Horehronský viachlasný spev je oficiálne zapísaný v UNESCO. Čo na to mladí Horehronci?

  • Do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO pribudol Horehronský viachlasný spev
  • 7. decembra o tom rozhodla porota Medzinárodného výboru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO
  • Mladí Horehronci sú na zápis patrične hrdí
spev-horehronie-unesco
YouTube
  • Do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO pribudol Horehronský viachlasný spev
  • 7. decembra o tom rozhodla porota Medzinárodného výboru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO
  • Mladí Horehronci sú na zápis patrične hrdí

Až do 6. decembra sme mali v zozname UNESCO zapísané štyri prvky. Ako prvá sa doň dostala v roku 2005 Fujara – hudobný nástroj a jeho hudba, v roku 2013 Terchovská muzika, o dva roky na to Gajdošská kultúra a v roku 2016 to bolo spolu s Českou republikou Bábkarstvo. Od 7. decembra sa však môžeme tešiť z rozhodnutia Medzinárodného výboru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO, ktoré do zoznamu zaradilo šiesty slovenský prvok – Horehronský viachlasný spev.

Poučka hovorí, že tento spev je charakteristický intenzívnymi hrdelnými prejavmi s veľkou nosnosťou do diaľky a dobre počuteľnými viachlasnými súzvukmi. Zložito napísané, no ľahko pochopiteľné. Je typický najmä pre oblasť Horehronia, obec Polomka, Závadka nad Hronom, Heľpa, Pohorelá, Šumiac, Vernár a Telgárt. Súčasťou nominácie o zápis bolo aj nasledujúce video, ktoré krásu spevu (dnes už známu aj vďaka projektu Zem spieva a zoskupeniu Horehronskí chlopi)  naplno ukazuje:

Z viac než tridsiatky nominácií komisia vyberala tentokrát na juhokórejskom ostrove Jeju a našu delegáciu vedie predseda Rady Ministra kultúry na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva, Juraj Hamar, ktorý je zároveň generálnym riaditeľom SĽUK´-u a Ľubica Voľanská z Ústavu etnológie SAV, expertka na nehmotné kultúrne dedičstvo. A ako tento úspech vnímajú mladí Horehronci?

Oliver, Brezno: „Určite sa z toho teším, naše tradície sú krásne a takto sa o nich a o našom kraji dozvie aspoň viac ľudí, snáď aj mimo Slovenska, čo by na druhej strane mohlo pritiahnuť viac turistov.“

Matúš, Šumiac: „Myslím, že je to niečo unikátne a jednoducho to patrí do UNESCA. Navyše to vystihuje našu kultúru a tradície. Hlavne sa to veľmi dobre počúva!“

Erika, Čierny Balog: Čo si o tom myslím? Hmm…je to určite súčasť nášho kultúrneho dedičstva takže má svoje miesto v UNESCU. Pre mňa osobne je to symbol môjho rodného kraja a aj napriek tomu, že som mladý človek ktorý žije v hlavnom meste, sa stále vraciam domov a keď počujem ľubozvučný mužský spev vždy sa vo mne niečo pohne, cítim v sebe hrdosť, že pochádzam z tohto kraja!“

Michal, Brezno:  „Horehronie ako svoj domov milujem, takže táto správa ma naozaj potešila a som na to aj tak trochu hrdý. Kto ich ešte nepočul naživo, naozaj odporúčam. Zimomriavky zaručené.“

Tomáš, Braväcovo: Najmä pre ďalšie generácie je veľmi dôležité, aby sa na ľudové tradície kládol obrovský dôraz. A to je jedno, či pri tanci, speve, alebo tradičných remeslách. Horehronské piesne sa vyznačujú hlavne ťahavými tónmi piesní ako aj viachlasmi. Aj tým je naša oblasť jedinečná spomedzi všetkých regiónov Slovenska a aj preto som rád, že do nej patrím.“

Zdroj: SĽUK/TS

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech