Matej sám vybudoval firmu s obratom 1,59 milióna eur: „Za miliónovými tržbami je veľa práce, nie je to vôbec jednoduché“

Keď sme sa s Matejom Lančaričom zhovárali naposledy v lete 2024, práve uzatváral rok s tržbami 1,46 milióna eur, bez jediného zamestnanca, s vierou v tvrdú prácu a bez tolerancie voči korporátnym výhovorkám.

Označil sa za „solopreneuera“, ktorý nevytvára tím, ale hodnotu. Jeho biznisový model stál na radikálnej úprimnosti, efektivite a dôvere v to, že ak sa niečo má pokaziť, určite sa to aj pokazí – a preto musí byť vždy pripravený.

Dnes, o necelý rok neskôr, sa vraciame k nášmu rozhovoru, no s novými číslami a ešte väčšou dávkou úprimnosti, ktorá miestami hraničí s vyčerpávajúcou sebareflexiou.

Podnikateľ s ostrým biznisovým inštinktom

V roku 2025 už Matej hovorí nielen o rekordných tržbách a diverzifikácii svojich príjmov cez stavbu troch domov a investície v hernom aj nehernom svete, ale aj o krízových chvíľach, ktoré preverili jeho odolnosť nielen ako podnikateľa, ale predovšetkým ako otca a človeka.

V rozhovore rozoberáme, prečo podľa neho rast nie je cieľ, ale často slepá ulička, ako sa vyrovnáva s výpadkami príjmov, prečo neverí na „work-life balans“, no zároveň trávi 70 % dňa so svojou dcérou.

Hovorí aj o ázijskej pracovnej etike, o tom, prečo je až netypicky úprimný k sebe aj klientom a prečo ho newsletter a podcast nevyčerpávajú, ale naopak, držia mentálne v rovnováhe.

Matej Lančarič dnes nie je len marketingový stratég, ktorému prešlo rukami vyše 50 mobilných hier s rozpočtom viac než 50 miliónov eur. Je to podnikateľ s ostrým biznisovým inštinktom, ktorý si stavia svet podľa seba – aj za cenu, že bude radšej sám ako s nesprávnymi ľuďmi.

• Čo spraviť, keď ti zrazu zmizne polovica príjmov?
• Dá sa podnikať bez istoty, že to vyjde?
• Kde leží hranica medzi rastom a ilúziou úspechu?
• Prečo práve kríza dokáže naučiť najviac?
• Môže byť práca kľúčom k rovnováhe?

Čo bol najťažší moment v roku 2024, o ktorom si doteraz nikde nehovoril – niečo, čo ťa vnútorne preverilo ako človeka, nielen ako podnikateľa?

Snažím sa žiť život tak, aby som bol pripravený na najhoršie. Lebo všetko sa vždy nejako pokazí. S tým treba rátať dopredu. Vždy. Takže je ťažké vybrať konkrétny moment, ktorý by ma nejako zásadne preveril. Pokazilo sa viacero vecí, ale nič také, čo by ma skutočne prekvapilo.

Stala sa mi však jedna nepríjemná situácia, keď sme boli na plavbe loďou s mojou vtedy 2,5-ročnou dcérou a kamarátmi. Do Chorvátska som viezol ďalšieho kamaráta s jeho dcérou v mojom aute. Rodinne naložené auto. Tri dni po vyplávaní z prístavu mi o druhej v noci volalo bratislavské číslo: „Pán Lančarič, práve vám ukradli auto. Alebo sa vám vybila batéria.“

Ehm, okej, ďakujem za informáciu. Čo mám teraz akože urobiť?

Na druhý deň kapitán lode Mišo preveril s prístavom, že auto tam teda je. Aspoňže tak. Po plavbe sme teda prišli auto oživiť, ale s káblami to nešlo, potrebovali sme booster. Pán na linke mi sľúbil, že na druhý deň príde technik, ktorý mi ho naštartuje. Neprišiel. Pozdravujem pána, ktorý sa na mňa vykašľal.

zdroj: Matej Lančarič

Keď som tam čakal hodinu s dvomi deťmi na slnku, tak som ho úprimne preklínal. Každopádne, po ďalšej hodine telefonovania prišiel Goran a nahodil mi auto. Bola to veľmi nepríjemná situácia – byť 800 km od domova s ročným autom, ktorému sa záhadne vybila batéria, a s dvoma malými deťmi na 38-stupňovom slnku. Ale všetko sa dá vyriešiť. Vždy.

Píšeš, že tvoje podnikanie je postavené na tom, že „neexistuje žiadny plán B“. Čo ťa motivuje neustále veriť v plán A, aj keď príde výpadok príjmov alebo neúspešná kampaň?

Vždy príde výpadok príjmov. Aj tento rok sa začal tak, že oproti novembru a decembru 2024 mi klesli tržby o 50 %. Stalo sa mi to už v predchádzajúcich rokoch, stane sa to znovu aj budúci rok. A zase som späť – a s ešte väčšími tržbami.

Netreba panikáriť a plakať nad rozliatym mliekom. Jediné, čo treba, je makať a veriť sám sebe. Nikto iný mi nepomôže, len ja sám. Na nikoho sa nemôžem vyhovárať. Vždy za všetko môžem ja.

Tvoja spoločnosť Gentlemen’s s.r.o. v roku 2024 znížila zisk o 8 % na 634 634 eur a tržby jej narástli o 9 % na 1,591 milióna eur. Zároveň si investoval do troch domov. Ako sa pozeráš na vzťah medzi finančnou slobodou a rastom?

Investoval som do viacerých vecí, okrem stavby troch domov. Primárne do herného odvetvia, ale aj napríklad do projektu Bassizm. Peťo so Samom robia neskutočné veci a za 10 rokov vybudovali drum and bass akcie, ktoré dávno prerástli Slovensko.

Teraz som spolu s nimi mohol osláviť 10. narodeniny a viem, že nás čakajú veľké veci. Rád proste robím s ľuďmi, ktorí chcú robiť, makajú na sebe a chcú sa posúvať vpred. To sú presne oni dvaja – a mnohí ďalší, s ktorými pracujem.

zdroj: Finstat

Chcem trochu diverzifikovať príjmy. Rozumne. Niekedy aj nerozumne. Minulý rok som spomínal, že ma peniaze nemotivujú, a stále to platí. Finančná sloboda je fajn, ale neriešim ju.

zdroj: Finstat

Spomínaš, že polovica tvojho života je teraz nákladová položka. Máš nejaké osobné pravidlo, podľa ktorého rozlišuješ „dobrú investíciu“ od „len zábavy na účet firmy“?

Veľmi sa riadim svojím osobným pocitom. Viem odhadnúť ľudí za ten čas, čo s nimi robím. Zábava na účet firmy pre mňa neexistuje. Väčšinou mám v hlave spočítané, čo si môžem a čo si nemôžem dovoliť. Neriadim sa však žiadnym pravidlom. Okrem jedného – že treba žiť život. To nie je pravidlo, skôr smer.

Ako sa zmenil tvoj mindset ohľadom rastu – čo dnes považuješ za „úspešný rast“ a čo je podľa teba slepá ulička, aj keď čísla vyzerajú dobre?

Nezmenil sa nijako. Pozerať sa na rast je slepá ulička. Zamerať sa len na to, že firma alebo peniaze rastú, je slepá ulička. Ak človek myslí len na toto, môže ho to doviesť k zlým rozhodnutiam. Peniaze alebo rast nie sú všetko. Ak na budúci rok zarobím menej peňazí, čo sa stane? Nič. Ideme ďalej.

V tvojom newsletteri spomínaš, že úspech na vrchole môže byť osamelý. Kto alebo čo ti dnes reálne pomáha zostať mentálne v rovnováhe?

Je to tak. Je veľmi málo ľudí, ktorými sa viem inšpirovať. Hovorím čisto o hernom odvetví. Môže to znieť veľmi arogantne, no žiaľ, je to tak. Preto hľadám veľa inšpirácie inde – vo svete appiek, e-commerce.

Zostať v rovnováhe mi pomáha tvoriť. Písať newsletter, nahrávať podcasty, proste vytvárať obsah. A neuveríte, ale v mentálnej rovnováhe mi pomáha aj samotná práca. Lebo to, čo robím každý deň, ma proste baví.

zdroj: Matej Lančarič

Veľký zdroj mojej inšpirácie je aj moja dcéra, s ktorou trávim 70 % dňa. Založil som akciu „S tebou ma baví svet“, kde sa zoberieme otcovia so svojimi dcérami a ideme do hôr na chatu. Maminy zostávajú doma, aby mali pokoj. Všetci to milujú. Práve ideme na šieste pokračovanie, pretože sa z toho stala tradícia na každý kvartál.

Toto sú veci, ktoré mi pomáhajú zostať mentálne v rovnováhe.

Založenie a rast „Two & a half gamers“ podcastu bol míľnik. V čom ti osobne dáva tento projekt viac ako čisto biznisové kampane?

Môžem sa realizovať tak, ako chcem, a nikto mi do toho nekecá. To je dôležité. Vždy mi všetci v práci hovorili: toto môžeš, toto nemôžeš, toto sa nepatrí povedať, nemôžeš byť priamy a úprimný… Blablabla.

Náš podcast rastie závratnou rýchlosťou a je to najväčší podcast pre mobilné hry na svete. Za tri roky fungovania sme predbehli ostatných. Všade, kam prídeme, nás počúvajú a sledujú aj na YouTube.

Biznisový pohľad je vedľajší, ale začína tiež naberať obrátky. Za rok 2025 sme na sponzoroch zarobili viac ako za dva predchádzajúce roky dokopy.

Hovoríš, že si v Ázii našiel pracovné tempo, ktoré ti vyhovuje. V čom sú ázijskí klienti alebo spolupráce iné ako tie európske či americké?

Ľudia v Ázii majú vražedné tempo a sú míľovými krokmi pred ostatnými. Toto mi vyhovuje – zvedavosť a tvrdá práca. Po návšteve Číny mi bolo jasné, že EÚ ani USA nemajú šancu, pretože ľudia nechcú pracovať. Hľadajú len výhovorky, prečo sa niečo nedá. Až 80 % ľudí je vyhorených a zvyšok k tomu má blízko.

Plus – ideálne by sme mali zaviesť štvordňový pracovný týždeň, aby sme sa, preboha, len neprepracovali a mali dosť voľna. Treba si vstúpiť do svedomia – ak nemáš dostatok voľna a nevenuješ sa sebe a svojej rodine, si na zlom mieste. Ale môžeš za to ty, nie ostatní.

Si zástancom brutálnej úprimnosti. Stalo sa ti niekedy, že ťa to reálne stálo klienta alebo biznisovú príležitosť? A ako si sa s tým vyrovnal?

Stálo ma to veľa dlhých diskusií v mojom trvalom pracovnom pomere. A v podstate aj preto som nakoniec tam, kde som. V mojich predchádzajúcich prácach to mnohým ľuďom vadilo.

Teraz sa však karta otočila. Firmy ma vyhľadávajú práve preto, že som brutálne úprimný. Keďže všetci vo vnútri firmy klamú a tvária sa, že pracujú. Mňa platia ľudia za to, aby počuli pravdu. Ja nemám bočné úmysly. Vždy hovorím pravdu, aj keď sa niekedy veľmi ťažko počúva. Ja pracujem s ľuďmi, aby som im zarobil peniaze – nie preto, aby ma mali radi.

Veľká časť tvojho príbehu je o tom, že si „nebudoval agentúru“. Je niečo, čo ti z agentúrneho modelu predsa len chýba – okrem delegovania?

Nie. Na kávičku s kamarátmi viem zájsť hocikedy. Nemusím sa pri tom zašívať v kuchynke.

Newsletter ti vyrástol na 18-tisíc odberateľov a zarába ti už 58-tisíc eur ročne. Máš cieľ posunúť ho na plnohodnotný produkt, alebo to stále berieš len ako vedľajšiu vášeň?

Je to pre mňa forma oddychu. Môj mozog neustále tvorí veci a je v pohybe. Nestíham to poriadne dávať všetko na papier. Jedného dňa som sa rozhodol, že to začnem monetizovať, a vyzerá to tak, že o môj obsah majú ľudia čoraz väčší záujem.

zdroj: Matej Lančarič

V jednom momente si napísal, že „keď si unavený, pomáhaš si pohybom a chôdzou počas callov“. Ako si si vytvoril systém práce, ktorý podporuje tvoju energiu namiesto jej vyčerpania?

Ani nie, že keď som unavený, ale myslel som to tak všeobecne. Treba sa jednoducho hýbať. V zdravom tele zdravý duch – nie nadarmo sa to hovorí. Sedieť celý deň na zadku je veľmi zlé. Ak neprezentujem a mám len call, kde sa bavíme bez toho, aby som musel reálne sedieť za počítačom, tak idem von.

Mám niekoľko hodinových callov, kde preberáme roadmapy, rôzne stratégie a nemusím pri tom sedieť. Tak sa radšej idem prejsť. Pozrite sa do kalendára, vyberte si cally alebo tasky, ktoré nevyžadujú sedenie za počítačom – a šup von na prechádzku.

Mnoho ľudí sa bojí ísť na vlastnú päsť, pretože nechcú byť „na všetko sami“. Ako by si im vysvetlil rozdiel medzi osamelosťou a slobodou, ktorú ponúka solopreneur život?

Kto sa bojí, nech nechodí do lesa. Tento život nie je pre každého. Je to extrémne náročné. A aj tak by som si to hocikedy vybral znova.

Ak niekto rozmýšľa, že nechce byť na všetko sám, tak to pre neho nie je. Každý by si to mal však vyskúšať, pretože pri tom spozná, čo od života naozaj chce. Je to priestor na spoznanie seba samého a svojich limitov.

Ľudia veľmi rýchlo pochopia, že za rozhovormi a miliónovými tržbami je veľa práce – a nie je to vôbec jednoduché.

Čo je tvoj „north star“ – nie tržby, nie značka, ale vnútorný kompas, ktorý ťa vedie aj v dňoch, keď nič nejde podľa plánu?

Veci väčšinou nejdú podľa plánu. Deväť z desiatich situácií ide presne opačne. Teraz by som mal asi napísať niečo múdre, čo by inšpirovalo všetkých. Nie. Žiadne múdrosti ani skratky neexistujú. Len tvrdá práca.

To je to, čo ma vedie dopredu. Robím svoju prácu dobre, na svete je nekonečno herných firiem, s ktorými môžem nadviazať spoluprácu. Keď budem plakať, tak sa to nestane. Keď budem makať, šance sa zvyšujú.

Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy