbil, že budem cestovať tak často, ako sa len bude dať. Na Slovensku je kopec šikovných ľudí a som rád, že ostali a pokúšajú sa ho robiť lepším, krajším, poctivejším a hlavne slušnejším.