Majú otvorené školy aj reštaurácie, napriek tomu pandémiu zvládli. Čo sa môžeme naučiť od Fínska

Fínsko v tichosti a v tieni Švédska dôsledne realizuje svoju stratégiu boja proti koronavírusu. Zatiaľ čo iné európske krajiny čelia prudkému nárastu infekcií, zdá sa, že situácia vo Fínsku je pod kontrolou.

Slovensko a Fínsko sú počtom svojich obyvateľov, ktorých sa pohybuje na úrovni 5,5 milióna, veľmi podobné krajiny. Físnko sa však môže pochváliť oveľa lepšími číslami v súvislosti s nakazenými COVID-19 a to aj napriek tomu, že tu v posledných dňoch narastá počet infikovaných.

Švédsky experiment na ľuďoch nevychádza, koronavírus len naberá na sile

Fínsko doposiaľ zaznamenalo spolu 26 422 prípadov, naša krajina 111 000. Zatiaľ čo na Slovensku denne pribúda spravidla viac ako 1 000 prípadov, vo Fínsku sa celý november vyskytovalo denne v priemere okolo 400 prípadov. Ako je to možné?

Na jar, keď počet infekcií stúpal po celom svete, fínska vláda pohotovo zareagovala a zaviedla dvojmesačný lockdown. Nedošlo však k zákazu vychádzania. Zatvorené však boli školy aj reštaurácie. To podľa odborníkov výrazne pomohlo k súčasnej situácii v krajine. Vo Fínsku momentálne s menšími obmedzeniami fungujú školy, reštaurácie, bary či fitness centrá.

Fínom lockdown vyhovuje

V prieskume Európskeho parlamentu dokonca 23 % Fínov uviedlo, že ich životy sa výrazne zlepšili práve v dôsledku lockdownu. „Nie sme veľmi spoločenskí a radšej sme sami,“ uviedla pre tlačovú agentúru AFP Nelli Hankonen, sociálna psychologička z Helsinskej univerzity.

Miki Salminen, riaditeľ fínskeho úradu pre verejné zdravie, poukazuje na to, že Fíni majú dištancovanie takpovediac v krvi a „cítia sa nepríjemne, keď sú príliš blízko ostatných“. Okrem toho, Fínsko je riedko osídlená krajina a samotní Fíni sú známi tým, že rešpektujú ich osobný priestor. „Môže byť pravda, že fínska komfortná zóna je o niečo väčšia ako v iných európskych krajinách,“ uviedol Salminen z THL. 

„Máme radi sólo turistiku v lesoch a kúpanie v jazerách, takže v skutočnosti bolo veľa Fínov šťastných, že mohli odísť z miest,“ uviedol v rozhovore pre agentúru Reuters Kristian Wahlbeck, riaditeľ Fínskej asociácie pre duševné zdravie.

Financial Times zdôrazňuje, že fínske orgány sú navyše veľmi dobre pripravené na zvládnutie situácie v krajine aj počas krízy. Dokonca aj na švédskeho epidemiológa Andersa Tegnella urobilo veľký dojem, ako ukážkovo sa Fínsko vie vyrovnať s krízou. „Ich úroveň pripravenosti je oveľa vyššia ako všetko, o čom sme vo Švédsku snívali,“ uviedol v septembri.

Matovičove pilotné testovanie škôl podstúpi jedno z najväčších ohnísk koronavírusu

Za zmienku stojí aj fakt, že vo fínskych nemocniciach bol vždy dostatok ochranných pomôcok, vďaka čomu mohli zdravotníci pracovať vo vhodnom a bezpečnostnom prostredí.

Fíni majú plnú dôveru v ich vládu

V prieskume Eurobarometra 73 % Fínskich respondentov uviedlo, že dodržiavanie bezpečnostných opatrení zavedených počas prvej vlny epidémie bolo veľmi jednoduché. 

Agentúra Reuters cituje aj štúdiu nadácie Eurofound, ktorá ukazuje, že v apríli boli prvé snahy fínskej vlády o zvládnutie vírusu podporené veľmi vysokou mierou práce na diaľku. Takmer 60 % Fínov pracovalo formou homeoffice. Okrem toho si 2,5 milióna z 5,5 milióna Fínov, dobrovoľne stiahlo vládnu aplikáciu na sledovanie kontaktov.

Na rozdiel od Slovenska, kde čoraz viac ľudí spochybňuje nariadenia vlády a samotný vírus, dôvera v to, čo robí fínska vláda je pomerne vysoká. Proti opatreniam bol len veľmi malý odpor, a to aj počas lockdownu. „Snažíme sa dodržiavať vládne pravidlá a nariadenia. Myslím si, že to vyplýva aj z toho, v akom sociálnom štáte žijeme,“ uviedla pre Deutschlandfunk Kultur Rosa Merilainen, členka fínskej strany Zelená liga.

Salminen konštatuje, že celá stratégia je založená na testovaní, sledovaní kontaktov a karanténe. Podľa Európskeho centra pre kontrolu chorôb malo Fínsko za posledných 14 dní 54,5 prípadov na 100 000 obyvateľov. V tom čase mala Veľká Británia 497,1 prípadov zo 100 000, Švédsko – 564,9 a Luxembursko až 1 195,2.