Migranti prácu nekradnú, je to skôr naopak, vraví uznávaná profesorka. Európa pre nich pripravuje novú modrú kartu

V rámci ôsmeho ročníka Vzdelávacieho seminára EMN o migrácii sa uskutočnil rozhovor s uznávanou odborníčkou pre migráciu. 

Profesorka sociológie a migračného práva Tesseltje de Lange sa špecializuje na európsku reguláciu ekonomickej migrácie a integrácie. Sústredí sa tiež na dôsledky jej globálnej a miestnej úrovne. Taktiež je odborníčkou na migráciu a podnikanie, migráciu znalostí, rodiny a prístup rodinných príslušníkov k práci. Podľa oficiálnej stránky Radboud University je jej dôležitou témou taktiež aj ekonomická integrácia utečencov. 

V pondelok sa na portáli Euractiv objavil rozhovor s touto všestrannou odborníčkou. Podstatou článku bola prívetivá migračná politika pre cudzincov na Slovensku. 

Európa by mala byť prívetivá

Podľa pani profesorky by mala byť Únia voči migrantom prívetivá na základe hodnôt nášho kontinentu. V práve sú totiž zakotvené zásady právneho štátu, rešpektovania ľudských práv a dôstojnosti. Na druhej strane, ak je migračná politika príliš otvorená, môže mať negatívne následky. Treba teda nájsť rovnováhu a zvážiť kapacitu Európskej únie. 

Tesseltje de Lange taktiež popísala, ako podľa nej vyzerá dobrá migračná politika. Prvým prvkom je zákonný dizajn, ktorý môže byť otvorený, nejasný, ale aj prísny. Rozhodnutie teda ostáva na úradníkovi, či do krajiny cudzinca pustí, alebo nie. 

Ďalším prvkom je regulácia migrácie, ktorá sa podieľa na množstve subjektov. Prívetivý prístup je teda v ňom celoštátny. Taktiež záleží na včasných rozhodnutiach, dostatočnom prístupe a transparentných pravidlách. 

Jedným z prvkov sú aj práva, ktoré ľudia získavajú po prijatí do krajiny. Mnoho migračných politík je podľa profesorky dočasných, čo nemusí vyhovovať migrantovi, ani zamestnávateľovi. 

zdroj: Unsplash/Daniel Mensah Boafo

Prácu ti neukradnú

Medzi tunajšími obyvateľmi panuje strach, že prídu o zamestnanie kvôli cudzincom. Politici vraj tento strach využívajú napriek tomu, že výskum ukazuje, že migrácia môže prispievať k vytváraniu nových pracovných miest, či k aktualizácii pracovného trhu. V mnohých krajinách Európy totiž majú nedostatok pracovnej sily. 

Podľa profesorky by vláda na Slovensku mala lepšie informovať o pozitívnych účinkoch zamestnaných cudzincov. Navrhuje projekty odprezentované ako takzvané migrácie na skúšku. 

zdroj: Unsplash/mapbox

Nová modrá karta pre migrantov

Stará modrá karta umožňovala vstup cudzinca do krajiny, ktorého bol plat vyšší ako 150 % priemernej mzdy v krajine. Podľa nového zákona si budú môcť členské štáty v Európe nastaviť sumu od 100 do 160 %. 

Nová modrá karta vstúpila do platnosti prvého júla tohto roku a je to typ prechodného pobytu cudzincov. Základnou podmienkou však je vyššia odborná kvalifikácia, ktorá pramení z vysokoškolského vzdelania. Modrá karta teda povoľuje vstúpiť, zdržiavať sa a pracovať na území Slovenska. Tiež súhlasí s návštevami zahraničných krajín. Vysvetľuje to Migračné informačné centrum. 

„Ak si štáty budú môcť znížiť minimálny plat aj v rámci modrej karty, národné programy stratia na atraktivite. Európska komisia samozrejme chcela vnútroštátne programy úplne zrušiť. Vo všeobecnosti by bolo ideálne harmonizovať podmienky vstupu a vytvoriť jednotný európsky trh práce. Veľa členských štátov ale chce mať svoje vlastné nástroje a migračné politiky,“ podotkla profesorka pre portál Euractiv. 

Nová modrá karta údajne uvádza, aký druh dokladov sa vyžaduje pre vstup cudzinca do krajiny. Napriek tomu existujú administratívne prekážky pre migrantov. Kvôli nim však môže európska smernica stratiť účinnosť. 

zdroj: TASR/AP

Utečenci v niektorých krajinách Európskej únie nemajú povolené pracovať. Pani profesorka je rázne proti týmto zákonom. Smernica o prijímaní cudzincov vraj umožňuje až deväťmesačné čakanie, no jej dávajú zmysel dva, nanajvýš tri mesiace čakania. Dôvodom sú udalosti počas cesty do danej krajiny. Kvôli tomu môžu byť na trhu práce zraniteľní. Nepoznajú totiž ani zákony a zamestnanci ich môžu využívať.