Machiavelizmus ako nečakaný liek na depresiu: Temné vlastnosti, ktoré ti môžu zachrániť život
- Strategické myslenie pomáha psychike
- Depresívne príznaky klesajú
- Vedci zmenili pohľad na osobnosť

- Strategické myslenie pomáha psychike
- Depresívne príznaky klesajú
- Vedci zmenili pohľad na osobnosť
Možno si už počul o ľuďoch, ktorí manipulujú, prejavujú narcizmus alebo sa správajú bezcitne. Väčšinou o nich hovoríme ako o problematických osobnostiach, s ktorými sa ťažko vychádza. Ale čo ak ti poviem, že niektoré z týchto „temných“ vlastností ti môžu v skutočnosti pomôcť lepšie zvládať depresiu a stres? Presne k tomuto záveru dospeli vedci z Queen’s University v Belfaste v štúdii, ktorá prevracia naše chápanie toho, čo je v rovine osobnosti dobré a zlé.
Výskum publikovaný v časopise Personality and Individual Differences skúmal, ako rôzne osobnostné črty ovplyvňujú naše schopnosti vyrovnávať sa s ťažkosťami. Výsledky ukázali, že jedna konkrétna vlastnosť – takzvaná machiavelská aktívnosť – môže skutočne chrániť pred depresiou. Nie je to fascinujúce? Vlastnosť, ktorú zvyčajne považujeme za negatívnu, sa ukázala ako užitočná pre naše duševné zdravie.
Informuje o tom web PsyPost a štúdia uverejnená na portáli Science Direct.
Tri temné odtiene ľudskej povahy
Určite sa pýtaš, o čom vlastne hovoríme. Psychológovia rozoznávajú tri hlavné „temné“ črty osobnosti, ktoré spoločne nazývajú temná triáda. Prvou je machiavelizmus – ide o strategické myslenie, plánovanie a niekedy aj manipulatívne správanie. Druhou je narcizmus, čiže prehnané sebavedomie a pocit vlastnej dôležitosti. Treťou je psychopatia, ktorá sa spája s nedostatkom empatie a impulzívnym správaním.
Pozor, nie je to také jednoduché, ako sa zdá. Každá z týchto vlastností má totiž viacero rozmerov. Napríklad machiavelizmus môže znamenať strategické myslenie a cieľavedomosť (to je tá pozitívna stránka), ale aj antagonistické správanie voči ostatným (to je už problematickejšie). Podobne narcizmus sa môže prejaviť ako zdravé sebavedomie a extraverzia alebo ako arogancia a nedostatok empatie.
Práve preto sa výskumníci rozhodli pozrieť sa na tieto vlastnosti detailnejšie. Tím vedený doktorandkou Michealou McIlvennou zistil, že nie všetky aspekty temných čŕt škodia automaticky. Niektoré môžu byť dokonca prospešné, ak nám pomáhajú lepšie sa vyrovnávať so životnými výzvami.
Prečo je flexibilita v zvládaní problémov kľúčová
Tu prichádza do hry ďalší dôležitý pojem – flexibilita v zvládaní stresu. Možno si si už všimol, že niektorí ľudia dokážu ľahko zmeniť svoj prístup, keď im niečo nefunguje. Iní sa držia rovnakej stratégie aj vtedy, keď ich očividne nevedie k úspechu. Táto schopnosť prispôsobiť sa a hľadať nové riešenia sa volá flexibilita zvládania.
Uveďme si príklad: stretneš sa s problémom v práci a tvoja prvá stratégia je hovoriť o tom so šéfom. Ak ti to nepomôže, flexibilný človek skúsi iný prístup – možno poprosí o radu kolegu alebo si problém rozdelí na menšie časti. Menej flexibilný človek bude stále dokola robiť to isté, aj keď to nefunguje.
Predchádzajúce výskumy už ukázali, že ľudia s vyššou flexibilitou zvládania majú menej problémov s depresiou a posttraumatickým stresom. Táto nová štúdia však išla ešte ďalej a skúmala, ako sa flexibilita zvládania spája s temnými črtami osobnosti.
Machiavelská aktívnosť ako nečakaný hrdina
Tu začína byť výskum skutočne zaujímavý. Tím vedcov analyzoval údaje od 343 dospelých účastníkov, ktorí vyplnili rôzne dotazníky zamerané na ich osobnostné črty, schopnosti zvládania stresu a príznaky depresie, úzkosti a stresu. Použili pritom špeciálnu štatistickú metódu nazývanú sieťová analýza, ktorá im umožnila vidieť, ako spolu všetky tieto faktory navzájom súvisia.
Výsledky prekvapili. Machiavelská aktívnosť, teda schopnosť strategicky myslieť, stanovovať si ciele a presadzovať svoje záujmy, sa ukázala ako kľúčová vlastnosť, ktorá pomáha ľuďom flexibilnejšie zvládať problémy a zároveň chrániť sa pred depresiou. Ľudia s vyššou mierou tejto vlastnosti hlásili menej depresívnych príznakov a dokázali lepšie prispôsobovať svoje stratégie zvládania situácií.
Zaujímavé je, že machiavelská aktívnosť úzko súvisí s narcistickou extraverziou – zdravým sebavedomím a asertivitou. Tieto dve vlastnosti sa navzájom podporujú a spoločne vytvárajú akúsi psychologickú odolnosť. Nie je to tak, že by narcistická extroverzia priamo chránila pred depresiou. Pomáha posilniť machiavelskú aktívnosť, ktorá už túto ochrannú funkciu plní.
Keď temné črty skutočne škodia
Samozrejme, nie všetky aspekty temných čŕt prospievajú. Výskum jasne ukázal, že niektoré dimenzie týchto vlastností skutočne škodia duševnému zdraviu. Narcistický antagonizmus – prejavujúci sa arogantnosťou, nedostatkom empatie a pocitom nároku na všetko – súvisel s vyššími úrovňami depresie a stresu.
Podobne sekundárna psychopatia, charakterizovaná impulzívnosťou a emocionálnou nestabilitou, viedla k väčším psychologickým ťažkostiam. Tieto zistenia potvrdzujú to, čo sme už dávno tušili – antagonistické a emocionálne nestabilné správanie skutočne komplikuje život, či už nám samotným, alebo ľuďom okolo nás.
Zaujímavé však je, že v prípade týchto problematických čŕt nehrala flexibilita zvládania takú dôležitú úlohu. Zdá sa, že samotné osobnostné vlastnosti majú silnejší vplyv na duševné zdravie ako naše stratégie zvládania stresu alebo že tieto vlastnosti ovplyvňujú to, ako efektívne dokážeme využiť svoju flexibilitu.
McIlvenna k tomu dodáva: „Temné osobnostné črty sú zložitejšie, ako sa zdá zo stereotypov. Náš výskum sa zameriava na bežných ľudí, nie na extrémne osobnosti, ktoré často vidíme v médiách. Nesnažíme sa nikoho označovať za narcistu alebo machiavelistu, ale skúmame, ako rôzne aspekty osobnosti navzájom pôsobia. Niektoré črty môžu byť v určitých situáciách užitočné, zatiaľ čo iné môžu byť ťažšie zvládnuteľné.“
Táto štúdia nás učí, že svet osobnosti nie je čierno-biely. Vlastnosti, ktoré považujeme za „zlé“ alebo „dobré“, môžu mať rôzne účinky v závislosti od kontextu a od toho, ako ich používame. Možno je čas prestať súdiť určité charakteristiky a radšej sa zamyslieť nad tým, ako ich môžeme využiť konštruktívne.
Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti
Zdroje: PsyPost, Science Direct