Ľuboš Kuboň a app­ka Take­Me­a­su­re, vďa­ka kto­rej jedi­ným cvak­nu­tím zme­riaš všet­ko

Tatiana Blazseková / 30. apríla 2016 / Rozhovory

Ľuboš Kuboň je mate­ma­tik. Mate­ma­ti­ku využí­va vo svo­jom den­nom pra­cov­nom živo­te, pri tvor­be vlast­nej app­ky a dokon­ca sa sta­la hlav­nou témou jeho blo­gu. Vyskú­šal si štú­dium na MAT­FY­ZE, King‘ s Col­le­ge, ale aj na Cam­brid­ge. Roz­ho­vor s Ľubo­šom o jeho novej app­ke Take­Me­a­su­re, o lás­ke k mate­ma­ti­ke a o vzde­lá­va­ní ma pri­nú­til pre­hod­no­tiť môj nevy­da­re­ný vzťah k tej­to vede.

Apli­ká­cia Take­Me­a­su­re je fan­tas­tic­ká. Ako to všet­ko zača­lo? Odkiaľ pri­šiel ten­to nápad?

Ďaku­jem, som rád, že sa Ti páči! Ten­to nápad som dostal, keď som si raz potre­bo­val zme­rať bato­ži­nu do lie­tad­la a nemal som doma žia­den meter. Vte­dy mi napad­lo, že by bolo fajn mať ho v mobi­le vždy po ruke.

takemeasure4totototot

Čo všet­ko mož­no odme­rať? Ako to vlast­ne celé fun­gu­je?

Naj­lep­šie sa to opi­su­je na prí­kla­de. Pred­stav si, že chceš odme­rať stôl. Polo­žíš na neho list papie­ra A4 a uro­bíš fot­ku. V app­ke ozna­číš papier a potvr­díš. Zra­zu vieš merať všet­ko čo leží v rovi­ne papie­ra, čiže naprí­klad hra­ny sto­la, ale­bo pero kto­ré na ňom leží. Tak­to vieš zme­rať náby­tok, kuf­re, miest­nosť, vlast­ne hoci­ja­ké veľ­ké a malé veci, kto­ré sa zmes­tia do fot­ky. Ako refe­ren­cia sa dá okrem papie­ra pou­žiť ban­kov­ka ale­bo kar­ta peňa­žen­ko­vé­ho for­má­tu.

Sran­da na tom celom je, že fot­ka nemu­sí byť spra­ve­ná kol­mo zho­ra, to by bolo mate­ma­tic­ky tri­viál­ne, ale z ľubo­voľ­né­ho uhla. Algo­rit­mus vo vnút­ri pre­trans­for­mu­je fot­ku do pries­to­ru, v kto­rom sa ako­by poze­rá­me kol­mo zho­ra a tam pre­beh­ne mera­nie.

header

Plá­no­vať, dizaj­no­vať, vytvá­rať a obran­do­vať apli­ká­ciu asi nie je zále­ži­tosť nie­koľ­kých dní. Člo­vek sa však stá­le učí na vlast­ných chy­bách, aj keď je dob­ré, ak máš nie­ko­ho, kto ťa vie varo­vať a pora­diť. Kto­ré kro­ky by si dnes uro­bil mož­no inak?

Zis­til som, že je kri­tic­ké vedieť jas­ne komu­ni­ko­vať uží­va­te­ľo­vi, čo daná app­ka vlast­ne robí. Z toho sa potom odví­ja aj vzhľad a mar­ke­ting. Môže­te mať v app­ke najb­ru­tál­nej­šie algá, ale pokiaľ ich uží­va­teľ nevie správ­ne využiť, tak to celé strá­ca význam. Naprí­klad, v prí­pa­de Take­Me­a­su­re, ľudia sem-tam oča­ká­va­jú, že merať sa bude dať doslo­va čokoľ­vek z fot­ky, aj mimo rovi­ny refe­renč­né­ho objek­tu.

Keď Take­Me­a­su­re nie­ko­mu uká­žem a vysvet­lím osob­ne, tak reak­cia býva: „Toto je super!” Na dru­hej stra­ne v app sto­roch, kde nemá­te tú mož­nosť osob­né­ho kon­tak­tu, nie­ke­dy okrem mno­ho dob­rých hod­no­te­ní prí­de aj hod­no­te­nie typu jed­no­slov­né­ho vul­ga­riz­mu s jed­nou hviez­dič­kou. Toto je výzva, s kto­rou tre­ba nepretr­ži­te pra­co­vať.

takemeasure3

Máte 12000 stia­hnu­tí z 11 kra­jín sve­ta. To sú skve­lé výsled­ky. Ako ste rie­ši­li finan­co­va­nie? Aký je tvoj názor na cro­wd­fun­ding?

Finan­co­va­nie je orga­nic­ké, z mojich vlast­ných pros­tried­kov. Mate­ma­ti­ku a ver­ziu na Andro­id som robil ja, ver­ziu na iOS robil môj kama­rát Matt Mars­hall. Orga­nic­ká báza mi v tom­to prí­pa­de vyho­vo­va­la, lebo sme oba­ja záro­veň aj vývo­já­ri.

Keby sa ale Take­Me­a­su­re roz­ho­dol rea­li­zo­vať nie­kto, kto by mal iba nápad a neve­del by si to vyskú­mať a nakó­diť, tak cro­wd­fun­ding by mohol byť zau­jí­ma­vý. Skôr ale cro­wd­fun­ding zalo­že­ní na ima­ní, ako na odme­nách. Keď chce­te zís­kať dob­ré momen­tum stia­hnu­tí, je žia­du­ce, aby app­ka bola zadar­mo aspoň na jed­nej plat­for­me, čo by bolo potom v kon­tra­dik­cii s odme­nou typu “bude­te to mať zadar­mo”.

V roku 2013 ste spra­vi­li základ­ný výskum, o rok na to priš­la ver­zia pre Andro­id a ten­to rok zasa pre iOS. Čo plá­nu­je­te ďalej? Kam by ste chce­li túto app­ku posu­núť?

Teraz pra­cu­jem na auto­ma­tic­kom roz­poz­ná­va­ní papie­ra na fot­ke, aby ho uží­va­teľ nemu­sel ozna­čo­vať. Zvý­ši sa tým sviž­nosť celé­ho end-to-end pro­ce­su, ale aj pres­nosť. Skú­mam rôz­ne spô­so­by ako na to, od oby­čaj­né­ho flo­od-fill algo­rit­mu, cez clus­te­rin­go­vé algo­rit­my, až po detek­ciu hrán.
takemeasure2totototototototo

Teraz tro­chu o tebe: Odišiel si do Lon­dý­na štu­do­vať mate­ma­ti­ku na King’s Col­le­ge a neskôr Mas­tra na Cam­brid­ge. V čom bola táto skú­se­nosť uni­kát­na?

Z Lon­dý­na by som naj­mä spo­me­nul celý eko­sys­tém stá­ží a gra­du­ate prog­ra­mov. Prá­ve tie boli jed­ným z dôvo­dov, vďa­ka kto­rým som aj medzi baka­lár­skym a magis­ter­ským štú­di­om dva roky pra­co­val v Deuts­che Bank. Páči sa mi, že podob­ný eko­sys­tém sa sna­ží na Slo­ven­sku spo­jaz­dniť Leaf. V Lon­dý­ne som mal per­fekt­né­ho ško­li­te­ľa na baka­lár­sku prá­cu, kto­rý pra­cu­je ako mate­ma­tik v ban­ke na plný úvä­zok, ale aj napriek tomu sme sa stre­tá­va­li o 6:30 ráno, ešte pred­tým, ako išiel do robo­ty. Dodnes sa stre­tá­va­me a je mojim men­to­rom.

V Cam­brid­ge je mno­ho veci uni­kát­nych a na dlhé roz­prá­va­nie. Naprí­klad for­mál­ne veče­re v róbach v his­to­ric­kých jedál­ňach s dlhý­mi stol­mi v štý­le Har­ry Potter. Naj­zau­jí­ma­vej­ší mi pri­šiel sys­tém col­le­gov. Col­le­ge fun­gu­je v súčas­nos­ti ako inter­nát, s boha­tou his­tó­ri­ou, kde člo­vek býva, stra­vu­je sa, učí sa a socia­li­zu­je sa vo veľ­mi komor­nom pro­stre­dí so štu­den­ta­mi zo všet­kých rôz­nych obo­rov, čo roz­ši­ru­je obzo­ry a vytvá­ra pocit sku­toč­nej komu­ni­ty. Čo sa týka­lo mojich spo­lu­žia­kov, moti­vu­jú­ce bolo, ako to veľ­kú väč­ši­nu bavi­lo a mali zápal pre tú svo­ju oblasť mate­ma­ti­ky. Pra­cov­né tem­po štu­den­tov je veľ­mi vyso­ké a pra­vi­del­né a nepretr­ži­té počas celé­ho roka. Jed­no­du­cho sa tam maká! Z hľa­dis­ka kari­é­ry, Cam­brid­ge na živo­to­pi­se zabez­pe­čí to, že sa dru­há stra­na s tebou bude baviť, čiže je to ako­by taká vstu­pen­ka na prvé inter­view.
londyn

Aký je roz­diel v štú­diu mate­ma­ti­ky u nás a v zahra­ni­čí? Pop­rí­pa­de, aké kon­krét­ne kro­ky by sa mali zaviesť pri výuč­be na Slo­ven­sku?

Pred­tým ako som išiel do Anglic­ka, som ešte jeden semes­ter štu­do­val eko­no­mic­kú a finanč­nú mate­ma­ti­ku na Mat­fy­ze. Je to jeden výbor­ný prog­ram a aj napo­je­nie na prie­my­sel je dob­re etab­lo­va­né. Mys­lím si, že ich prí­stu­pom by sa moh­li inšpi­ro­vať aj iné mate­ma­tic­ké prog­ra­my na Slo­ven­sku. Čo by som tro­chu upra­vil a čo je aj v súla­de s roz­prá­va­ním mojich kama­rá­tov, kto­rí ho doštu­do­va­li, je veľ­ké kvan­tum uči­va. Menej je nie­ke­dy viac. Vo vše­obec­nos­ti si ešte tre­ba polo­žiť otáz­ku, pre­čo mor­do­vať štu­den­tov štát­nou skúš­kou. V Bri­tá­nií sa štát­ni­ce nero­bia, výsled­ná znám­ka je fun­kcia všet­kých výsled­kov dosia­hnu­tých počas štú­dia.

Po absol­vo­va­ní Mas­tra, po kaž­do­den­nej prá­ci s čís­la­mi, čo pre teba zna­me­ná mate­ma­ti­ka a pre­čo je uži­toč­né štu­do­vať ju?

Skôr kaž­do­den­nej prá­ci s pís­me­na­mi… S mate­ma­ti­kou pra­cu­jem aj v mojej súčas­nej robo­te, vo výskum­nom tíme na elek­tro­nic­kom obcho­do­va­ní v ban­ke, aj v star­tu­pe, aj na blo­gu. Všet­ky tri ma bavia. V tom­to prí­pa­de vid­no tú uni­ver­zál­nosť mate­ma­ti­ky. Záro­veň je to veľ­mi este­tic­ká dis­cip­lí­na.

Este­tic­ká?

Jej este­tic­kosť spo­čí­va v tom, že pri jej hlb­šom pocho­pe­ní člo­vek pre­ží­va poci­ty takej pri­ro­dze­nej krá­sy.

Tvo­ja vášeň pre mate­ma­ti­ku sa uká­za­la aj pri tvor­be blo­gu Mamat. Aká je jeho hlav­ná úlo­ha?

Blog mamat.sk má dva hlav­né cie­le. Prvý je vytvo­riť u štu­den­tov stred­ných škôl pozi­tív­ny vzťah k mate­ma­ti­ke pro­stred­níc­tvom zau­jí­ma­vých člán­kov. Dru­hým je poskyt­núť uči­te­ľom inšpi­rá­ciu na vyučo­va­nie. Stred­no­do­bo by som chcel z mama­tu vytvo­riť plat­for­mu, kde by kaž­dý uči­teľ, štu­dent ale­bo kto­koľ­vek, kto má pocit, že vie neja­kú tému ino­va­tív­ne a zau­jí­ma­vo spra­co­vať, mohol poslať člá­nok. Po odbor­nom peer-review násled­ne pub­li­ko­vať. Docent Kubá­ček na pred­náš­kach prvác­kej ana­lý­zy na Mat­fy­ze hovo­rie­va: “Tí, kto­rí ste z tých lep­ších gym­ná­zií, už toto bude­te poznať…” Cie­ľom je, aby tých lep­ších škôl bolo stá­le viac.

mamattototootott

Typic­ká HR otáz­ka na záver: Kde sa vidíš o 5 rokov?

S bra­tom Kami­lom sme sa zača­li veno­vať jed­né­mu veľ­mi zau­jí­ma­vé­mu nápa­du v oblas­ti vzde­lá­va­nia. Ak by sa nám to poda­ri­lo zre­a­li­zo­vať a vyda­lo by to, tak snáď zas v roz­ho­vo­re tuná!

Pridať komentár (0)