Národná hrdosť Slovákov utrpela. Už ani naše lokálne potraviny nemajú dokonalú kvalitu

Nie je to tak dávno, čo bol vykonaný historicky prvý test potravín predávaných pod rovnakým názvom a značkou u nás a v zahraničí. Výsledky ale vôbec neboli povzbudzujúce, a tak sa vykonala aj druhá fáza testovania. Tá však nedopadla o nič lepšie,dokonca sme sa dočkali výsledkov, ktoré boli horšie ako v prípade prvého testovania.

Porovnanie 33 vybraných produktov predávaných pod rovnakým názvom a rovnakou značkou na Slovensku a v Rakúsku ukázalo nepotešujúce výsledky. Bez významného rozdielu kvality obstálo len 6 výrobkov. Malé rozdiely, ktoré v menšom rozsahu ovplyvňujú kvalitu, sa objavili v 11 výrobkoch a väčšie rozdiely, ktoré značne ovplyvňujú kvalitu, boli zistené v prípade 16-tich výrobkov.

Mnohými milovaný čokoládový puding Dr. Oetker neprešiel senzorickými vlastnosťami, zložením ani označením. V Rakúsku si tak varia puding v ktorom je kakao, no my sa musíme uspokojiť len s odtučneným kakaovým práškom. Vo veľkom testovaní neobstála ani špecialita mnohých študentov – mrazená pizza Ristorante. Tá má u nás 17 % syru mozarella a 5 % eidamu s prídavkom v podobe paradajok a paradajkového koncentrátu. V Rakúsku sa môžeme baviť o 21 % plátkovej mozzarely, 21 % syru eidam, 21 % paradajkového pretlaku a 8,3 % koktejlových paradajok.

Problém mali aj raňajkové cereálie Nesquik, ktoré majú namiesto 13,4 % čokoládového prášku len 3,4 %. Okrem toho vo výživových hodnotách boli zistené rozdiely vo všetkých zložkách, vrátane deklarácie vitamínov a minerálnych látok.

Problém však nie je len s jedlom, najnovšie sa musíme zmieriť s tým, že ani to, čo pijeme, neoplýva prílišnou kvalitou. Fanta u našich západných susedov nielenže inak chutí, má aj kvalitnejšie zloženie a lepšie sa ukázala aj vo fyzikálno-chemických analýzach.

Ďalšou ranou pod pás, predovšetkým pre milovníkov mäsa, je fakt, že dobre to nemusí vyzerať ani s našimi lokálnymi potravinami. Slováci totižto najnovšie nemôžu veriť už ani spišským párkom. Z mäsových výrobkov takisto neobstál Berger – morčacia šunka a welness bravčová šunka.

Zatiaľ čo šunky pohoreli v obsahu bielkovín a mäsa, spišské párky na plnej čiare pohoreli v ich farebnom spektre, ktoré je postavené len na umelých farbivách. Spišské párky by totiž mali mať prirodzene načerveno sfarbenú šťavu. Tú má zabezpečiť výlučne kombinácia sladkej a pálivej papriky.

Moderná doba však so sebou prináša aj výrazne uľahčenie výroby, kedy sa namiesto pravej červenej papriky dá použiť aj pravé umelé farbivo E120 košenila, teda kyselina karbínová. Toto farbivo sa vyrába z chrobáka, ktorý žije v Strednej a Južnej Amerike.

Takže aj v spišských párkov môžeme najnovšie nájsť kúsok exotiky. Ako by povedali naši starí otcovia, ktorí vyrástli na šunkách a párkoch kvality hodnej kráľovnej Alžbety – za socializmu sme mali aspoň čo jesť.

O stanovisko k nevyhovujúcej kvalite spišských párkov sme požiadali aj ich výrobcov. Odpovede sme sa dočkali len od spoločnosti Mecom.

„Spoločnosť MECOM GROUP s.r.o na základe medializovanej informácie o údajnej nekvalite zaručenej tradičnej špeciality Spišské párky odoberie za účelom preverenia kvality vzorky predmetného výrobku a aj používanej koreninovej zmesi za účelom stanovenia údajného porušenia zadefinovaných kvalitatívnych parametrov. V súčasnej dobe spoločnosť  MECOM GROUP čaká na predloženie výsledkov vyšetrení z akreditovaného laboratória, na základe ktorých bol výrobok vyhodnotený ako nevyhovujúci,“  vyjadrila sa pre Startitup brand manažérka spoločnosti Mecom – Mariana Trstíková

Pravda je taká, že množstvo našich aj zahraničných výrobcov už dlhý čas nikto nekontroloval a veľmi okato sa odtrhli z reťaze. Asi sa musíme zmieriť s tým, že nálepka poctivá receptúra a pravá chuť stále nezaručuje, že napríklad párky, ktoré sú v Bruseli dokonca zapísané ako zaručená tradičná špecialita, budú obsahovať dostatok mäsa. To, že množstvu mäsa na etikete neradno veriť, dokázal aj tohtoročný test salámy herkules. Výrobca tejto salámy pod značkou Tesco to prestrelil najviac. Namiesto propagovaných 134 gramov nameralo laboratórium v produkte len 113,2 g mäsa.

V znamení nízkych nákladov a vysokých ziskov si tak v produktoch, ktoré denne vkladáme do košíkov, nájdeme často rôzne farbivá, dochucovadlá a nežiadúce prímesi.

Aj keď štát už dlhšiu dobu nabáda ľudí, aby si kupovali lokálne produkty a vyhýbali sa dovozu, zjavne to nie je spôsob, ako sa vyhnúť rôznym „prilepšovákom“ v potravinách. Kauzy ako vyššie zmienené spišské párky výrazne naštrbujú dôveru voči domácim výrobkom. Podľa porovnávacích testov sa zrejme naozaj musíme spoliehať na nákup vybraných produktov v Rakúsku alebo si pracne vyberať tie naozaj poctivé od slovenských výrobcov.

zdroj:mpsr.sk