„Ministri, zasiahnite.“ Desaťtisíce Slovákov žiadajú úplný zákaz lovu vlka

Už pred rokom sa 29 mimovládnych organizácií obrátilo na bývalú ministerku Matečnú a bývalého ministra Sólymosa a žiadalo, aby sa vlk prestal loviť. Výzvu organizácií podporilo aj 51 835 občanov, no aj tak nebola vypočutá.

Ochranári sa preto opäť obracajú na nových šéfov rezortov a žiadajú o zastavenie lovu vlka dravého a určenie nulovej kvóty pre jeho lov v nastávajúcej poľovnej sezóne 2020/2021. V júni 2020 už požiadavku legislatívnej zmeny týkajúcej sa celoročnej ochrany vlkov vzniesol LZ VLK v rámci pripomienkovania Návrhu zákona o poľovníctve.

„Sme presvedčení, že v súvislosti s úlohou vlkov pri udržiavaní funkčnosti lesných aj nelesných ekosystémov a ich pozitívnym vplyvom na zdravie populácií kopytníkov, ako aj z dôvodu vysokých škôd, ktoré spôsobujú kopytníky v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve, je potrebné zaviesť celoročnú ochranu vlka na Slovensku,“ píšu vo verejnej výzve.

Len Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora hlási ročne škody na plodinách spôsobené poľovnou zverou v desiatkach miliónov eur. Za rok 2017 dosiahli škody podľa komory 16,8 milióna eur, za rok 2018 až 19,8 milióna eur. 

„Zastavenie lovu vlkov a zavedenie ich úplnej a dôslednej ochrany na celom území Slovenska zvýši pozitívny vplyv vlkov na zdravotný stav diviakov a jeleňov, prirodzeným spôsobom prispeje k likvidácii prírodných ohnísk moru v populácií diviakov a tiež k predchádzaniu hospodárskych škôd,“ objasňujú.

Podľa oficiálnych štatistík užívatelia poľovných revírov nedokázali lovom znížiť početnosť diviakov. Ako upozornila Štátna veterinárna a potravinová správa SR, poľovníci neprispeli podľa jej požiadaviek ani k monitorovaniu šírenia ochorenia.

Od roku 2000 poľovníci na Slovensku v rámci legálnych možností usmrtili takmer 1800 vlkov. „Lov vlkov pritom negatívne zasahuje do celej jeho populácie a môže ovplyvniť zloženie a následne i správanie vlčích svoriek, s vplyvom na spôsob lovu a výber potenciálnej koristi,“ dodávajú.

Problémom je tiež nelegálny lov, ktorý negatívne ovplyvňuje rozširovanie vlkov mimo súčasný areál ich trvalého výskytu. V ďalších krokoch preto žiadajú prepracovanie Programu starostlivosti o vlka a jeho zaradenie medzi celoročne chránené živočíchy.

Populácia vlka dravého v našej krajine je podľa Slovenskej poľovníckej komory v priaznivom stave, zvyšuje sa jeho početnosť a rozširuje sa územie jeho pôsobenia. SPK zdôrazňuje, že je preto nevyhnutný správny manažment a aktívna ochrana, ktorá zohľadní rovnováhu spolužitia vlka a človeka.

„Dôležité je uvedomovať si aj fakt, že vlk je dravec, ktorý zabíja hospodárske zvieratá, ako sú napríklad ovce, kozy, hydinu či hovädzí dobytok. V niektorých prípadoch, ako tomu bolo napríklad v minulosti, ohrozil aj génovú rezervu Karpatského jeleňa. Vlci na Slovensku každoročne podľa oficiálnych štatistík zabijú každoročne stovky hospodárskych zvierat. Podľa vyjadrení samotných chovateľov ide o tisícky, keďže neraz so sebou telo ovce, či kozy stiahnu a preto nie je možné od MŽP SR žiadať odškodné. Stav vlkov je preto nevyhnutné monitorovať a udržiavať ho v zdravej kondícii,“ dopĺňa SPK.