Thajsko nie je len o sexturizme a lacných drinkoch

  • Obľúbená destinácia Slovákov skrýva v sebe množstvo zaujímavých miest 
  • V rozhovore s blogerkou Ivanou Grešlíkovou sa dozvieš, ktoré pláže sú v Thajsku najkrajšie, kde nájdeš miesta bez množstva turististov a dokonca ti pripravila mini itinerár
  • Ivana dnes balí a vybaľuje svoj 10 kg ruksak od roku 2013
ivana-coll
facebook.com
  • Obľúbená destinácia Slovákov skrýva v sebe množstvo zaujímavých miest 
  • V rozhovore s blogerkou Ivanou Grešlíkovou sa dozvieš, ktoré pláže sú v Thajsku najkrajšie, kde nájdeš miesta bez množstva turististov a dokonca ti pripravila mini itinerár
  • Ivana dnes balí a vybaľuje svoj 10 kg ruksak od roku 2013

Koľko už cestuješ  po Thajsku?

Cestujem tam pravidelne od roku 2013, s výnimkou 2017, vždy na 2-5 mesiacov. Dohromady som v Thajsku prežila a precestovala vyše 16 mesiacov. Nebyť trochu komplikovanej vízovej situácie, ktorá nie je veľmi naklonená tzv. dlhodobému cestovaniu (long-term travel), tak sa v Thajsku zdržím dlhšie – s tým, že by som odtiaľ cestovala viac po Ázii.

Prečo ťa zaujalo práve Thajsko a nie, povedzme, India či iná krajina? 

Niežeby ma India nezaujala, naopak. Mám pocit, že koho nezaujme India, tak ňou musel prejsť so šatkou na očiach. Zamilovala som sa pred pár rokmi aj do Vietnamu a Tajwanu, a neviem si Európu predstaviť bez Portugalska…

V prípade Thajska však nejde o to, že by ma len „zaujalo“. Vraciam sa sem z veľmi prozaických dôvodov – oddýchnuť si po mesiacoch cestovania v iných krajinách a vďaka tomu, že v meste Chiang Mai na severe krajiny je hustá koncentrácia digitálnych nomádov z celého sveta, tak sa sem vždy idem naučiť niečo nové na workshopoch, prednáškach, ale aj osobných stretnutiach… A tiež v pokoji spracovať všetok materiál, ktorý som nazbierala za predošlé mesiace.

Chiang Mai je pre mňa inkubátorom kreativity. Ak pracuješ online, ako bloger, dizajnér, grafik, či marketér, toto je miesto, kde keď raz prídeš, s rovnakým neodídeš.

Práve tu som sa ako travel blogerka naučila najviac od iných profi blogerov a špecialistov na storytelling, sociálne siete, SEO, marketing. Takže ja sa do krajiny vraciam aj preto, aby som sa naučila nové veci, zdieľala svoje vedomosti, a stretla sa s kolegami či kamošmi, s ktorými sme sa roky poznali len online. Každý rok vznikajú nové priateľstvá, a to ma na návrate do Chiang Mai baví.

Živím sa blogovaním, nemám byt, dom ani podnájom na Slovensku či inde vo svete. Cestujem minimalisticky, s ruksakom pod 10kg, čo mi umožňuje jednoduchšie sa presúvať a nosiť si svoj „dom“ na pleciach do Thajska ako môjho ázijského domova.

K Thajsku mám špeciálny vzťah aj preto, lebo tu začala moja nomádska cesta. V roku 2013 som do Bangkoku cestovala s jednosmernou letenkou a vedomím, že zajtra mi nezazvoní budík, neodbicyklujem to ráno do práce, každý mesiac nebude na účte ten istý príjem, ale budem jesť štipľavé šaláty a curry na ulici, natierať sa citronelou proti komárom a makať aj 12 hodín denne na svojom vlastnom projekte, cestovateľskom blogu Nomad is Beautiful, ktorý nás teraz s priateľom Giannim živí.

V čom vidíš pridanú hodnotu tejto krajiny oproti iným?

Pre mňa je fakt, že je to budhistická krajina, kde vládne relatívny pokoj, všetky regióny sú turistom otvorené a nepotrebuješ žiadne špeciálne povolenia ako napríklad v určitých častiach Mjanmarska alebo Indie a napokon sa mi páči, že za čo si zaplatím, to dostanem.

Ak chceš žiť ako backpacker a minúť 5 eur na deň – dá sa. Ak chceš garzónku s kuchynkou a bazénom – dá sa. Ak chceš vilku pri mori s upratovačkou a luxusnou masážou priamo na terase – tiež sa dá. Ak máš chuť na street food, tak sa naješ za 1.5 euro, ak chceš miestnu kuchyňu s kvalitným servisom, pôjdeš do lepšej reštiky a dáš za to 10 eur.

Nie je to o tom, že Thajsko je super lacné, tak sa tam všetci, kto pracujeme online, „nasáčkujme“. Je to aj o dobrej infraštruktúre, skvelom internetovom pripojení a možnostiach na fajn životný štýl, čo pre mňa osobne znamená dobré ubytko, jóga štúdiá, čajovne s pu-erh čajom, skvelé jedlo, možnosť byť v prírode do pol hodiny od miesta, kde bývam a spomínaná budhistická kultúra v pozadí toho celého.

To všetko mi dáva priestor byť kreatívnou a ešte svoju prácu aj vylepšiť vďaka expertom, ktorých mám okolo, a ktorí ma môžu posunúť ďalej.

Máme to s priateľom nastavené tak, že niekoľko mesiacov sme usadení v Thajsku, pracujeme online na blogoch, každý rok navštívime nové časti krajiny, a potom sa vyberieme na pár mesiacov inde do Ázie alebo Európy, kde prepneme do „módu cestovateľa“.

Zredukujeme hodiny za počítačom na minimum, a objavujeme krajinu podľa toho, čo nás tam zaujme. Napríklad na Taiwane sme veľa trekovali, vo Vietname ochutnávali polievky, božskú kávu, a lozili po jaskyniach, v Indonézii žili s miestnymi, ktorí nás vzali k moru a na hindusitické ceremónie, vozili sme sa po okolí na skútri, chodili po chrámoch …

S tým, že sme sa po takýchto mesačných výletoch vrátili do Thajska, alebo sa usadili niekde inde na pár mesiacov v rámci housesittingu a spracovávali materiál, ktorý sme nazbierali na ceste.

Ktorá časť Thajska je tvoja najobľúbenejšia?

Milujem sever krajiny kvôli budhistickej kultúre, čo veľmi na juhu nezažiješ, keďže mnoho ostrovov je moslimských.

Fascinuje ma aj rôznorodosť zážitkov. Ak chceš vidieť mníchov a miestnych meditovať v chráme, stačí si privstať. Ak nechceš vidieť nikoho, máš možnosť ísť na 10 dní do meditačného centra v džungli. Ak máš chuť na jazz, tak ideš na jazz, ak sa ti cnie za moderným umením, aj to tu nájdeš. Ak sa chceš naučiť variť thajské jedlá, zdokonaliť sa v jóge alebo si urobiť kurz thajskej masáže – nie je problém. Ak chceš vidieť, ako žijú vysokohorské kmene, stačí si nájsť spoľahlivého sprievodcu.

Mnohí si povzdychnú, že severu Thajska chýba už len more, a bol by dokonalý. Nesúhlasím. Región je preto výnimočný, že má hory (nachádza sa tu aj najvyšší vrch Thajska Doi Inthanon) a chrámy, a tým pádom má aj úplne iný typ turistov, ako napríklad Phuket, Pattaya alebo Koh Phangan.

Navyše, Chiang Mai je univerzitné mesto s veľmi pohodovou atmosférou, plné mladých ľudí, ktorí robia z neho trendové moderné mesto, a pritom to tu stále dýcha tradičnou thajskou kultúrou.

Ktorá časť ťa najviac sklamala a prečo?

Ao Nang neďaleko Krabi, Railay Beach a sčasti Ayutthaya. Prvé dve kvôli znečisteným plážam a množstvu turistov. Ayutthaya bola fajn len skoro ráno, a keď som sa vybrala ku chrámom mimo hlavného historického komplexu.

Inak mi prišla ako nevydarená turistická bublina, kde sa zahraniční návštevníci vozili na slonoch po betónových cestách spolu s autami. Ulice boli plné agresívnych pouličných psov, a niektoré chrámy boli zatvorené kvôli rekonštrukcii, čo mi pri kúpe vstupenky nikto nepovedal.

Veľa ľudí chce cestovať do Thajska a má mnoho otázok. Chcú ísť tam, kde je čo najmenej turistov. Kam by si ho poslala, kde je to ,,ešte autentické“?

Kto by nechcel, však? Problém je v tom, že väčšina cestovateľov, ktorí takto zmýšľajú, nie sú ochotní robiť kompromis s kvalitou služieb. Snívajú o rezorte pri mori, kde budú len oni, mojito a biela pláž za pár eur.

Realita je však taká, že menej turistov je tam, kde je horšia infraštruktúra, alebo na uzavretých plážach rezortov. Možnosti sú potom dve: byť na chvíľu dobrodruhom a spať v skromnom bungalove na pláži bez reštaurácií a barov, alebo si za súkromné pláže, drinky a luxusný servis zaplatiť.

Autenticitu možno nájsť hlavne na severe. Z vlastnej skúsenosti môžem odporúčiť vysokohorské dedinky Bielych Karenov, kde sa dá dostať len so špeciálnym sprievodcom, spí sa vo veľmi skromných bambusových bungalovoch, a musíš si to vyšľapať cez džungľu. Stojí to za to. Len pripomeniem, že nejde o známu atrakciu kmeňa dlhokrkých Karenov.

Šla by som aj do kopcov Chang Dao na severe, tiché mesto Lamphun, Národný park Sri Lanna, miesta Kráľovského Projektu (Royal Project),  Sukhothai namiesto Ayutthai, trekovanie v národnom parku Khao Yai, a od známych mám dobrý tip na NP Thong Pha Phum.

Osobne si však myslím, že pri dnešnom boome masového turizmu je dôležitejšie ako cestujeme, než kde, hlavne v kontexte návštevy autentických miest. Dnes, kedy si do 10 minút kúpime letenku a o pár týždňov sme na opačnej strane zemegule, berieme akosi za prirodzené. Keď na niečo máme, ľudia a kultúra sa v novej destinácii majú prispôsobiť, lebo si za to zaplatíme? :)

Uniká nám to, že sme v zahraničí na návšteve, a že by nebolo zlé na raňajky jesť polievku ako domáci, a nie palacinku s nutelou, že je to OK zahaliť sa na miestach, kde by naše tielka a šortky boli v rozpore s pravidlami danej kultúry…

Mám pocit, že dnes máme potrebu dovolenkovať tak, ako by sme boli doma na chalupe, len nás k tomu niekto obskakuje a ceny sú o pätinu nižšie ako na Slovensku. Videla som, ako sa zahraniční turisti vysmievali alebo aj kričali na Thajčanov len kvôli tomu, že im nerozumeli. Ja sa pýtam, prečo ten človek nehovorí thajsky? Alebo nezoberie telefón a nepreloží si to v prekladači? Turista sa vie nahnevať, aj keď mu niekto nevie v Thajsku pripraviť špagety al dente, alebo keď si taxikár nevie rady s mapou, lebo nevie čítať latinku.

Je ľahké okomentovať podobné situácie „u nás by sa toto nestalo“, to by sme ale potom mohli ostať všetci doma a mať všetko pekne „predžuté“, ako sa hovorí.

Thajsko je aj more. Krabi, Koh Tao, Phuket…Ktorá pláž je kombináciou krásy, nepreplnených pláži, pohody?

Každému básnim o Koh Lante, pretože má pekné pláže, na niektorých ani človiečika, hlavne ak si prenajmeš skúter a zájdeš viac na juh. Krásny je aj ostrov Koh Phayam, Koh Mak, ktorý vlastní pár thajských rodín, Koh Chang Noi (nemýliť si s populárnym Koh Chang), alebo aj Koh Jum. Tie sú zatiaľ veľmi pohodové, bez divokých párty, a niektoré dokonca aj bez obchodov 7-Eleven a bankomatov. Ideál na totálne vypnutie a dobytie bateriek.

Aký najväčší mýtus koluje o Thajsku?

Že je len o sexturizme a vyberaním peňazí od turistov. Ak však človek obíde Pattayu, Red Light District a ping pong show v Bangkoku a vybranú štvrť v Chiang Mai v nočných hodinách, tiež Full Moon Party na Koh Phangane a vyhne sa ultra turistickým miestam na iných ostrovoch, tak zistí, že podobné reči sú len fámou. Thajsko sa mimochodom za posledný rok, dva začalo zbavovať tejto povesti aj striktnejšou procedúrou povolenia na vstup cudzincom.

Čo sa týka klamania turistov s cenami – znova platí – vyhnúť sa párty ostrovom, turistickým reštauráciám a tuk-tukom pred pamiatkami, a nik si od vás nebude pýtať 3 až 5 násobok bežnej ceny. Vždy je lepšie zistiť si približnú cenu od recepčnej na hoteli alebo majiteľa guest housu, koľko za dopravu alebo jedlo platia oni. Ľahšie sa potom orientuje, aká je reálna cena.

Vieš odporučiť v bodoch miesta pre cestovateľov, čo idú prvýkrát do Thajska?

Ak ide dajme tomu o 2-týždňovú dovolenku a niekto cestuje za kultúrou a históriou, tak by som šla trasou Bangkok – Lopburi – Sukhotai – Lampun – Chiang Mai –  Chiang Rai, resp. dá sa aj opačne, zo severu na juh.

Pre plážových dovolenkárov by som zvolila Bangkok – Koh Phayam – Koh Lanta alebo Koh Lipe. Je lepšie vybrať si jeden, max. dva ostrovy a užiť si to tam, než behať hore dole po 3-4 rôznych ostrovoch.

A pre tých, ktorí si to najviac užijú v prírode, tak Bangkok – národné parky pri meste Kanchanaburi – Chiang Mai – Chang Dao – Doi Inthanon.

Je niečo, čomu by sa mali cestovatelia v Thajsku vyhnúť?

Určite všetkým zvieracím atrakciám, ktoré podporujú ilegálny lov a chov divožijúcich zvierat, ktoré neskôr trénujú tyranským spôsobom. Hovorím o návšteve tzv. tigrieho centra, kde si človek urobí selfie s nadrogovaým tigrom, jazde na slonovi.

Tiež sa treba vyhnúť návšteve krokodílej farmy, show s hadmi, opicami, a cibetkovej káve z hovien šeliem. Viac o tom, prečo nejazdiť na slonovi v Thajsku som napísala v tomto článku a o iných zvieracích atrakciách zase v tomto.

Ja osobne mám rád, keď sa cesta spojí s nejakým sviatkom. Ktorý je pre teba ten ,,pravý“?

Za mňa je to Loi Krathong a festival svetiel Yi Peng v Chiang Mai v novembri, thajský nový rok Songkran v apríli v Chiang Mai alebo Bangkoku a pre tých, ktorí majú silnejšie žalúdky, tak Vegetarian Festival na Phukete. Nejde o žiadne zdravé lakocinky.

Dopísala si teraz ebook o Thajsku, trochu ho predstav.

Thajsko bez cestovky je 150-stranový e-book pre tých, ktorí sa chystajú do Thajska prvýkrát, ale aj tých, ktorí boli len v hlavnom meste a maximálne na 1-2 ostrovoch, ale majú chuť vidieť v Thajsku viac.

Zdroj: Travelistan

 

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá