Tím slovenských vedcov má na konte nesmierne významný objav

  • Objav vedcov zo Slovenska hrá významnú rolu pri nádorových ako aj bakteriálnych ochoreniach
  • Hlavnú úlohu tu hrá doteraz neobjavená funkcia proteínu, ktorý sa nachádza aj v materskom mlieku
veda
stockio.com/sav.sk
  • Objav vedcov zo Slovenska hrá významnú rolu pri nádorových ako aj bakteriálnych ochoreniach
  • Hlavnú úlohu tu hrá doteraz neobjavená funkcia proteínu, ktorý sa nachádza aj v materskom mlieku

Vedci zo Slovenskej akadémie vied a Viedenskej lekárskej univerzity objavili doteraz neznámu funkciu pre proteín laktoferín, ktorý sa nachádza najmä v materskom mlieku. Podľa článku, ktorý publikovali vo vedeckom časopise Journal of Biological Chemistry, by ich objav mohol byť užitočný pre vývin nových terapeutických postupov pri nádorových ochoreniach, ale aj pri liečbe infekčného bakteriálneho ochorenie, ktoré postihuje celý organizmus (lymskej boreliózy).

Spolu s kolegami z Viedenskej lekárskej univerzity sme popísali, ako sa laktoferín viaže na ľudský plazminogén a blokuje ho. Plazminogén je neaktívna forma proteázy plazmín. Tá zohráva kľúčovú úlohu pri rozpúšťaní krvných zrazenín, ale aj pri imunitných odpovediach,“ hovorí pre sav.sk vedúci výskumu, Mgr. Vladimír Leksa, PhD., z Ústavu molekulárnej biológie SAV.

„Ak aktivácia plazminogénu na plazmín nie je správne regulovaná, môže to viesť k patologickým procesom. Zhubné nádorové bunky alebo baktérie, ktoré spôsobujú infekčnú boreliózu, dokážu na seba naviazať ľudský plazminogén a zneužiť ho na preniknutie cez tkanivové bariéry hostiteľa. Aj preto je plazminogénový systém vhodným cieľom diagnostických a terapeutických stratégií pri rakovine a zápalových ochoreniach,“ pokračuje Leksa pre SAV.

Laktoferín nachádzame v ľudskom materskom mlieku, ale prítomný je aj v slzách, slinách či moči. Výskum Slovenskej akadémie vied a Viedenskej lekárskej univerzity naznačuje, že prostredníctvom blokovania plazminogénu laktoferín blokuje inváziu nádorových buniek a aktiváciu plazminogénu baktériou Borrelia, ktorá je pôvodcom infekčnej lymskej boreliózy.

„Naše výsledky významne prispievajú k pochopeniu mnohých antimikrobiálnych, protinádorových a imunomodulačných aktivít laktoferínu, a podčiarkujú jeho užitočnosť ako potenciálneho terapeutického nástroja,“ dodal Vladimír Leksa pre SAV.

Vla­di­mír Leksa je ro­dák zo Spiš­skej No­vej Vsi a je­den z na­šich pop­red­ných ved­cov. Ve­nuje sa imu­no­ló­gii a ná­do­ro­vej bio­ló­gii a väč­šinu svo­jej bo­ha­tej ka­ri­éry strá­vil vo Viedni. Za svoju di­zer­tačnú prácu zís­kal cenu Ra­kús­kej imu­no­lo­gic­kej spo­loč­nosti, pra­vi­delne pub­li­kuje v pre­stíž­nych ve­dec­kých ča­so­pi­soch a na konte má je­den pa­tent a tri knihy.

Do Ra­kúska od­išiel po­tom, čo si ako do­kto­rand na SAV mu­sel pri­vy­rá­bať upra­to­va­ním toho is­tého ústavu. Podľa jeho slov do­stá­val na ho­dinu viac ako upra­to­vač než ako do­kto­rand Ústavu expe­ri­men­tál­nej on­ko­ló­gie. Roz­ho­dol sa teda nájsť ze­len­šie pas­tviny a za­kot­vil vo Viedni.

V Ra­kúsku strá­vil 16 ro­kov, po­čas kto­rých dva krát zís­kal ná­rodný grant, čo sa iba tak nie­komu ne­po­darí. Ni­koho ne­zau­jí­malo, že nie je Ra­kú­šan. Pro­jekty sú pí­sané v an­glič­tine a po­sie­lajú sa ano­nymne na po­sú­de­nie via­ce­rým za­hra­nič­ným exper­tom. Ak grant zís­kajú, do­stanú plnú sumu, o ktorú žia­dali.

Slovenskí vedci dosahujú v zahraničí míľniky, o akých sa im na Slovensku ani len nesnívalo. Čo by mohli dosiahnuť na Slovensku, keby na to mali príležitosť? Ako by vďaka tomu mohlo Slovensko prekvitať? Do čoho zmysluplného by sa dalo investovať?

Medzinárodné skupiny vedcov zvyšujú blahobyt krajinám, v ktorých pracujú. Prichádzajú s vylepšeniami vo všetkých sférach, čo sa merateľne odráža aj na ich ekonomike. Krajiny, ktoré s nimi nestíhajú držať krok, sú odsúdené na podradnejšie typy práce a menšiu atraktívnosť prostredia nielen pre tých najschopnejších pracovníkov.

zdroj: sav.sk

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK