[Podcast s Romčom] Ich klienti majú miliardové obraty. Na Slovensku čelia podnikatelia týmto problémom

[Podcast s Romčom] V kryptomenách je už 500 miliárd dolárov. Cez koronu narástli o šialených 40 percent

[Diskusný Klub] Jakub Ptačin: Odrbávať na Slovensku už nemôže byť jednoduchšie

Milan nazrel do Hitlerovho domu a vie, kam už nikdy nevycestuje. Inde ako na Slovensku žiť nechce

  • Milan Bardún je autorom cestovateľského blogu Bez Mapy
  • Inšpiroval ho erazmus v Estónsku, po ktorom sa spustil bloggerský kolotoč
  • Cestuje, no plány nemá a inde, ako na Slovensku by žiť nechcel
  • Milan Bardún je autorom cestovateľského blogu Bez Mapy
  • Inšpiroval ho erazmus v Estónsku, po ktorom sa spustil bloggerský kolotoč
  • Cestuje, no plány nemá a inde, ako na Slovensku by žiť nechcel

Milan je autorom jedného z načítanejších cestovateľských portálov na Slovensku. Tomuto remeslu sa venuje už 8 rokov a prestať nemieni. Zarobí mu dosť na živobytie, a tak môže slobodne cestovať a nemusí sa o svoj príjem strachovať. V rozhovore nám prezradil, že do Indie, dnes turisticky obľúbenej destinácie, by sa už nevrátil, a že cesty Marokom počas Ramadamu vedia byť zábavné.

Ktorá z krajín je tvoja najobľúbenejšia a kam by si sa už nevrátil?

Momentálne najobľúbenejšia je pre mňa Argentína. Cestoval som po nej celý január, vrátil som sa domov pred koronou, učil som sa kvôli tomu hovoriť po španielsky. To prostredie mi je príjemné, zvykli sme chodievať na dovolenku do Talianska, ktorého kultúru a temperament v Argentíne silno cítiť, je tam dobre, relatívne lacno, aj keď záleží, kam ideš, čím južnejšie, tým drahšie, hlavne v Patagónii som narazil na celkom švajčiarske ceny, čo som nečakal. Argentína teda patrí medzi moje najobľúbenejšie krajiny, potom tu je, samozrejme, New York a Austrália.

Za mňa najväčší extrém bola India a je to krajina, do ktorej by som sa už, pre veľmi nízku hygienu a životnú úroveň, nevrátil. Som skôr taký, že ma viac láka Kanada, USA, Austrália, a potom krajiny Južnej Ameriky, hlavne tá Argentína. Je to proste 50 na 50, nájdeš ľudí, ktorí ti povedia, že Indiu milujú, iní ju neznášajú. Je to buď, alebo.

View this post on Instagram

#SlepaRuza Keď je váš život telenovela, určite máte okrem veľkého domu so slúžkou v Baires aj vlastnú haciendu, plantáž a rodinnú vináreň na vidieku v Mendoze. Miesto, kde Ťapka Dolores naháňa kone a vo vzduchu voní rodinná dráma.⁣ ⁣ Vaše majetky sú, samozrejme, rozsiahle a chodíte sem často. Najmä, keď potrebujete s babkou Abuelou prebrať dôležité rodinné problémy a dohodnúť sa, koho si vezme dcéra Čolito, aby sa spojili dve bohaté rodiny. Máte posledné slovo, dokým nepríde manželka, Čikinkíra con tres Pechugas, s umelými prsiami.⁣ ⁣ Vobec však netušíte, že je váš rodinný podnik v ohrození, lebo syn Chúlio si rád "požičiava" vaše pesos, aby rozbehol svoj vlastný internetový startup, drogový kartel AboutPaloma s doručením a vrátením zdarma.⁣ ⁣ #milanbezmapy #slovakblogger #dnescestujem #telenovela

A post shared by Milan Bez Mapy (@milan_bezmapy) on

Koľko zarobíš blogovaním a koľko si na cestovanie minul?

Určite to, čo zarobím, stačí na to, aby som si mohol aj voľačo odložiť a cestovať ďalej po svete. A koľko som minul? No, to vlastne netuším, dobrá otázka, asi by bolo celkom fajn sa na to pozrieť a nejako si to zrátať.

Ako vlastne vznikol portál Bez Mapy?

Študoval som záhradnú architektúru na vysokej škole a bol som na erazme v Estónsku. Väčšina ľudí vtedy chodila na erazmus do Barcelony, Viedne, Prahy. Všetci sa ma začali pýtať, aké to tam je, pretože si to nevedeli predstaviť. Hlavne moja rodina, a tak som sa rozhodol napísať jeden jediný blog pre najbližších ľudí o tom, ako Estónsko vlastne vyzerá a dnes patrí môj blog Bez Mapy medzi najčítanejšie na Slovensku.

Popri vytváraní prvého blogu som si uvedomil, že ma písanie baví a že toto je smer, ktorým chcem ísť. Stále to však malo byť nejaké hobby, nie práca. Postupom času sa to vyvinulo až sem. Vtedy pojem influencer/digitálny nomád ešte neexistoval, bol som prvorodený blogger a pokladám sa zaňho aj teraz, aj keď to už ľudia volajú asi inak.

View this post on Instagram

DEŇ 7 – V živote každého raz nastane moment, kedy musí všetko položiť a odísť akoby v poslednej sekunde. Nie preto, že je slabý aby bojoval, no preto, že má dosť sily na to, aby veci nechal tak. Nestihne dopiť svoje latečko, vybrať si perfektné topánky k outfitu, či dokonca povedať dovidenia.⁣ ⁣ V živote každého raz nastane čas, kedy musí nastúpiť na vlak, ktorý ho odvezie ďalej. Ďalej od toho, čo bolo, no bližšie k tomu, čo bude. V tomto vlaku nájdete ľudí, ktorí na vás budú zazerať ako na blázna a iní si vás vôbec nevšimnú. Budú tu sedieť aj takí, ktorých neskôr spoznáte oveľa bližšie, ako by ste čakali, hoci sa skrývajú za čiernymi okuliarmi.⁣ ⁣ A v momente, keď váš vlak dorazí na konečnú, poviete si, nie – nebudem sa už nikdy viac snažiť zapadnúť medzi ostatných. Lebo tetris ma naučil, že ak zapadnem, navždy zmiznem.⁣ ⁣ #7dniNYC The End.⁣ *za pomoc s dramaturgiou ďakujeme Marcele Voškovej.

A post shared by Milan Bez Mapy (@milan_bezmapy) on

Na aký najbizarnejší cestovný zážitok si spomínaš?

Tak tých zážitkov je veľa. Ale spomínam si na cestu cez Maroko, šiel som vlakom z Casablanky do Marakeša počas Ramadanu, to je moslimský sviatok, kedy počas dňa nejedia, nepijú, nerozprávajú až kým nezájde slnko. Až vtedy sa môžu najesť, odpľuť si, mať sex…počas toho obdobia sú všetci podráždení, lebo Ramadam trvá niekoľko týždňov. No a v tom vlaku všetci Arabi stále pozerali na hodinky a čakali na presnú minútu, kedy je astronomický západ slnka.

Bolo tam úplné ticho a v minúte po západe sa zrazu začali zabávať, vytiahli mandle, delili sa tam o rožky, tešili sa z toho, že sa môžu najesť. Bol veľký kultúrny zážitok, ktorý som tam zažil.

Robíš okrem blogovania aj niečo iné, alebo je to tvoj full-time?

Nie, nerobím. Vyštudoval som záhradnú architektúru, čomu sa nevenujem, ale mám to vlastne ako hobby a mám v tom svoj limit. Jeden projekt za rok stačí, aby som z toho úplne nevypadol, ale bloggovanie je moja full-time práca už niekoľko rokov.

Všimla som si, že ste s Adreou Zahurancovou vytvorili duel, o čo ide?

Ide o kampaň, kde sme sa spolu s Andreou a naším klientom dohodli, že to bude kampaň zameraná na osvetu zbierania odpadkov, s Andreou sa navzájom hecujeme, kto dokáže zapojiť väčšie množstvo ľudí. Som za to vďačný, lebo je to pre dobrú vec. Kampaň sa volá „Vezmi si ma“ a odkazuje na to, že je potreba si tie odpadky vziať z lesa so sebou.

Už v roku 2017 som so svojimi čitateľmi chodieval zbierať smeti. Teda, až na toto koronové leto. Ekológia fičí a ja sa z toho teším a verím, že budeme mať spoločne dobré výsledky.

Máš nejaké kariérne plány do budúcnosti?

Som spokojný s tým, čo robím teraz a viem, že sa to určite nejako vyvinie, lebo blogujem už 8 rokov a za ten čas sa toho veľa zmenilo aj v „blogosfére“ celé sa to vyvíja, mení a je zaujímavé to sledovať. Verím však, že sa moja budúcnosť bude stále týkať blogovania, práce s médiami a obsahom na internete.

Cestuješ po celom svete, prečo sa vôbec vraciaš na Slovensko?

Ja by som nechcel žiť nikde inde. Tu mám rodinu, veľa priateľov, podnikanie, tu žijem. Narodil som sa v Bratislave a asi by mi bolo ľúto opustiť tých ľudí. Stačí mi vedomie, že  môžem kedykoľvek odísť, ale ako hovorím, asi by som nechcel žiť inde.

Najbizarnejší zážitok poznáme, aký bol tvoj najšialenejší, šlo ti niekedy o život?

Nie, nikdy mi pri cestovaní nešlo o život. Ale nadviažem na Argentínu, keď som tam bol, navštívil som Hitlerov dom. K tomu sa viaže taká veľmi zaujímavá konšpiračná teória, že Hitler emigroval do Argentíny, skrýval sa tam a zomrel tam. Táto teória je založená na tom, že vtedajší argentínsky prezident bol veľkým sympatizantom nacistického režimu a po jeho páde poskytoval nacistom azyl.

V Patagónii pri mieste Bariloche je veľmi stará rezidencia, ktorej sa hovorí Residencia Inalco a sú okolo nej opradené legendy, že tam Hitler žil a zomrel, našli sa tam nejaké nacistické dokumenty, mince a pod.. Samozrejme, že to nie je ničím podložené, lebo je dokázané, že Hitler zomrel v bunkri na základe rozboru zubov, ale toto je konšpiračná teória, na ktorej si ľudia dosť ulietajú, a tak som si povedal, že tam pôjdem.

Asi som vtedy aj porušil zopár zákonov, lebo dom stojí na súkromnom pozemku, ale v Argentíne je možné všetko, nečakal som, že tam bude strážny pes, ktorý ma potom naháňal a mne sa podarilo nakoniec ukecať majiteľa toho psa, ktorý oficiálne stavbu strážil, že ten dom musím vidieť, a tak sa mi tam podarilo dostať, mám o tom aj fajn video na Instagrame.

Článok bol pôvodne vydaný  18. júla 2020.

Najnovšie video

Najnovší podcast

[Podcast s Romčom] V kryptomenách je už 500 miliárd dolárov. Cez koronu narástli o šialených 40 percent

Najnovšie