Mladí ľudia si nechcú špiniť ruky. Kde o pár rokov kúpime chleba?

Lenka Sidorová / 9. októbra 2018 / Biznis

zdroj: Pixabay
  • Slo­ven­sko lik­vi­duje poľ­no­hos­po­dá­rov naj­viac v ce­lej EÚ
  • Trh je voči slo­ven­ským vý­rob­com ne­spra­vod­livý
  • Mladí ľu­dia si nechcú špi­niť ruky, čo budú jesť?

Poľ­no­hos­po­dár­stvo patrí me­dzi naj­viac pre­star­nuté ob­lasti slo­ven­skej eko­no­miky. Až 4 z 10 far­má­rov budú o 10 ro­kov v dô­chod­ko­vom veku. V ag­ro­re­zorte dnes pra­cuje 51- ti­síc osôb, čo sú ne­celé 2% z eko­no­micky ak­tív­neho oby­va­teľ­stva. Keď sa na to po­zrieme inak, je­den poľ­no­hos­po­dár dnes živí 105 ľudí.

Slo­ven­sko lik­vi­duje poľ­no­hos­po­dá­rov naj­viac v ce­lej EÚ

Šta­tis­tiky uka­zujú, že Slo­ven­sko su­ve­rénne ve­die v lik­vi­dá­cii pra­cov­ných miest v poľ­no­hos­po­dár­stve spo­me­dzi os­tat­ných štá­tov vrámci Európ­skej únie. Len za po­sled­ných 25 ro­kov sa v ag­ro­re­zorte na Slo­ven­sku zru­šilo 200 až 300-ti­síc miest.

V SR na 100 hek­tá­rov pôdy pra­cuje 2,86 pra­cov­níka. V kra­ji­nách EÚ je prie­mer 2-ná­sobný, teda 100 hek­tá­rov pôdy dá ži­vo­by­tie viac ľu­ďom. V Poľ­sku je to až 13 ľudí na tú istú plo­chu.

Poľ­no­hos­po­dár­stvo štu­duje čo­raz me­nej ľudí

V aka­de­mic­kom roku 2016/2017 štu­do­valo na Poľ­no­hos­po­dár­skej uni­ver­zite v Nitre spolu 7515 štu­den­tov, čo je o 733 štu­den­tov me­nej (- 9 %) oproti mi­nu­lému roku a o 1907 me­nej (-20 %) oproti roku 2012/2013, píše sa vo Vý­roč­nej správe uni­ver­zity. Úby­tok štu­den­tov na vy­so­kých ško­lách sa vše­obecne pri­pi­suje hlavne de­mo­gra­fic­kému vý­voju, ne­možno však opo­ne­núť, že „trendy“ práca v očiach mla­dých dnes  vy­zerá inak.

Ťažké pod­mienky a ne­spra­vod­livý trh

Sta­bi­lita tr­ho­vých pod­mie­nok v Európ­skej únii sa opiera o spo­ločné tr­hové po­riadky, tie však nie sú tak úplne spo­ločné. Slo­ven­skí poľ­no­hos­po­dári sa sťa­žujú na ne­fé­rové pod­mienky. Vý­rob­co­via v iných kra­ji­nách EÚ do­stá­vajú vyš­šiu pod­poru, najmä zo strany vlast­ných štá­tov. Môžu preto svoje pro­dukty pre­dá­vať pod vý­robnú cenu. Slo­váci bez do­tá­cii im ale ne­ve­dia kon­ku­ro­vať, sú drahší a ne­mej at­rak­tívni pre zá­kaz­ní­kov. Ešte hor­šie je, že veľké za­hra­ničné re­ťazce čas­tok­trát na­šich vý­rob­cov tla­čia k zní­že­niu ceny, ktorá ne­zod­po­vedá ná­kla­dom na vý­robu po­tra­viny (napr. pe­čivo).

Te­le­fóny do­tu­jeme, po­tra­viny nie

Ing. Mar­cel Kli­mek v tejto sú­vis­losti pri­po­me­nul me­dia­li­zo­vaný škán­dál o in­ves­tič­ných sti­mu­loch pre Mondi SCP či Sam­sung, kde do­tá­cia po­skyt­nutá na udr­ža­nie jed­ného pra­cov­ného miesta na 5 ro­kov bola okolo 30-ti­síc EUR.

Keby sme chceli a boli ochotní po­dobne za­do­to­vať aj poľ­no­hos­po­dá­rov a udr­žať na­prí­klad 50-ti­síc miest na 5 ro­kov, vy­šlo by to 3,5 mi­liardy eur.

Prečo po­tre­bu­jeme far­má­rov? Ne­stačí po­tra­viny len do­vá­žať?  

Glo­bálne kli­ma­tické zmeny do­nú­tia všetky štáty k tomu, aby zvý­šili svoju po­tra­vi­novú bez­peč­nosť na čo naj­vyš­šiu úro­veň. Ide­ál­nym sta­vom v tomto prí­pade je se­bes­tač­noť a Slo­ven­sko na má všetky po­trebné pod­mienky, len nie sys­tém.

Do­ká­žeme si vy­ro­biť prak­ticky všetky po­tra­viny nášho pod­neb­ného pásma. Ob­chody a najmä veľké za­hra­ničné re­ťazce na svo­jich pul­toch dajú pries­tor len 40 per­cen­tnám slo­ven­ských po­tra­vín. Tiež máme do­by­tok so špič­kovu ge­ne­ti­kou, av­šak keď naše druž­stvá skra­chujú, ich ob­nova ob­nova bude omnoho drah­šia ako zá­chrana, pri­čom môžme prísť o kva­litu do­bytka.

Jedlo nie je lacné

Ne­ja­kým spô­so­bom spo­loč­nosť do­spela k zá­veru, že jedlo má byť lacné a čím lac­nej­šie, tým lep­šie. Jedlo má byť v sku­toč­nosti hlavne kva­litné a to niečo stojí. Na­prí­klad cena mäsa je umelo zni­žená a de­for­muje tak pred­stavy ľudí o hod­note da­ného pro­duktu.

O mnoho čas­tej­šie sa v dis­kusi stret­neme s poj­mom kva­litné ob­le­če­nie či elek­tro­nika. To však pre náš ži­vot nie je bez­pro­stredne dô­le­žité ako po­tra­viny, z kto­rých naše telá priamo exis­tujú. Je to ale kul­túre vo vzťahu k ve­ciam.

Špi­navá práca

„Ver­bo­vať“ mla­dých ľudí vy­cho­va­ných „v ste­ril­ných“ pod­mien­kach na prácu so ze­mou a zvie­ra­tami nie je ľahké. Je to vní­mané ako špi­navá práca. Väč­šina ľudí by zvo­lila po­hodl­nejší va­riant, teda práca v kan­ce­lári bez potu a hnoja. Ne­po­máha tomu ani trend sta­ho­va­nia sa „na de­dinu“ mimo veľ­kých miest, kam po­tom zase denne do­chá­dzajú. Títo „vi­die­ča­nia“ to­tiž cho­vajú na­naj­víš psa.

Ok­rem týchto pred­sud­kov sú me­dzi mla­dými ľuďmi at­rak­tívne iné práce či zá­rob­kové ak­ti­vity. Ľu­dia dnes po­tra­viny vní­majú ako veci, mnohí ne­ve­dia ani sa ne­zau­jí­majú o to, čo je za tým. Pulty sú jed­no­du­cho plné. Možno by sta­čilo túto tému do­stať me­dzi mla­dých ľudí a uká­zať im pekné stránky hos­po­dár­skej práce. Mno­ho­krát je to­tiž na vine iba ne­ve­do­mosť.

Pridať komentár (0)