Ľudia sa od hladu a smädu váľali po ulici. Michal ako prvý Slovák do hĺbky prešiel „najväčšiu džungľu planéty“

Dobrodružný duch, vášnivý cestovateľ a milovník Latinskej Ameriky – tak by sa dal v skratke opísať Michal Hertlík. Ako fotograf, dokumentarista, žurnalista a sprievodca precestoval už množstvo krajín, no jeho srdce bije najmä pre exotiku Južnej Ameriky.

Výprava do Surinamu

Vďaka znalosti španielčiny a hlbokej fascinácii tamojšími kultúrami sa cíti v Latinskej Amerike ako doma. V lete minulého roka sa vydal na výpravu do Surinamu, jednej z najmenej známych krajín sveta, ktorú systematicky preskúmal a zdokumentoval. Po dvojmesačnej ceste si odtiaľ priniesol nielen množstvo nezabudnuteľných zážitkov, ale aj tisíce fotografií.

Ako sa cestuje v krajine, kde väčšinu územia pokrýva prales, aké zážitky mu priniesli miestne komunity a aké výzvy naňho čakali? O tom všetkom sa s nami podelil v nasledujúcom rozhovore.

• Čo ho priviedlo do Surinamu?
• Ako sa človek môže dostať na takéto miesto?
• Ako plánoval trasu a koľko času mu to zabralo
• Ktoré miesta ho najviac uchvátili?
• Aké bolo presúvanie sa hlboko v pralese?
• Ako vyzerá realita Surinamu, kde sa kĺbi chudoba s bohatstvom?

Čo ťa priviedlo práve do Surinamu? Vedel si pred cestou o tejto krajine veľa, alebo si sa nechal prekvapiť?

Oblasťou môjho záujmu je Latinská Amerika. Cestujem krajinu po krajine na tomto kontinente, až kým tu neprecestujem všetky krajiny. Surinam je len ďalšia krajina ležiaca v Južnej Amerike, takže skôr či neskôr by som tam išiel a rozhodol som sa tak minulý rok. Som dobrodružný cestovateľ, ktorý vyhľadáva hlavne neturistické miesta a destinácie. Surinam určite zodpovedá tomuto popisu, keďže ide o jednu z najmenej známych krajín sveta. Práve preto bol tak dlho na mojom cestovateľskom zozname a konečne som si splnil svoj sen.

Keďže som bol v mnohých krajinách kontinentu, už som vedel, čo môžem očakávať. Vedel som, že Surinam je akosi izolovaný na okraji Južnej Ameriky, vedel som, že väčšinu krajiny tvorí džungľa, vedel som, že tam žijú černosi a vedel som, že to rozhodne nie je preplnená a navštevovaná krajina, takže pohybovať sa tam bude ťažké, okrem iného. Toto všetko som teda očakával a v skutočnosti to aj bolo tak, ako som očakával, takže to splnilo moje očakávania a predstavy o neznámej krajine, ktorá je mi teraz už známa.

Začiatkom októbra som sa vrátil z 2-mesačnej dobrodružnej cesty v Suriname, čo znamená, že som tam bol počas augusta a septembra 2024, počas ktorých som preskúmal a objavil celú krajinu, priniesol som si viac ako 16 000 fotografií a s najväčšou pravdepodobnosťou som prvý Slovák, ktorý do hĺbky zdokumentoval Surinam.

Ako sa človek dostane do Surinamu? Je to komplikované z pohľadu víz a dopravy?

Na to, ako je táto exotická krajina od nás ďaleko, je paradoxne veľmi ľahké sa tam dostať. Treba na to iba jeden prestup, a to v holandskej metropole, keďže do Surinamu sa lieta z Holandska ako z krajiny, ktorá mala Surinam kedysi pod krídlami svojho kráľovstva. Z Viedne ste za 2 – 3 hodiny v Amsterdame a potom za ďalších 8 v Suriname. Pre Holanďanov je to o to ľahšie, lebo oni sadnú iba na jedno lietadlo a za 8 hodín cez Atlantik sú vo svojom „exotickom Holandsku“.

Víza do Surinamu nepotrebujeme žiadne, ale treba si dopredu cez internet zaplatiť vstupný poplatok do krajiny, ktorý sa pohybuje okolo 50 €. Potvrdenie o zaplatení ukážete na migračnom okienku po prílete do krajiny a ste v Suriname. Pokiaľ ide o dopravu, dve letecké spoločnosti robia lety do Surinamu, a to KLM Dutch Airlines ako holandská letecká spoločnosť a Surinam Airways ako miestna letecká spoločnosť.

Ako si si plánoval trasu? Mal si všetko dopredu nalinkované, alebo si sa prispôsoboval okolnostiam?

Na takéto náročné expedície sa vždy dopredu pripravujem niekoľko týždňov až mesiacov, podľa náročnosti krajiny a podľa toho, koľko času v krajine strávim. Surinam bol skutočne náročný cestovateľský oriešok. Vysvetlím prečo. Kontakty v krajine sú zárukou úspechu cesty. Čím viac kontaktov mám, tým sa mi lepšie cestuje, presúva, býva, vybavujú veci. No a teraz si zoberte fakt, že všetkých Surinamčanov je toľko ako Bratislavčanov. Tým chcem povedať, že ich je strašne málo a teda je veľmi náročné sa na nich nakontaktovať, získať tých správnych ľudí v krajine.

Celú cestu som si pripravoval asi mesiac. Predtým som mal doslova iba pár surinamských kontaktov, no teraz ich už mám veľa. Na tomto kontinente je úplne zbytočné si presne nalinkovať itinerár a veci, pretože aj tak sa to každý deň mení. Človek mieni, Latinská Amerika mení. Mojím cieľom bolo prejsť celú krajinu, a za tým som si šiel. Ktoré miesto som kedy navštívil, to mi bolo jedno, hlavne, že som ho navštívil, a podľa toho som tam aj cestoval a prispôsoboval sa miestnym, neustále sa meniacim okolnostiam.

Ktoré miesta ťa najviac uchvátili?

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že som navštívil „celú“ krajinu. Samozrejme, nemôžete navštíviť všetky miesta v jednej krajine, pretože je to jednoducho nemožné. Preto tam dajme úvodzovky. Zážitky v džungli boli úžasné. Plus skúsenosti s miestnymi ľuďmi, indiánskymi aj marónskymi kmeňmi, pretože milujem interakciu s miestnymi obyvateľmi. Menovite a konkrétnejšie najkrajšie miesta pre mňa boli: túra cez džungľu na horu Voltzberg, plavba po riekach Coppename a Tapanahony, marónska dedina Jaw Jaw, let ponad krajinu do Palumeu, a definitívne stopovanie počas dvoch mesiacov ako šialený zážitok a skúsenosť v jednom.

zdroj: archív Michala Hertlíka

Páči sa mi surinamská džungľa, aj keď je ťažké tam zostať kvôli mnohým faktorom, ako je extrémna vlhkosť, otravný hmyz, problémy s pohybom, nebezpečné divé zvieratá, atď. Plavba po rieke s kanoe a snaha vidieť nejaké vtáky na konároch boli vzrušujúce. Navyše chytanie divokých piraní v rieke, keď som prvýkrát držal veľkú piraňu v ruke. Prvýkrát som ochutnal aj mäso z tapíra. S džungľou súvisí aj môj let ponad krajinu. Zobrať si 5-miestne lietadielko a sedieť vedľa pilota bolo niečo jedinečné, čo som ešte nezažil.

Keďže mám rád ľudí a miestne kultúrne slávnosti, páčil sa mi Indiánsky deň a tiež ich úžasný karneval plný temperamentu, tanečníkov, farieb a atmosféry. Ach áno, skoro som zabudol ešte na jednu vec. Miloval som maškrtu bojo vo všetkých jej formách, textúrach, príchutiach, farbách. Je to sladký pokrm pripravený z manioku, ktorého receptúra sa do Surinamu dostala z Indonézie.

Stretol si sa s nejakými exotickými či nebezpečnými zvieratami?

Samozrejme, veď som bol hlboko v Amazonskom pralese. Surinam je top krajina sveta na pozorovanie vtáctva, keďže tam žije vyše 700 druhov vtákov, takže pravidelne nado mnou lietali všelijaké škrekotavé pestrofarebné vtáčiky. Presne ako u nás holuby. Po určitom čase ich aj prestanete vnímať, lebo je ich tam toľko, ale keďže to doma nemám, tak ja som si to aj tak vždy užíval a s radosťou som ich pozoroval vo voľnej prírode.

Videl som opice, kapybary, hady, tarantuly, hmyz aj moje najobľúbenejšie zviera leňochoda. S nebezpečnými zvieratami som sa našťastie pre mňa nestretol, no nanešťastie pre môj objektív fotoaparátu. Jasné, že zachytiť jaguára alebo pumu by bolo niečo magické, no mám pred nimi veľký rešpekt.

zdroj: archív Michala Hertlíka

Bolo náročné presúvať sa hlboko v pralese?

Surinam drží svetový rekord ako najzalesnenejšia krajina s 93 % svojho územia, ktoré je tvorené pralesom. Je to najväčšia džungľa planéty. To znamená, že všade, kam sa pozriete, je prales, príroda, stromy, trávy, porasty, zvieratá. Dokonca aj v hlavnom meste Paramaribo sú časti ako vystrihnuté z pralesa. Avšak ten ozajstný prales je na juh od pobrežia. Čím južnejšie pôjdete, tým sa ocitnete vo väčšom a panenskejšom pralese. No a prichádzame k tomu, že do pralesa nemôžete ísť len tak sami. Teda, môcť môžete, samozrejme to nie je zákonom zakázané, avšak má to veľa „ale“.

Prales je miesto, kde nie sú asfaltové cesty, kde často chýbajú mapy, kde sú divoké nebezpečné zvieratá, kde sú často konzervatívne, nie až tak civilizované indiánske kmene, kde sa počasie prudko mení z minúty na minútu. Skrátka miesto, kde na človeka číha nebezpečenstvo na každom rohu, hoci to tak na prvý pohľad nevyzerá. No a teraz si predstavte, že ste v najväčšom pralese planéty – v Suriname.

Po týchto slovách je asi každému jasné, prečo do pralesa nechodia ľudia sami. V krajine sú na to buď miestne cestovné kancelárie alebo overení sprievodcovia ochotní vás na dané miesta v pralese zobrať. Ja som to teda riešil tiež takto. Sú to niekoľkodňové výlety s lokálnymi profesionálmi, v rámci čoho máte zabezpečené ubytovanie, dopravu, stravu a služby sprievodcu.

Stačí jediná chyba, aby sa z dobrodružstva stalo nešťastie. Prieskumník odhaľuje, prečo sú opustené bane také nebezpečné

A ešte k tomu dodám jednu vec, možno tú najdôležitejšiu. Výlety do pralesa sú veľmi drahé. Takže čo bolo najnáročnejšie? Paradoxne asi to, koľko peňazí to všetko stálo. Surinam je možno jedna z najmenej poznaných krajín na americkom kontinente aj na celom svete, avšak je to veľmi, veľmi drahá krajina, s čím treba počítať.

Byť v dažďovom pralese je vždy skvelý nápad a zároveň nečakané dobrodružstvo. Počasie v zóne, kde sa nachádza Surinam, je pre mňa naozaj ťažké kvôli vlhkosti. Celý pobyt som bol doslova premočený a bol som unavený z toho, že som si každú minútu utieral tvár stokrát prepoteným uterákom. Neznášam takéto počasie kvôli hroznému poteniu, ale čo môžem robiť, keď to tam milujem.

Ako ťa privítali Surinamčania? Mal si možnosť nahliadnuť do ich každodenného života?

Surinamčania sú veľmi zmixovaný národ, presne ako Američania alebo Kanaďania. Takže každá z tých rás, ktorá do Surinamu kedysi prišla, si dodnes udržiava svoje zvyky, tradície, štýl života a správania. Preto je to z pohľadu obyvateľstva neskutočne rôznorodá krajina. Mal som možnosť byť priamo doma u viacerých rodín a u každej som sa cítil trochu inak. Najviac ma však uchvátil jeden domorodý zvyk Marónov (potomkov afrických otrokov, ktorí v 17. storočí ušli z plantáží a usadili sa okolo riek v surinamskej džungli) v ich komunitách.

Prať všetko oblečenie, umývať všetky riady a robiť všetku hygienu v rieke je ohromujúce, keďže žijeme v roku 2025 a nie v roku 1725, ale táto tradícia je ako z druhého spomínaného roku, takže mi to prišlo naozaj pozoruhodné. Obľúbil som si tradičné marónske oblečenie, lebo všeobecne mám rád farebné veci. Tiež ma zaujalo, že marónski lídri majú svoje drevené palice.

Všetko o marónskych kmeňoch pozdĺž rieky Surinam je skutočne jedinečné a úžasné. Bežné obyvateľstvo sa živí prácou prevažne v oblasti poľnohospodárstva, ťažby zlata, bauxitu a ďalších drahých kovov, priemyslu či v ropnej spoločnosti, výrobou suvenírov a oblečenia, predajom svojich produktov na trhoch a niektorí pracujú v rozmáhajúcom sa turizme.

zdroj: archív Michala Hertlíka

Je pravda, že Surinam je jednou z najmultikultúrnejších krajín Južnej Ameriky?

Hoci Surinam leží v Južnej Amerike, obyvateľstvo sa prikláňa ku Karibiku a karibskému spôsobu života. Ide teda o skutočne divoký „Karibik“. Ale keďže mám rád divokosť, nespútanosť a temperament, obyvateľstvo bolo skvelé. Ak hovoríme o Suriname a jeho obyvateľstve a kultúre, treba povedať jednu zásadnú a veľmi dôležitú vec, ktorá je základom tejto krajiny.

Surinam je kultúrny vriaci kotol, v ktorom sa kedysi zmiešalo päť rôznych rás a typov obyvateľstva – černosi z Afriky (najmä západná Afrika okolo Ghany), Indovia z Indie (India bola kedysi britská, no niektoré časti patrili Holanďanom), Indonézania z Indonézie (najmä z ostrova Jáva, Indonézia bola kedysi taktiež holandská a volala sa Batávia), pôvodní Indiáni a belosi – a je to tak dodnes. Toto ma zaujalo najviac a zároveň je to svetový unikát. Surinamčania sú na svoje pestré zmiešané obyvateľstvo a na ich zachované tradície pyšní.

Ako vyzerá hlavné mesto Paramaribo? Ktoré miesta by si odporučil vidieť?

Paramaribo je jedno z najmenších hlavných miest na kontinente. Ani mi nepripadalo, že som v hlavnom meste krajiny, ale v nejakom bežnom meste. Keby som porovnal ostatné hlavné mestá kontinentu, v ktorých som bol, Paramaribo je taká veľká dedina, ktorá má ledva jedno obchodné centrum. Najmagickejšie je jednoznačne centrum mesta, ktoré je zapísané na zozname UNESCO vďaka svojej čarovnej architektúre. Holanďania si tam počas kolonizácie postavili ich typické drevené koloniálne domčeky a dnes to tam vyzerá ako v centre nejakého holandského mesta.

zdroj: archív Michala Hertlíka

Z fotografií človek vôbec nezistí, že to nie je odfotené v Holandsku, ale kdesi ďaleko v Suriname. Je to zároveň najčistejšia štvrť celej krajiny, lebo sa to tam snažia ako tak udržiavať, čo sa o zvyšku krajiny povedať nedá. Všade inde je to čistá divočina. Tie koloniálne domčeky nenájdeme iba v centre Paramariba, ale aj v ostatných častiach mesta, no čím ďalej idete, tým sú rozpadnutejšie a schátralejšie. Niektoré stále držia iba silou vôle.

V srdci centra je z turistického pohľadu všetko podstatné, čo treba vidieť a navštíviť: palmová záhrada Palmentuin, pešia promenáda Waka Pasi medzi palmovou záhradou a kanálom, prezidentský palác, námestie nezávislosti, najväčší mestský trh, indonézsky trh Saoenah, najkrajší koloniálny architektonický skvost Bazilika sv. Petra a Pavla, ikonický kostol Rosakerk, múzeum tradičnej surinamskej kultúry a surinamskej histórie Het Koto, bývalá pevnosť postavená Holanďanmi Fort Zeelandia, najväčší most krajiny Jules Wijdenboschbrug cez rieku Surinam, najväčšia mešita krajiny Ahmadiyya Anjuman Isha’at Islam Keizerstraat, hneď vedľa nej najväčšia synagóga krajiny Neve Shalom ako dôkaz náboženskej tolerancie a iné menej známe miesta. Odporúčam sa len tak prechádzať po uliciach a nasávať atmosféru.

Novodobý „strašiak“ očí ti ničí spánok. Vedie k syndrómu spánkového apnoe, varuje primár neurológie

Aká je situácia v Suriname, kde sa stretáva veľká chudoba s bohatými ložiskami zlata a bauxitu? Ovplyvňuje to život miestnych obyvateľov?

Obyvatelia si na tú chudobu nejako zvykli, keďže v Suriname už od počiatku chudoba skrátka bola. Prišli tam dobyvatelia, Surinam si pripojili k sebe a dotiahli tam otrokov z celého sveta, aby tam ťažko pracovali na plantážach. Od prvého dňa až dodnes profituje z biznisu iba veľmi malé percento tých najbohatších ľudí. V žiadnej krajine predtým som nevidel také honosné domy a vily, ktoré sa často podobali na kráľovské paláce z rozprávok. Ulicu ďalej sa ľudia od hladu a smädu váľali na ulici. Toto je bežná realita takýchto krajín.

Čo ťa počas cesty najviac prekvapilo? Bolo niečo, čo si vôbec nečakal?

Surinam ako miesto je úplne odlišné od ostatných latinskoamerických krajín, pretože má päť rás skombinovaných v jednom priestore a navzájom zmiešaných, čo je ohromujúce a zábavné zároveň. Každá rasa má svoje zvyky a tradície, ktoré do Surinamu priniesli ich predkovia, takže kultúra a ľudia sú naozaj rôznorodí a pestrí. Vďaka tomu je Surinam jedinečným miestom na našej planéte a som rád, že som to mohol zažiť na vlastnej koži.

V krajine žijú aj Latinos, no je ich len zopár, ktorí prišli za prácou. Čo znamená, že jedným z najväčších rozdielov je, že v Suriname sa s miestnymi ľuďmi nemôžete dohovoriť španielsky. Nikto tak nerozumie, hoci sa nachádza v Južnej Amerike. Obrovský rozdiel je aj v tom, že do džungle nemôžete cestovať sami, čo ma prekvapilo. Namiesto toho musíte ísť do miestnych cestovných kancelárií a rezervovať si s nimi zájazd, čo pre mňa nie je bežná vec, ktorú by som robil. Kamkoľvek cestujem, cestujem a objavujem miesta úplne sám.

zdroj: archív Michala Hertlíka

Máš v pláne spracovať túto cestu do knihy, výstavy alebo inej formy?

Určite mám v pláne raz Surinam do knihy spracovať, či už napísať o ňom zvlášť celú knihu alebo ho zahrnúť ako súčasť nejakého celku krajín z tohto kontinentu. Výstavu fotografií nie je ľahké robiť z pohľadu financií, ale keby sa našiel sponzor na tlač fotografií, určite bez váhania by som do toho šiel, lebo tie fotografie, ktoré som si odtiaľ priniesol, by mali všetci vidieť. Sú skrátka unikátne, jedinečné, autentické. O Suriname však už robím prednášky po celom Slovensku, takže kto by sa chcel dozvedieť všetko podstatné a nepoznané o tejto krajine, treba prísť na nejaké z mojich cestovateľských podujatí.

Prípadne si ma hocikto môže objednať, aby som priamo k nim prišiel spraviť prednášku, či už o Suriname alebo o iných krajinách Latinskej Ameriky. V rámci môjho cestovateľského projektu pod názvom „ZO ZÁKULISIA LATAM s Michalom Hertlíkom“ sa zameriavam na šírenie nevšedných poznatkov, skvostnej kultúry a celkového povedomia o krajinách Latinskej Ameriky.

zdroj: archív Michala Hertlíka

Prostredníctvom cestovateľských prednášok vám priblížim zaujímavosti, fakty, pikošky, bizarnosti a porozprávam dych berúce príbehy vždy z nejakej latinskoamerickej krajiny, ktorú poznám. Univerzity, školy, firmy, reštaurácie, kaviarne, knižnice, kultúrne centrá, domy kultúry, mestské úrady, hudobné festivaly a ďalšie. Ak máte záujem o interaktívnu cestovateľskú prednášku, kontaktujte ma a aj vy môžete mať Latinskú Ameriku priamo u seba.

Pre koho by bola cesta do Surinamu ideálna? Odporučil by si ju bežnému turistovi?

Mal som veľa zlých skúseností a dojmov a veľa zlých vecí som v Suriname videl. ALE. Krajina je jednoducho jedinečná a úžasná. Rád by som sa teda o tie lepšie veci a zážitky, ktoré som tam prežil, podelil s naším slovenským publikom tu, aby mali možnosť Surinam spoznať a možno sem raz aj sami alebo so mnou vycestovať. Naozaj dúfam, že Surinam čoskoro uvidí a objaví aj zvyšok sveta.

Táto krajina je vhodná najmä pre ľudí vyhľadávajúcich dobrodružstvo a autenticitu v tom najväčšom zmysle, pre milovníkov prírody, džungle, zvierat, skrátka niečoho nepoznaného a nikdy predtým nevideného. Asi by som Surinam neodporúčal pre človeka, ktorý nikdy predtým nezažil žiadnu inú krajinu Latinskej Ameriky či Karibiku, lebo by mohol prežívať príliš šokujúce situácie a určite to nie je pre niekoho, kto hľadá 5* hotely.

zdroj: archív Michala Hertlíka

S odstupom času musím povedať, že mám rád Surinam. Avšak byť tam a zostať tam nielen pár dní, ale dva mesiace, no, zúril som tam kvôli niektorým veciam. Takže keby ste sa ma to opýtali vtedy, moja odpoveď mohla byť iná (smiech). Páči sa mi, pretože sa líši od toho, čo som doteraz videl alebo zažil. Užíval som si alebo som sa aspoň snažil užívať si každý jeden deň, pretože občas sa objavili aj horšie veci, ale na konci dňa bolo vždy všetko v poriadku. Surinam je odlišný klenot, takže ak túžite po niečom naozaj inom, Surinam je to správne miesto na cestovanie a to správne miesto, kde jednoducho chcete byť.

Čítajte viac z kategórie: Cestovanie