Michal Sabo: O medveďom h***e, kresťanskom vidieku & iných (KOMENTÁR)

Michal Sabo (39) je autorom podcastu SABO SEBOU, aktivista, predseda petičného výboru prvej slovenskej klimatickej petície #klimatapotrebuje a signatár petície Osloboďme národné parky. 

Bolo to aj dlhé. Bolo to napínavé. Bolo to nedôstojné. Bolo to poľutovaniahodné… ale dozaista to nebolo zbytočné. Parlament schválil reformu národných parkov a to i napriek tomu, že za ňu zahlasovali iba tri zo štyroch koaličných strán.

Dlhé to bolo, lebo sme napäto čakali od septembra. Napokon sa toto hlasovanie po početných odkladoch a hľadaní politickej podpory stalo posledným hlasovaním parlamentného roka.

Mohli sme sa tomu vyhnúť, keby Boris Kollár nebol opozíciou vo vlastnej koalícii a netorpédoval by reformu motivovaný naháňaním politických bodov sťaby ochranca toho, čo bolo pomenované ako „kresťanský vidiek”. V hnutí Sme rodina to vypočítali na 2 až 2,7 milióna ľudí (v závislosti od tlačovky, statusu, alebo príležitosti), ktorých sa reforma národných parkov dotkne.

2,5 milióna je celkový počet ľudí žijúcich na slovenskom vidieku a podľa tejto „logiky” sa teda reforma národných parkov bezprostredne dotkne tiež vidiečanov napríklad v Slovenskom Grobe či v Šamoríne. Príbuzných mentálnych akrobacií sme počuli rádovo viac. Iba na to, aby som debunkoval všetky hoaxy predsedu parlamentu, som potreboval jeden celý deň. A to opomeniem, čo všetko narozprávali fašisti.

Napínavé to bolo práve vďaka fašistom. Že sú iní, to vieme dávno. Teraz sa ukázali v novej perspektíve. Národovci, ktorí sa pomaly v posteli prikrývajú vlajkou a bijú sa do hrude so slzami v očiach, keď hovoria o „našej krásnej slovenskej prírode”, sú hrdí patrioti len do momentu, kedy sa jeden z najhlučnejších odporcov v rozprave neprezradí, že je poľovník, a o druhom, ešte hlučnejšom, nezistíte, že má rodinné prepojenie na drevospracujúci priemysel.

Nedôstojné boli útoky na ochranárov. Toľkokrát sme počuli populistické výkriky o Bratislavskom regionálnom ochranárskom združení, ktoré – okrem iného – „skúma medvedie h***o za milióny eur a pritom na našich zdravotníkov nemáme peniaze”. A tak ďalej. A tak podobne…

Práve tohto sme svedkami, keď sa ku slovu v zákonodarnom zbore dostanú jedinci, ktorí nemajú ani len tušenie o tom, ako fungujú eurofondy. Opakujem sa – okrem iného.

Poľutovaniahodné je, že pod tlakom extrémistickej a dezinformačnej scény prešla novela v oklieštenej verzii, kompromisne. Áno, o politike sa hovorí ako o umení možného. A predsa, keď sledujem našu politickú elitu, neviem sa ubrániť pocitu, že v úplne banálnych veciach sú absolútne nemožní.

Schválenie reformy bol boj, no ten ozajstný boj je pred nami. Šesť z deviatich národných parkov čaká zonácia, čiže určovanie budúcich bezzásahových území. To sa bude diať „v spolupráci“ s lesníkmi a môže trvať roky.

Nech vás neprekvapí, že medzičasom budete v národných parkoch naďalej počuť zvuk píl…

Nateraz nech nás teší, že národné parky budú samostatné subjekty a že časom majú nádej stať sa skutočnými národnými parkmi, nie sa tak iba volať. 

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.