Švédsky experiment na ľuďoch nevychádza, koronavírus len naberá na sile

Celý svet na jar upriamoval pozornosť na Švédsko, ktoré sa aj napriek šíriacemu sa koronavírusu rozhodlo nezatvárať školy, kaviarne, reštaurácie a obchody. Doposiaľ tu nie sú povinné ani rúška, štát ich obyvateľom len odporúča. Škandinávska krajina postavila väčšinu obmedzení na dobrovoľnej báze, nikoho tak za ich nedodržiavanie nepokutujú.

Obyvatelia boli vládou požiadaní, aby sa vyhýbali zbytočným sociálnym kontaktom, návšteve veľkých nákupných centier, verejnej doprave a pokiaľ je to možné, aby pracovali z domu. V reštauráciách môže napríklad za jedným stolom sedieť maximálne osem ľudí.

Sulík chce viesť Slovensko v boji proti koronavírusu. Matovičovi predstaví vlastný plán

Takýto pomerne voľný režim mal viesť k vytvoreniu prirodzenej imunity obyvateľstva – dosiahnutie stavu, v ktorom sú chránení neimúnni ľudia. Je však dôležité spomenúť, že kolektívna imunita nikdy nebolo jediným cieľom Švédska, skôr len jedným z možných účinkov prijatej stratégie.

Podľa odborníkov by sa dala dosiahnuť vďaka tomu, že markantná časť obyvateľstva by sa nakazila, vytvorila si protilátky a do budúcna by sa tak opätovného nakazenia nemusela obávať. Inými slovami, vďaka prítomnosti imunizovaných osôb v danej populácii sa riziko vzniku ochorenia u neimunizovaných osôb znižuje.

V septembri dánsky epidemiológ profesor Kim Sneppen tvrdil, že Švédsko už epidémiu prekonalo. „Existujú dôkazy o tom, že Švédi si už vybudovali takú imunitu, ktorá v kombinácii s ďalšími preventívnymi opatreniami zastaví prenos,“ uviedol. V polovici septembra Švédsko skutočne zaznamenalo v priemere 23 infekcií za deň na milión obyvateľov. Situácia sa však dramaticky zmenila.

zdroj: AP Photo/Petr David Josek

„Máme dočinenia s ďalším rozšírením koronavírusu,“ uviedla pred pár dňami Sara Byfors z Úradu verejného zdravotníctva. Hlavný epidemiológ krajiny Anders Tegnell a autor švédskej pandemickej stratégie následne pripustil, že imunita stáda voči COVID-19 je v krajine pravdepodobne nižšia, ako sa doteraz odhadovalo.

Okrem toho potvrdil, že krajina bojuje proti druhej vlne pandémie, aj keď v auguste si príchod druhej vlny nikto nepripúšťal. Len za posledných sedem dní zaznamenalo Švédsko viac ako 20 000 prípadov nákazy.

O dosiahnutí kolektívnej imunity sa najnovšie začalo hovoriť aj v Belgicku. K nej by krajina vedela bez očkovania dospieť, no „stálo“ by ju to 60 000 životov. Uviedla to v piatok belgická televízna stanica RTBF na základe rozhovoru s virológom Yvesom Van Laethemom.

RTBF upozornila, že podľa najnovších úradných údajov počet nových pozitívnych prípadov koronavírusu ako aj s tým súvisiaci počet nových hospitalizácií badateľne klesá, avšak počet úmrtí stúpa, hoci „pomalším tempom“ ako v posledných dňoch a týždňoch.

Yves Van Laethem potvrdil, že vrchol krivky znázorňujúcej počet pacientov na jednotkách intenzívnej starostlivosti bol zrejme prekonaný 10. novembra. Podľa RTBF tento stav naznačujú aj celoeurópske zdravotné štatistiky, podľa ktorých najväčší prepad nárastu nových infekcií možno pozorovať v Belgicku (pokles o 53 % pri dennom priemere 6700 nových prípadov), potom v Holandsku (-32 % / 6200) a v Českej republike (-29 % / 8300). Teda v krajinách, ktoré v posledných týždňoch zaviedli prísne obmedzenia každodenného života.

Belgický virológ privítal správu, že spoločnosti Pfizer a BioNTech majú pripravenú účinnú vakcínu proti COVID-19, a pripomenul, že by Belgicko so svojím hustým zaľudnením a tretinou populácie v seniorskom veku bez plošného očkovania získalo kolektívnu imunitu za cenu veľkých ľudských obetí a záťaže pre národný zdravotnícky systém.

Tvorcovia vakcíny, na ktorú čaká celé Slovensko, prezradili, kedy sa náš život vráti do normálu

„Ak by sme sa rozhodli pre kolektívnu imunite prirodzenou cestou, došlo by k 60 000 úmrtiam,“ opísal situáciu Van Laethem. Upozornil, že existujú silné predpoklady na to, že po súčasnej druhej vlne pandémie má belgická populácia 10- až 20-percentný podiel ľudí s protilátkami na COVID-19.

Čo je stále málo, lebo na „skutočné zablokovanie vírusu“ treba mať 60 až 70 percent populácie s protilátkami. „Kolektívna imunita príde pomocou vakcíny,“ odkázal virológ, zároveň však dodal, že nová vakcína všetko nevyrieši a vírus SARS-CoV-2 ako taký nezmizne. Masové očkovanie však obyvateľstvu umožní rýchlejšie si vybudovať potrebnú kolektívnu imunitu a úspešne čeliť tomuto novému typu ochorenia.