Takto vyzerá detstvo snov. Slovenka vyrazila s rodinou na ročnú plavbu po Atlantiku

Dana je síce z Košíc, no už pred rokmi ho vymenila za šíry svet. Najprv Taliansko, potom Francúzsko a napokon… celý Atlantik. Spolu s francúzskym manželom Brunom milujú cestovanie, no nie len tak hocijaké. Namiesto hikingu či lietania sa radšej prepravujú obľúbenou plachetnicou. K tejto záľube Danu priviedol práve manžel, ktorý odmalička miluje plachtenie, a aj ona sa do spoznávania morí, pobreží a marín zamilovala.

Dnes už necestujú len romanticky vo dvojici, ale spoločne s ich deťmi Alexisom a Thaliou. Tí teraz spoznávajú morské živočíchy a vzdialené kúty sveta, čo je oveľa lepšie ako biológia či geografia v škole. Mnohí by si povedali, že rodinný život a plavba loďou jednoducho nejdú dokopy, no oni sú dôkazom, že sa to dá. Svoju prvú plachetnicu si kúpili už v roku 2013 a pomenovali ju po morskej víle Néréide. Stala sa tak akýmsi ich ďalším dieťaťom a dlho ich sprevádzala na výletoch po mori.

Druhá plachetnica pribudla vlani, keď sa Dana s manželom rozhodli, že si splnia svoj obrovský sen a preplávajú Atlantik. Konkrétne sa vydali z Francúzska cez Kanárske a Kapverdské ostrovy do Martiniku a potom späť domov cez Bermudy. Na túto dlhú ročnú výpravu preto potrebovali pohodlnejšiu loď, ktorú nazvali Sofia, pričom sa inšpirovali gréckou mytológiou. O svojom dobrodružstve sa Dana rozhodla blogovať a po vzore moreplavcov si začala písať online Námornícky denník.

Napriek tomu, že to znie ako absolútna idylka, vziať si na rok voľno od práce, zamávať parížskemu bytu a užívať si rok čistú slobodu na vlnách, má to aj svoje riziká. Rok je dlhá doba a treba byť pripravený na všetko. Bezpečnosť je na prvom mieste, treba mať dobre pripravenú lekárničku do každej situácie, ktorá na lodi môže nastať, a všetky orientačné a navigačné pomôcky a dostatok vody a jedla. Absolvovali totiž už aj dvojtýždňovú plavbu bez prerušenia.

Ak je to nevyhnutné, posádka si svoje zásoby, rovnako ako naftu, dopĺňa v prístavoch, čo im zároveň umožňuje spoznávanie nových miest a prírody. „Nakupujeme v miestnych potravinách, malých supermarketoch či na trhoch, niekedy nám predajú domáci to, čo vypestovali alebo ulovili. Jedávame najčastejšie cestoviny a rizotá na rôzne spôsoby. Ak nám miestny rybár ponúkne homára, neváhame. Ceny sú s Parížom neporovnateľné,“ uviedla Dana pre magazín Apríl.

Rodičia dvoch detí pri plavbe dbajú najmä na bezpečnosť a nič nenechávajú na náhodu. Pri plánovaní plavby sa orientujú podľa počasia a bezpečnostných opatrení, na lodi majú záchranný čln, satelitný telefón aj špeciálne zariadenie EPIRB, ktoré vysiela umiestnenie lode v prípade mimoriadnej udalosti. Núdzový signál spustí vyslanie prieskumného lietadla a najbližšia loď v okolí má povinnosť zachrániť posádku.

„Najväčším rizikom na palube lode je snáď práve pád cez palubu. Dostať človeka naspäť na palubu nie je jednoduché. Tieto nehody sa paradoxne nestávajú pri zlom počasí či zložitých manovrách, ale pri relaxe. My sme sa rozhodli byť stále istení s výnimkou úplneho bezvetria a v kokpite. Naše postroje sú kvalitné a „linky života“ (lifeline) inštalované pozdĺž celej lode tak, aby neobmedzovali voľnosť pohybu,“ píše Dana na svojom blogu.

Pobudnúť rok v interiéri o veľkosti 40 metrov štvorcových sa zdá byť výzva, no výhľady na horizont, čarovné pobrežia a azúrové vody sú dostatočná kompenzácia. Prekvapivo však rodina neprežíva ponorkovú chorobu a počas plavby už spoznali už niekoľko podobných dobrodruhov vrátane Slovákov a Čechov. Za sebou už majú polovicu cesty a navštívili napríklad Kanárske ostrovy, Bahamy či Barbados. Aby boli zážitky z plavby ešte intenzívnejšie, Dana sa rozhodla spraviť si potápačský kurz.

Slovenska chce zdieľaním svojho dobrodružstva vyvrátiť domnienky, že plavba jachtou je len pre bohatých. V skutočnosti je to vraj podobné ako s autami a záleží na tom, pre akú loď sa rozhodneš a aký luxus si chceš dopriať, či chceš vlastného kapitána či ako sa chceš na palube stravovať. Čo sa týka paliva, plachetnici ho veľa netreba, keďže hlavným palivom je vietor a prúd. V prípade Dany a Bruna ich táto ročná plavba vyjde približne štvrtinu toho, čo ich stojí rok v Paríži.

„Z môjho pozorovania sa mi zdá, že vo výhode sú skôr tí, čo majú menej, než viac. Ľahšie sa im opúšťa všetko to pohodlie, ktorým sme dnes obklopení. Často počúvam, čo všetko by kto urobil, ak by bol bohatý. Myslím si, že na to, aby si človek plnil sny, nemusí byť bohatý. Niekedy naozaj stačí len prehodnotiť priority,“ tvrdí Dana a dokazuje tak, že aj na pohľad neuskutočniteľné veci sa môžu stať realitou.