Mimozemská loď alebo kométa: Vesmírny posol z cudzej galaxie prekvapil astronómov nevídaným zložením

Tento rok astronómovia oživili diskusie o mimozemskom živote, keď v júli objavili nezvyčajný objekt letiaci našou slnečnou sústavou. Spočiatku niektorí špekulovali, že by mohlo ísť o vesmírnu loď cudzej civilizácie. Pozorovania z najvýkonnejších teleskopov však rýchlo ukázali pravdu – ide o kométu s mimoriadnymi vlastnosťami.

Jacqueline McClearyová, astrofyzička z Northeastern University, vysvetľuje, prečo je objav taký výnimočný. „Medzihviezdne objekty sú jediné veci, ktoré pochádzajú mimo našu slnečnú sústavu a zároveň ich dokážeme fyzicky pozorovať priamo tu,“ hovorí. „Je to akýsi posol z diaľky, ktorý nám prináša správy o vzdialených svetoch.“

Kométa dostala označenie 3I/Atlas a stala sa len tretím zdokumentovaným medzihviezdnym objektom, ktorý preletel našou slnečnou sústavou. Predchádzali jej záhadný ‚Oumuamua v roku 2017 a kométa Borisov o dva roky neskôr. Každý takýto návštevník prináša unikátne informácie o podmienkach v iných hviezdnych systémoch.

Informujú o tom web Knowridge a štúdia uverejnená na portáli Arxiv.

Kométa, ktorá sa správala podozrivo

Hneď po objavení bolo jasné, že 3I/Atlas nie je bežná kométa. Astrofyzici zaznamenali niečo nezvyčajné – objekt vyžaroval vlastné svetlo, hoci bol ešte príliš ďaleko od Slnka. Kométy sú zvyčajne extrémne tmavé telá, ktoré astronómovia len ťažko zaznamenávajú. Ich slávny chvost vzniká až vtedy, keď sa priblížia k našej hviezde.

Slnečné žiarenie roztáva prchavé zlúčeniny a ľady na povrchu kométy. Materiál sa odparuje a vytvára najprv takzvanú komu – difúznu oblasť okolo jadra. Neskôr sa z nej vyvinie dlhý chvost, ktorý poznáme z fotografií. McClearyová vysvetľuje mechanizmus: „Jupiter sa nachádza päť astronomických jednotiek od Slnka. Väčšina komét musí prísť bližšie, aby slnečné žiarenie bolo dosť intenzívne na vytvorenie chvosta.“

3I/Atlas však vytvorila komu ďaleko za dráhou Jupitra. Táto vzdialenosť predstavuje približne šestnásťnásobok vzdialenosti Zeme od Slnka. Nič malé a rýchle by tam nemalo produkovať svetlo prirodzeným spôsobom. Práve preto niektorí výskumníci uvažovali, či nejde o umelý objekt.

Suchý ľad odhalil pravdu

Ďalšie pozorovania však rozptýlili všetky pochybnosti. Nielenže kométa mala charakteristický chvost, ale ukázala aj nevídané zloženie. Vedci zistili, že 3I/Atlas obsahuje obrovské množstvo oxidu uhličitého. „Oxid uhličitý, teda suchý ľad, sa totiž sublimuje veľmi ľahko,“ vysvetľuje McClearyová. Už pri relatívne nízkych teplotách prechádza priamo z pevného skupenstva na plyn.

Kozmický teleskop James Webb neskôr potvrdil, že kométa je výnimočná aj z iných dôvodov. Pomer suchého ľadu k ľadu z vody dosahoval neuveriteľných 8:1. Takéto zloženie patrí medzi najextrémnejšie hodnoty, aké kedy astronómovia zaznamenali. Bežné kométy z našej slnečnej sústavy majú tento pomer výrazne nižší.

Táto informácia otvára fascinujúce otázky. Buď pôvodný hviezdny systém kométy obsahoval mimoriadne veľa oxidu uhličitého, alebo tam pôsobili špecifické radiačné procesy. „Možno nejaké zvláštne žiarenie vyparilo väčšinu iných látok a zanechalo hlavne oxid uhličitý,“ uvažuje astrofyzička. Každopádne ide o okno do podstatne odlišných podmienok, než aké poznáme z domova.

Čo nám vraví o iných slnečných sústavách

Porovnávanie zloženia medzihviezdnych komét s našimi domácimi telieskami prináša obrovskú vedeckú hodnotu. Vedci dokážu rekonštruovať, ako vznikali vzdialené planetárne systémy. „Nepriamo sa dozvedáme, ako vyzerá formovanie slnečných sústav na iných miestach galaxie, a to na veľmi detailnej úrovni,“ vysvetľuje McClearyová.

Zistenie presného pôvodu 3I/Atlas predstavuje výzvu. Kométa pravdepodobne prišla z centrálnej oblasti Mliečnej dráhy, kde sa hviezdna hmota koncentruje najhustejšie. Aby opustila svoj rodný systém, musela zažiť gravitačnú poruchu. Niečo – možno blízke stretnutie s planétou alebo iným telesom – zmenilo jej dráhu natoľko, že ju vymrštilo do medzihviezdneho priestoru.

Spätné vysledovanie tejto cesty je mimoriadne zložité. Gravitačné vplyvy mnohých hviezdnych systémov po milióny rokov modifikovali trajektóriu kométy. Astronómovia však môžu skúmať chemické stopy a na ich základe usudzovať, aké podmienky vládli v mieste jej vzniku.

Bližší pohľad čaká

Najbližšie mesiace prinesú ďalšie cenné dáta. Kométa sa už vrátila späť zo slnečnej sústavy a čoskoro po októbri prekročí dráhu Jupitra. V tom čase sa k nej priblíži sonda Juno, ktorá krúži okolo plynného obra. „Mohli by sme dostať veľmi detailný pohľad,“ hovorí McClearyová s nadšením.

V tomto bode už kométa prejde najbližšou vzdialenosťou od Slnka. Veľká časť oxidu uhličitého sa odparí a astronómovia uvidia, čo zostalo pod povrchom. Hlbšie vrstvy jadra môžu obsahovať ešte staršie a nepozmenené materiály. Takéto informácie sú v planetárnej vede neoceniteľné.

Študovanie 3I/Atlas prináša úžitok nielen pre pochopenie cudzích slnečných sústav, ale aj našej vlastnej výnimočnosti. Pomáha vedcom zistiť, či podmienky, ktoré umožnili vznik života na Zemi, sú bežné alebo mimoriadne zriedkavé. „Je to okno do pôvodného materiálu iných systémov, čo je vzácna príležitosť,“ zdôrazňuje astrofyzička.

Každý medzihviezdny návštevník zlepšuje naše modely vzniku planetárnych systémov. Vedci postupne skladajú mozaiku, ktorá ukazuje diverzitu vesmíru. „Je naša slnečná sústava bežná, alebo vzácna? Zdá sa, že relatívne vzácna, a takéto objavy nám pomáhajú to vyčísliť,“ uzatvára McClearyová. 3I/Atlas môže byť len kométa, nie vesmírna loď, ale správy, ktoré prináša, sú rovnako fascinujúce.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti