Matej Škorvánek: Mladý Slovák, ktorý zabodoval prelomovým výskumom

Lenka Sidorová / 22. novembra 2018 / Rozhovory

zdroj: Archív Matej Škorvánek
  • Vedci v za­hra­ničí ne­dos­tá­vajú veľké fi­nan­cie len tak, každý si ich musí za­slú­žiť
  • V slo­ven­skej vede je pe­ňazí me­nej, ale dá sa to zvlád­nuť. V iných kra­ji­nách vedu ne­fi­nan­cuje len štát, môžme sa in­špi­ro­vať
  • Pri­ná­šame ti roz­ho­vor s ne­uro­ló­goom Ma­te­jom Škor­vá­ne­kom, ktorý zís­kal cenu v ka­te­gó­rii Osob­nosť vedy a tech­niky do 35 ro­kov v ob­lasti ne­mo­to­ric­kých a prod­ro­mál­nych pre­ja­vov Par­kin­so­no­vej cho­roby
  • My sme sa ho spý­tali, ako je to s ve­dou na Slo­ven­sku, mož­nosti vý­skumu a jeho fi­nan­co­va­nie sú to­tiž často ne­ga­tívne ko­men­to­vané
  • Podľa šta­tis­tík z roku 2016 pos­ti­ho­vala Par­kin­so­nova cho­roba 22 402 Slo­vá­kov. Je to cho­roba s dl­hým a ne­ná­pad­ným ná­be­hom. Pre jej pre­ven­ciu je veľmi dô­le­žitý po­hyb a zdravé jedlo bez che­mi­ká­lií. Viac vy­svetlí doc. MUDr. Ma­tej Škor­vá­nek, PhD

Kedy ste sa roz­hodli pre štú­dium me­di­cíny? Čo vás in­špi­ro­valo a prečo práve Par­kin­so­nova cho­roba?

Pre me­di­cínu som sa roz­ho­dol asi v tre­ťom roč­níku na stred­nej škole. Vždy som ink­li­no­val skôr k prí­ro­do­ved­ným od­bo­rom a keď som roz­mýš­ľal nad mo­jim ďal­ším sme­ro­va­ním, tak mi to prišlo asi ako naj­zmys­lu­pl­nej­šia al­ter­na­tíva, ktorú som do­te­raz ne­oľu­to­val. Prak­ticky už od za­čiatku me­di­cíny ma vždy ba­vilo, keď sme na rôz­nych pred­me­toch pre­be­rali čo­koľ­vek, čo sa tý­kalo mozgu. V me­di­cíne v dneš­nej dobe po­známe už mnoho vecí, ale pri mozgu je fas­ci­nu­júce práve to, že mu roz­umieme na­priek via­ce­rým po­kro­kom veľmi málo a teda je tu ob­rov­ský pries­tor na po­zná­va­nie no­vých vecí.

Vždy ste sa chceli ve­no­vať tomu, čo ro­bíte te­raz? 

Keď som na­stu­po­val na ne­uro­ló­giu, tak som sa pô­vodne nech­cel ve­no­vať de­ge­ne­ra­tív­nym ocho­re­niam, ktoré sa mi zdali dosť nudné, na­opak chcel som sa ve­no­vať akút­nej ciev­nej ne­uro­ló­gii. Po ne­ja­kej dobe som však do­stal od pred­nos­tky kli­niky prof. Gdo­vi­no­vej po­nuku uro­biť si do­kto­rát v ob­lasti Par­kin­so­no­vej cho­roby na uni­ver­zite v Gro­nin­gene v Ho­land­sku, čo sa mi spo­čiatku nie veľmi po­zdá­valo. Po triez­vom uvá­žení som ale túto po­nuku pri­jal a mu­sím po­ve­dať, že to bolo jedno z mo­jich naj­lep­ších pra­cov­ných roz­hod­nutí. Par­kin­so­nova cho­roba a prí­buzné ocho­re­nia to­tiž pred­sta­vujú z môjho po­hľadu asi najk­raj­šiu kli­nickú ob­lasť ne­uro­ló­gie, kde je na­ozaj ne­vy­hnutné ve­dieť a vi­dieť čo hľa­dáte, inak sa k správ­nej diag­nóze a liečbe do­pra­cu­jete veľmi ťažko ak vô­bec. Na­vyše sa jedná o veľmi dy­na­mickú ob­lasť ne­uro­ló­gie, kde sa v prie­behu po­sled­ných ro­kov udiali via­ceré pre­lo­mové ob­javy.

Ako je to s fi­nan­co­va­ním slo­ven­skej vedy? Mnohí na­dá­vajú, že je to tu celé zle, Vy ale tvr­díte a ste dô­ka­zom, že sa to dá, tak ako to je? Aká je úro­veň a fi­nan­co­va­nie ved­cov v SR a vo svete? 

V pr­vom rade je po­trebné po­ve­dať, že pe­čené ho­luby ved­com ne­pa­dajú do úst ni­kde na svete a za kaž­dým fi­nan­co­va­ním je väč­ši­nou tvrdá práca. Na Slo­ven­sku ale fun­guje veľa ľudí na zá­klade osob­ného en­tu­ziazmu viac ako re­ál­neho fi­nanč­ného a gran­to­vého ohod­no­te­nia. Prob­lé­mom je cel­kovo veľmi malý po­čet ná­rod­ných gran­tov, ktoré je možné zís­kať v kom­pe­ti­tív­nym sché­mach ako je APVV alebo VEGA. Ta­kisto u nás veľmi ne­fun­guje kul­túra fi­nan­co­va­nia vý­skumu sú­krom­nými oso­bami, sú­krom­nými in­šti­tú­ciami alebo pa­cient­skými or­ga­ni­zá­ciami, ktorá zod­po­vedá za ne­za­ned­ba­teľnú časť gran­to­vých zdro­jov vo vy­spe­lých kra­ji­nách. Ak je ale ve­dec ši­kovný tak si mys­lím,. že aj na Slo­ven­sku je možné zís­kať zmys­lu­plné viac­zdro­jové fi­nan­co­va­nie a prí­padne sa do­hod­núť na ur­či­tých ve­ciach so za­hra­nič­nými špič­ko­vými pra­co­vis­kami, ktoré sú ochotné uro­biť veľa vecí za­darmo ak v tom vi­dia po­ten­ciál.

Par­kin­so­nova cho­roba je de­dičné ocho­re­nie, dá sa mu pre­dísť? Môže ju do­stať aj ten kto nemá ge­ne­tickú pre­d­is­po­zí­ciu?

V sku­toč­nosti je Par­kin­so­nova cho­roba de­dičná len u 10-15% pa­cien­tov, pri­čom u zvyš­ných ľudí ho­vo­ríme o tzv. spo­ra­dic­kej forme, kedy sa Par­kin­so­nova cho­roba ne­pre­javí u ni­koho iného v ro­dine a nie je de­dičná. Je ale via­cero gé­nov, ktoré Par­kin­so­novu cho­robu ne­spô­so­bujú priamo ale zvy­šujú prav­de­po­dob­nosť, že ju pa­cient do­stane. Si­tu­áciu tý­ka­júcu sa ge­ne­tic­kého po­za­dia Par­kin­so­no­vej cho­roby na Slo­ven­sku  na­te­raz cel­kom dobre ne­po­známe, čo je pred­me­tom jed­ného z na­šich sú­čas­ných veľ­kých ce­lo­slo­ven­ských pro­jek­tov, ktoré re­a­li­zu­jeme v spo­lu­práci s Ex­tra­py­ra­mi­do­vými pra­co­vis­kami v Bra­ti­slave, Mar­tine a Zvo­lene a jed­ným z naj­väč­ších ge­ne­tic­kých la­bo­ra­tó­rií so za­me­ra­ním na Par­kin­so­novu cho­robu na Uni­ver­sity Col­lege Lon­don vo Veľ­kej Bri­tá­nii.

Z hľa­diska pred­chá­dza­nia vzniku ocho­re­nia nie je veľa fak­to­rov, ktoré by boli jed­no­značne po­tvr­dené, čo však fun­guje je zdravý ži­votný štýl vrá­tane in­ten­zív­neho po­hybu a zdra­vej stravy, nie je to ale zá­ru­kou, že daný člo­vek Par­kin­so­novu cho­robu ne­dos­tane. Pri pred­chá­dzaní ne­uro­de­ge­ne­ra­tív­nym ocho­re­niam je tiež vhodné vy­hý­bať sa nad­mer­nej a dl­ho­do­bej expo­zí­cii che­mi­ká­liám a pes­ti­cí­dom ako aj ak­ti­vi­tám, ktoré by mohli viesť k opa­ko­va­ným drob­ným úra­zom hlavy – na­prí­klad pri vy­soko-kon­takt­ných špor­toch ako je box a po­dobne.

V akom veku sa zväčša za­čne pre­ja­vo­vať Par­kin­so­nova cho­roba a ako?

Štan­dardne sa ocho­re­nie zvykne pre­ja­vo­vať vo veku 50-70 ro­kov, jeho pre­va­len­cia ale jed­no­značne stúpa so zvy­šu­jú­cim sa ve­kom. Par­kin­so­nova cho­roba ale môže v 5-10% prí­pa­dov vzni­kať aj u ľudí, ktorí sú mladší ako 40 ro­kov, nie­ktorí do­konca mladší ako 20. U týchto mla­dých pa­cien­tov sa ale tak­mer vždy jedná práve o ge­ne­tickú formu ocho­re­nia. Prvé pre­javy na zá­klade kto­rých je v dneš­nej dobe možné diag­nos­ti­ko­vať Par­kin­so­novu cho­robu sú väč­ši­nou ne­špe­ci­fické prob­lémy s po­hyb­li­vos­ťou ako po­city stu­hnu­tosti, ne­vys­vet­li­teľné mus­ku­los­ke­le­tálne prob­lémy a bo­lesti, alebo špe­ci­fic­kej­šie pre­javy ako zmen­še­nie písma, ne­ob­rat­nosť ruky alebo nohy, chý­ba­nie po­hy­bov ruky pri chô­dzi alebo šuch­ta­nie no­hami pri chô­dzi, nie­kedy kľu­dový tras, ktorý ale ne­musí byť vô­bec prí­tomný až u 30% pa­cien­tov s Par­kin­so­no­vou cho­ro­bou.

Čo kon­krétne ste zis­til pri Par­kin­so­no­vej cho­robe vy? Čomu sa ve­no­val váš vý­skum?

Prob­lém dneš­nej diag­nos­tiky Par­kin­so­no­vej cho­roby, ktorá je za­lo­žená na prí­tom­nosti ty­pic­kých mo­to­ric­kých pre­ja­vov je fakt, že ocho­re­nie v čase kedy ho vieme zdiag­nos­ti­ko­vať v sku­toč­nosti beží už pri­bližne 10-20 ro­kov. V tomto ob­dobí sa u pa­cien­tov môžu ob­ja­vo­vať nie­ktoré pre­javy, ktoré sú síce ty­pické pre toto pred­mo­to­rické štá­dium, ale nie sú do­sta­točne špe­ci­fické, aby sme na ich zá­klade mohli diag­nos­ti­ko­vať sa­motné ocho­re­nie. Me­dzi ta­kéto pre­javy pat­ria na­prí­klad po­ru­chy spánku, pri kto­rých ľu­dia roz­prá­vajú a kri­čia zo spánku a po­hy­bujú sa akoby vy­ko­ná­vali svoje sny. Jedná sa o tzv. po­ru­chu sprá­va­nia v REM spánku, ktorá je najš­pe­ci­fic­kej­ším kli­nic­kým pre­ja­vom včas­nej Par­kin­so­no­vej cho­roby (až u 80% týchto pa­cien­tov sa v prie­behu 14 ro­kov vy­vi­nie plne vy­jad­rená Par­kin­so­nova cho­roba), pri­čom vzniká ty­picky v stred­nom a vyš­šom veku. Ne­jedná sa o ná­me­sač­níc­tvo, ktoré je na­opak ty­pické pre mla­dých ľudí a deti. Me­dzi ďal­šie ta­kéto pre­javy pat­ria na­prí­klad zhor­še­nie alebo strata ču­chu, po­ru­chy ná­lady a trá­viace ťaž­kosti.

V na­šich pro­jek­toch sme na­prí­klad zis­tili, že ľu­dia s trá­via­cimi ťaž­kos­ťami (pre­dov­šet­kým chro­nic­kou záp­chou) majú viac ako dvoj­ná­sobné ri­ziko vzniku Par­kin­so­no­vej cho­roby. Naj­dô­le­ži­tejší prís­pe­vok na­šej sku­piny je ale zrejme vy­vi­nu­tie no­vej me­to­diky pre hod­no­te­nie črev­ných bio­psií, na zá­klade kto­rých vieme od­lí­šiť pa­cienta s Par­kin­so­no­vou cho­ro­bou od zdra­vého člo­veka s tak­mer 90% prav­de­po­dob­nos­ťou, pri­čom toto vy­šet­re­nie má veľký po­ten­ciál na diag­nos­tiku už v sko­rých pred­mo­to­ric­kých štá­diách ocho­re­nia.

Zo­bra­ziť celú ga­lé­riu (7)
zdroj: fa­ce­book.com/Uni­ver­zita Pavla Jo­zefa Ša­fá­rika v Ko­ši­ciach, Le­kár­ska fa­kulta

Čo máte v pláne skú­mať ďa­lej? Pop­rí­pade, aké iné ak­ti­vity plá­nu­jete v tejto ob­lasti?

Túto me­to­diku je po­trebné ove­riť na väč­ších a ne­zá­vis­lých sku­pi­nách pa­cien­tov, čo práve v sú­čas­nosti ro­bíme. Na­vyše ju chcem ove­riť aj na iných tka­ni­vách, ako je na­prí­klad koža, ktorá je pod­statne ľah­šie do­stupná pre vy­šet­re­nie ako črevo. V sú­čas­nosti ale pod­statne roz­ši­ru­jeme spek­trum skú­ma­ných mar­ke­rov, ktoré by mohli viesť k včas­nej diag­nos­tike Par­kin­so­no­vej cho­roby, pri­čom skú­mame tak­mer 50 kli­nic­kých, la­bo­ra­tór­nych, zo­bra­zo­va­cích a elek­tro­fy­zi­olo­gic­kých pa­ra­met­rov práve u ľudí so spo­mí­na­nou po­ru­chou sprá­va­nia v REM spánku.

Ko­or­di­nu­jete via­cero do­má­cich aj za­hra­nič­ných mul­ti­cen­tric­kých pro­jek­tov, aké to na­prí­klad sú? Čím sa za­obe­rajú?

V sú­čas­nosti u nás be­žia tri kľú­čové ob­lasti vý­skumu, na kto­rých pra­cu­jeme s pra­co­vis­kami z pri­bližne 20 kra­jín sveta.

Prvý je spo­mí­naný pro­jekt pre iden­ti­fi­ká­ciu do­sta­točne cit­li­vých včas­ných mar­ke­rov, ktoré by nám umož­nili diag­nos­tiku Par­kin­so­no­vej cho­roby v štá­diu, kedy ešte nie je de­ge­ne­ra­tívny pro­ces v mozgu tak po­kro­čilý. Prob­lé­mom dneš­nej liečby je to­tiž fakt, že ocho­re­nie vieme diag­nos­ti­ko­vať až v štá­diu, kedy je v mozgu odum­re­tých viac ako 50-60% ne­uró­nov pro­du­ku­jú­cich do­pa­mín a teda na­šou lieč­bou už „ne­máme veľmi čo za­chra­ňo­vať“. Všetky ocho­re­nia-mo­di­fi­ku­júce alebo ne­urop­ro­tek­tívne liečby ktoré boli do­te­raz skú­šané v expe­ri­men­toch v tomto smere zly­hali. Včasná diag­nos­tika ocho­re­nia je teda úplne kľú­čová a ne­vy­hnutná k tomu, aby sme mohli vy­ví­jať efek­tívne liečby, ktoré by spo­ma­lili alebo za­sta­vili prie­beh ocho­re­nia.

Dru­hým veľ­kým pro­jek­tom je štú­dium ge­ne­tic­kého po­za­dia Par­kin­so­no­vej cho­roby. Ako som už spo­mí­nal, ur­čitá časť ocho­re­nia a jeho pre­ja­vov je pod­mie­nená ge­ne­tic­kými fak­tormi. Ktoré gény a v akom per­cente zod­po­ve­dajú za Par­kin­so­novu cho­robu na Slo­ven­sku ale presne ne­vieme, čo by sa malo v krát­kej dobe v rámci nášho vý­skumu zme­niť. Ge­ne­tický vý­skum je ale veľmi dô­le­žitý aj z iného hľa­diska. Po­máha nám to­tiž chá­pať me­cha­nizmy, ktoré vedú k roz­voju sa­mot­nej cho­roby a na­chá­dzať te­ra­pe­utické ciele pre nové lie­čivá. Na­vyše sa už v po­sled­ných ro­koch ob­ja­vujú nie­ktoré nové typy liečby, ktoré sú za­me­rané na špe­ci­fické ge­ne­tické pod­typy Par­kin­so­no­vej cho­roby a oča­ká­vame že sa v krát­kej bu­dúc­nosti do­stanú do kli­nic­kého skú­ša­nia a ne­skôr snáď aj do re­ál­nej praxe.

Tre­tím pro­jek­tom je diag­nos­tika zried­ka­vých po­hy­bo­vých ocho­rení, ktoré re­a­li­zu­jeme v spo­lu­práci s Ne­uro­lo­gic­kou kli­ni­kou v Prahe a ge­ne­tic­kým la­bo­ra­tó­rium v Mní­chove. V ob­lasti ge­ne­tiky to­tiž v po­sled­ných ro­koch došlo k via­ce­rým vý­znam­ným po­su­nom, ktoré nám umož­nili od­ha­ľo­vať stále nové, nie­kedy aj lie­či­teľné ge­ne­tické ocho­re­nia, ktoré sme v mi­nu­losti diag­nos­ti­ko­vali na­prí­klad ako des­tkú moz­govú obrnu. Ak si vez­meme na­prí­klad túto jed­notku, tak za ne­špe­ci­fic­kou diag­nó­zou det­skej moz­go­vej obrny sa často skrý­vajú kon­krétne ge­ne­tické ocho­re­nia, ktoré môžu byť veľmi dobre lie­či­teľné. Bez správ­nej diag­nos­tiky sa ale ta­kýto pa­cient ni­kdy k zmys­lu­pl­nej liečbe ne­dop­ra­cuje a máme už via­cero ľúdí, ktorí vďaka sta­no­ve­niu správ­nej diag­nózy išli prak­ticky z vo­zíka do úplne funkč­ného ži­vota buď vďaka špe­ci­fic­kej liečbe alebo im­plan­tá­cii ne­uros­ti­mu­lá­tora (hĺb­ko­vej moz­go­vej sti­mu­lá­cie). No­vými ge­ne­tic­kými me­tó­dami ale mô­žeme diag­nos­ti­ko­vať aj úplne nové ocho­re­nia, pri­čom u jed­nej z na­šich ro­dín bol ne­dávno iden­tif­ko­vaný gén, ktorý pred­sta­vuje úplne nové, do­te­raz ne­poz­nané ľud­ské ocho­re­nie. Pa­to­génna úloha tohto génu sa me­dzi­ča­som po­tvr­dila na via­ce­rých ro­di­nách vo svete a prácu s ko­le­gami ak­tu­álne pri­pra­vu­jeme k pub­li­ko­va­niu.

Máme podľa vás na Slo­ven­sku dosť le­ká­rov a od­bor­ní­kov? Čo si mys­líte o ich čas­tom od­chode do za­hra­ni­čia? A zlep­šuje sa si­tu­ácia v Slo­ven­sku, v tom zmysle, že sa oplatí zo­stať doma?

Na Slo­ven­sku máme mnoho le­ká­rov, ktorí sú vo svo­jom od­bore na úrovni Európ­skej a sve­to­vej špičky. Z hľa­diska do­stup­nosti lie­kov sme na tom v po­rov­naní s inými kra­ji­nami ta­kisto veľmi dobre. Prob­lém z môjho po­hľadu je ale skôr dosť rôz­no­rodá a ne­pre­hľadná do­stup­nosť špič­ko­vej diag­nos­tiky a liečby, resp. rôz­no­ro­dosť po­sky­to­va­ných štan­dar­dov na­prieč me­di­cín­skymi od­bor­nos­ťami a re­gi­ónmi na Slo­ven­sku.

Tento fakt zrejme nie je až tak dô­sled­kom zlého fi­nanč­ného ohod­no­te­nia, ktoré sa v prie­behu po­sled­ných ro­kov vý­raz­nej­šie zlep­šilo. Dnes už na­prí­klad nie je mo­ti­vu­júce od­chá­dzať do Čes­kej re­pub­liky pre lep­šie pla­tové pod­mienky, skôr sa jedná o prob­lémy s vnú­tor­nou mo­ti­vá­ciou, or­ga­ni­zač­nými a tech­nic­kými pod­mien­kami na pra­co­visku a v jed­not­li­vých ne­moc­ni­ciach. Cel­kovo si ale mys­lím, že si­tu­ácia u nás sa po­stupne zlep­šuje, teda mi­ni­málne v ob­lasti ne­uro­ló­gie.

 

Pridať komentár (0)